Názory

Kanóny na vrabce: čínska „vojna proti komárom“ odhaľuje systémové problémy (Komentár)

V juhovýchodnej Číne sa momentálne odohráva čínska verzia „Star Wars“: Mosquito Wars – vojna proti komárom. Nejde však o sci-fi film, ale o tvrdú čínsku realitu.

V juhovýchodnej čínskej provincii Guangdong bojujú úrady pomocou moderných technológií a geneticky upravených obrích komárov proti vírusu chikungunya, ktorý spôsobuje rovnomennú horúčku. Toto leto sa v Číne vírusom nakazilo už viac ako 10 000 ľudí – ide o najväčšiu vlnu chikungunya, akú Čína kedy zažila.

Od roku 2014 vypúšťa čínska továreň na komáre každý týždeň milióny geneticky upravených jedincov. Proti prenášačom chorôb nasadzujú úrady aj drony, zatiaľ čo kvetinové záhony sú zalievané betónom a celé mestá sú prostredníctvom kanalizačnej siete zaplavované vodou. A osmantové stromy vysadené rezidentmi? Tie úplne zmizli.

Prečo čínsky režim reaguje na túto „inváziu“ takými drastickými opatreniami? A prečo susedná Indonézia, ktorá je tiež postihnutá, reaguje relatívne pokojne?

Čo je chikungunya?

Názov vírusu pochádza z jazyka makonde vo východnej Afrike a znamená približne „zvíjať sa od bolesti“. Infikované osoby dostanú horúčku, kožné vyrážky a bolesti, ktoré u niektorých môžu trvať mesiace alebo dokonca roky. Úmrtnosť je však relatívne nízka, menej ako 0,1 %. Očkovanie proti tejto infekcii bolo prvýkrát schválené až od polovice roka 2024, uvádza Paul Ehrlich Institute.

Ohnisko v juhovýchodnej Číne

Podľa čínskych médií bolo od júna 2025 nahlásených viac ako 10 000 prípadov – prevažne v desaťmiliónovom meste Foshan, ktoré je ohniskom epidémie. Foshan je dobre známy aj v Nemecku, najmä v dôsledku zastúpení známych nemeckých firiem ako Siemens, Bosch, Henkel, Freudenberg Gruppe z Weinheimu a radu ďalších nemeckých podnikov, ktoré majú svoje výrobné závody alebo kancelárie v postihnutej oblasti.

Nakazenie môže prebehnúť veľmi rýchlo: stačí si dať špíz z pouličného stánku a zrazu: brrr! – človek je infikovaný „ničiteľom kĺbov“. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza: „Chikungunya sa vyskytuje v 119 štátoch.“ Aj Francúzsko má zaznamenaných 800 importovaných prípadov tejto choroby. Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) dokonca vydalo cestovné varovanie úrovne 2.

Guangdong v boji proti komárom

Provincia Guangdong nasadzuje všetky prostriedky! Nad parkami a zelenými plochami v hlavnom meste Guangzhou (Kanton) poletujú drony, ktoré rozprašujú insekticídy. V mestských štvrtiach Liwan a Haizhu sú prítomné prakticky všade. Do akcií sú nasadené aj „zvieracie zbrane“. Vo vodných plochách loví viac ako 5 200 „komárích rýb“ komárie larvy, pričom každá z rýb zje v priemere 438 lariev za deň. Absolútnym vrcholom je technológia „komár proti komárovi“.

V štvrti Huangpu sa nachádza najväčšia továreň na komáre v Ázii. Funguje od roku 2014 a nejde o žiadny núdzový projekt, ale o high-tech centrum. Bola navrnutá Sunjatsenovou univerzitou v Guangzhou a Michiganskou štátnou univerzitou v USA – pôvodne na boj proti horúčke dengue, teraz aj proti chikungunyi.

Ako to presne funguje?

Každý deň továreň vychová milióny samcov obrích komárov, ktorí sú ožiarením alebo genetickou manipuláciou sterilizovaní. Títo „mládenci komári“ sa pária so samicami, ale vajíčka sa nevyliahnu – ide o cielené sabotovanie komárej populácie! Továreň vypúšťa do mestských oblastí 5 miliónov takto upravených komárov týždenne, čo je približne 700 000 denne.

Predstavte si: bezpočet dronov a 700 000 „single komárov“, vyrážajúcich každý deň zmiasť samičky – je to boj proti komárom na úrovni Jamesa Bonda! Ale funguje to naozaj? Alebo je to príliš pekné na to, aby to bola pravda?

Evolúcia „superkomárov“

Podľa čínskych expertov citovaných v čínskych médiách sú komáre v provincii Guangdong stopercentne rezistentné voči insekticídom – čím viac sa postriekajú, tým sú odolnejšie! To znamená, že komáre naďalej prežívajú, ale kvetinové záhony, izbové rastliny, liči a osmantové stromy obyvateľov – to všetko je preč.

