Americký Westinghouse má problémy s prekračovaním rozpočtu a meškaním. Najlepší dodávateľ je kórejský KHNP, tvrdí švédsky jadrový expert
Jan Blomgren je popredný švédsky odborník na jadrovú energetiku. Do roku 2009 pôsobil ako profesor aplikovanej jadrovej fyziky na Univerzite v Uppsale vo Švédsku, potom odišiel do súkromného sektora a založil vlastnú energetickú konzultačnú spoločnosť Inbex. Často publikuje, prednáša a komentuje v miestnych médiách, v roku 2024 napísal knihu „Všetko, čo potrebujete vedieť o jadrovej energii“. V októbri sa ako hosť zúčastní odbornej jadrovej konferencie ENES2025, ktorá prebehne v Prahe.
Česká edícia Epoch Times sa ho opýtala na jeho názor na výber kórejskej spoločnosti KHNP na výstavbu dvoch jadrových reaktorov v Českej republike. Zmluva medzi elektrárňou Dukovany II a KHNP bola podpísaná 4. júna 2025. Podľa Blomgrena je kórejská spoločnosť správnou voľbou. „KHNP je najlepším dodávateľom na svete, ak sa obmedzíme na seriózne krajiny, medzi ktoré nepočítam Rusko a Čínu,“ uviedol pre Epoch Times.
Vyjadril sa aj k americkému dodávateľovi Westinghouse, ktorý má na Slovensku stavať nový jadrový blok v Jaslovských Bohuniciach.
Technologicky najzastaralejší
Dodajme, že Južná Kórea na rozdiel od svojich západných konkurentov postavila rad reaktorov doma v krátkom čase a v rámci rozpočtu. „Novú elektráreň postavila aj v Spojených arabských emirátoch, takmer načas a v rámci rozpočtu, s miernym oneskorením kvôli nedostatočnému počtu kvalifikovaných operátorov, za čo nemožno viniť Kórejčanov,“ poznamenal.
Napriek tomu má kórejská spoločnosť jednu nevýhodu oproti konkurencii, myslí si švédsky expert. Jej reaktory (APR-1000 a APR-1400) sú zastaralejšie, majú nižší výkon a neponúkajú toľko bezpečnostných prvkov ako napríklad francúzsky EPR alebo americký AP1000. V Dukovanoch budú stavať reaktory modelu APR-1000, čo je o niečo menej pokročilá verzia ako APR-1400.
„Kórejský reaktor má v niektorých prípadoch len dvojnásobné bezpečnostné systémy tam, kde americké a francúzske modely majú troj alebo štvornásobné,“ podotkol Blomgren. A dodal: „Či je to dostatočne dôležitý aspekt, aby sa zaň platila oveľa vyššia cena ako za EPR, to je otázka.“
Viac bezpečnostných systémov síce zvyšuje bezpečnosť, ale tiež zvyšuje náklady a komplikuje výstavbu a prevádzku. Blomgren to prirovnáva k bezpečnostným prvkom vo vozidlách. „Bezpečnostné pásy sú štandardom, airbagy bežné, ale koľko airbagov je „dosť“?
Rovnakí uchádzači ako v Česku
Švédsko tiež zvažuje výstavbu dvoch veľkých jadrových blokov, a to do roku 2035. Doposiaľ však nebol vybraný žiadny dodávateľ, preto si jadrový expert na rozdiel od švédskej vlády myslí, že dodržanie harmonogramu nie je realistické. V súčasnosti má Švédsko v prevádzke šesť jadrových reaktorov v troch lokalitách – Forsmark, Oskarshamn, Ringhals – s celkovým inštalovaným výkonom 7 GW oproti 4,2 GW v Českej republike. Všetky prevádzkuje štátna spoločnosť Vattenfall.
Jadrové elektrárne vyrábajú približne 30 % elektrickej energie v krajine. Šesť starších reaktorov bolo odstavených v rokoch 1999 až 2020. Pôvodné plány na vyradenie jadrovej energie boli zrušené v roku 2010 a krajina chce teraz predĺžiť životnosť existujúcich blokov a do roku 2035 postaviť dva veľké reaktory s celkovým výkonom aspoň 2,5 GW alebo viacero malých modulárnych reaktorov s rovnakou kapacitou. Do roku 2045 je cieľom vybudovať kapacitu zodpovedajúcu desiatim veľkým reaktorom, poznamenal Blomgren.
Sám je zástancom toho, aby sa stavalo to, čo už vo svete existuje a funguje, a nie malé modulárne reaktory (SMR). Prvé prototypy by sa mali objaviť až v roku 2030. To však nevylučuje možnosť, že Vatenfall nakoniec uprednostní SMR, dodal Blomgren.
Pokiaľ ide o klasické jadrové reaktory, dokáže ich dodať len hŕstka spoločností na svete z Japonska, Južnej Kórey, USA, Francúzska, Ruska a Číny. Podľa neho majú japonskí dodávatelia dosť problémov doma a nemajú záujem o finančne náročné a riskantné operácie v zahraničí. Ruský Rosatom a čínske spoločnosti zase nie sú prijateľné z dôvodu národnej bezpečnosti.
Švédsku tak zostávajú rovnakí uchádzači ako Českej republike – americký Westinghouse, francúzska EdF a kórejská KHNP. Keďže Westinghouse aj EdF mali pri svojich predchádzajúcich projektoch problémy s prekračovaním rozpočtu a meškaniami, horúcim kandidátom sa zdanlivo javí KHNP.
KHNP vo Švédsku? Zrejme nie
Napriek svojim prednostiam však KHNP vo výbere pravdepodobne neuspeje, uviedol Blomgren. Ako dôvod uvádza dohodu so spoločnosťou Westinghouse. Tá si uplatňuje nároky na duševné vlastníctvo ku riadiacim a kontrolným systémom kórejských reaktorov a obe firmy sa niekoľko rokov súdili.
V januári 2025 však došlo k zmluvnej dohode, na základe ktorej obe spoločnosti ukončili spory a rozhodli sa namiesto toho spolupracovať. Podrobnosti dohody sú tajné, avšak podľa stiahnutia KHNP z tendra v Holandsku to vyzerá, že si títo noví partneri rozparcelovali trh.
Švédsky analytik sa na „základne neoficiálnych informácií z odvetvia“ domnieva, že KHNP postaví najmenej ďalšie štyri bloky v Spojených arabských emirátoch plus dva bloky v Českej republike (s opciou na ďalšie dva). „To pravdepodobne vyčerpá ich exportnú kapacitu. Preto je pre nich pravdepodobne pomerne ľahké obetovať trhy v Holandsku, Švédsku a Poľsku v prospech Westinghouse,“ myslí si.
Westinghouse má v Švédsku silné zázemie. Dodal tri z 12 švédskych reaktorov postavených v rokoch 1965–85. Zvyšných deväť navrhla švédska spoločnosť ASEA-ATOM, neskôr predaná Westinghouse.
„Westinghouse je dnes teda dnes pôvodným výrobcom (OEM) celej švédskej flotily a prevádzkuje vo Švédsku veľký závod na výrobu jadrového paliva. Švédsko považujú za svoje domáce ihrisko a predpokladám, že urobia všetko, aby KHNP vytlačili,“ uviedol Blomgren.
Článok bol preložený z českej edície Epoch Times
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?