Lenže príbeh nadobúda ešte absurdnejší rozmer: pretože kvetinové záhony vo Foshane boli zaliate betónom, aby sa zničila stojatá voda, vyzerajú miestne „zelené plochy“ teraz ako parkoviská. Obyvatelia sa sťažujú, že úrady síce namontovali sieťky proti komárom na kanalizačné potrubia, ale keď prší, voda nemôže odtekať – mesto sa stalo „Benátkami Ázie“.

Vo videách na sociálnych médiách vidno autá, ktoré sa vo vode pohupujú ako ponorky. Komentáre hovoria za všetko: „Komáre žijú, ale auto mám pod vodou!“ Iný píše: „Sú komáre mŕtve? Nemám tušenie, ale ja som už napoly otrávený!“ Šialenstvo úradov pokračuje ešte ďalej: sto kilometrov východne v meste Dongguan musia obyvatelia každé dva dni vymieňať vodu v akváriách – zabavovaný je dokonca aj bambus šťastia. Niektoré úrady konfiškujú hospodárske zvieratá, iné hrozia odpojením elektriny a vody.

V Guangzhou bola pre jediný prípada nútene postrekovaná celá ulica – a kto nebol doma, tomu zámočník otvoril dvere. Americká televízna stanica NTD (sesterské médium The Epoch Times) informovala o nočných krvných testoch obyvateľov. Tým, ktorí odmietnu, hrozia pokuty vo výške až 14 000 amerických dolárov. Predstavte si situáciu: váš milovaný osmantový strom je vyrúbaný, vaša záhrada zabetónovaná a počas dažďa stojíte po členky vo vode! A k tomu všade mraky repelentového postreku.

Extrémne opatrenia Číny sú systémové

Pri všetkých týchto úvahách sa človek nevyhne otázke: „Prečo Čína siaha po takých extrémnych opatreniach?“ Odpoveď má hlbšie korene. V 50. rokoch 20. storočia Čína spustila „kampaň proti štyrom škodcom“, aby vyhubila vrabce, potkany, muchy a komáre. Výsledkom bola ekologická katastrofa: bez vrabcov explodovala populácia kobyliek, ktoré následne zničili úrodu.

Táto politika „nulovej tolerancie“ je v komunistickej Číne hlboko zakorenená – všetko musí zmiznúť, nech to stojí čokoľvek. Rovnakú stratégiu Čína uplatnila aj v prípade koronavírusu. Politika „nulového covidu“ síce čiastočne obmedzila šírenie vírusu, ale lockdowny a nútené karantény zároveň paralyzovali ekonomiku a úplne obmedzili už aj tak obmedzené slobody obyvateľstva.

V prípade chikungunya sa opäť uplatňujú tvrdé opatrenia – nútené hospitalizácie, nočné krvné testy, horibilné pokuty, zabetónové záhony a zelené plochy. Tento prístup Čínskej komunistickej strany v duchu „všetko treba vyhubiť“ akoby vždy zachádzal do extrémneho „všetko alebo nič“ – či už ide o vírusy, komáre alebo vrabce.

Že to ide aj inak? Určite. Indonézia zaznamenala v roku 2025 stovky tisíc prípadov chikungunya – teda oveľa viac ako Čína. Napriek tomu tam nenájdete drony na hubenie komárov ani zabetónované záhrady. Ani stromy sa preto nerúbu. Indonézia stavia na osvetu: ľudia odstraňujú stojatú vodu a používajú moskytiéry a repelenty.

Prečo ten rozdiel?

Po prvé: Choroby prenášané komármi sú v Indonézii bežnou súčasťou života, takže ani vláda, ani občania nevidia dôvod viesť proti nim „vojnu“. Po druhé: indonézska kultúra podporuje komunitnú spoluprácu namiesto centralizovaných represívnych opatrení. Možno to nie je také „efektívne“, ale zabraňuje to dramatickým situáciám, ako sú zaplavené mestá alebo vysoké pokuty pre obyvateľov.

Človek sa pýta: Je dôležitejšie úplne vyhubiť komáre, vírusy alebo vrabce, alebo by sme mali hľadať rovnováhu medzi zdravím a slobodou? Možno nás jemnejší prístup ochráni nielen pred chorobami, ale zachová aj drobné radosti života – ako osmantový strom pred našimi dverami.

Drony, továreň na komáre, ktorá už viac ako desať rokov každý týždeň vypúšťa 5 miliónov komárov, zabetónované kvetinové záhony a zaplavené mestá – vojna proti komárom v Guangdongu je lekciou sama osebe – ale koreň problému leží v systéme.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory The Epoch Times.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK