Názory

Harvard vs Trump. Kto je darebák a kto hrdina? (Komentár)

Chronologický prehľad hlavných udalostí, ktoré viedli k súčasnému vyhrotenému sporu americkej vlády a Harvardskej univerzity.

Predohra

V roku 2023 Najvyšší súd USA rozhodol, že Harvardská univerzita porušuje ústavný princíp rovnosti, keďže prijíma študentov na základe rasy. Rozsudok je považovaný za prelomový, pretože zvrátil desaťročia staré rozhodnutia, ktoré umožňovali určité „rasové“ zvýhodňovanie, ak „nehrá veľkú úlohu“.

Súd už vo svojom „predposlednom“ rozsudku na túto tému z roku 2003 upozornil, že rasové zvýhodňovanie musí v určitom momente skončiť, a povedal, že očakáva, že o 25 rokov už nebude potrebné. V roku 2023 sa súd odvolal na upozornenie z roku 2003 a povedal „dosť“. Univerzity musia prijímať študentov len na základe ich individuálnych schopností.

Podpora Hamasu

Keď v októbri 2023 teroristi z Hamasu zaútočili na Izrael a brutálne zavraždili civilistov vrátane žien a detí, 34 študentských organizácií z Harvardskej univerzity vydalo vyhlásenie na podporu Hamasu, a to ešte predtým, než Izrael začal odvetné akcie. Nasledovali otvorené útoky proti židovským študentom na pôde univerzity.

Prezidentka Harvardu, černoška Claudine Gay, demonštrácie obhajovala, pretože podľa jej názoru sú chránené princípom slobody slova. Následne napísala ospravedlňujúci list a rezignovala, pretože vyšlo najavo, že texty vo svojich vedeckých článkoch kopírovala. „Hlas ľudu“ pripomenul, že napísala celkovo 11 článkov o rodovej rovnosti a rase, z ktorých 6 obsahovalo skopírovaný text bez odkazu.

Výzva

Trumpova vláda poslala v apríli Harvardskej univerzite list, v ktorom okrem iného požadovala:

• reformu prijímacieho konania, aby sa na školu nedostali študenti s nepriateľskými postojmi voči USA;

• úpravu prijímacích kritérií s cieľom zabrániť preferenčnému prijímaniu na základe rasy alebo pôvodu;

• vykonanie auditu, ktorý posúdi, či univerzita podporuje rozmanitosť názorov a nepresadzuje iba jedinú ideológiu;

• ukončenie programov diverzity.

Reakcia

Univerzita odmietla požiadavky americkej vlády s argumentom, že sú mimo rámca zákona, narúšajú nezávislosť univerzity a sú v rozpore s ústavou. „Žiadna vláda nemôže diktovať súkromným univerzitám, koho môžu prijať,“ reagoval Harvard.

Prezident univerzity Alan Garber ďalej napísal, že bojujú proti antisemitizmu a že sa riadia rozhodnutím Najvyššieho súdu, ktorý zakázal zohľadňovanie rasového pôvodu pri prijímacom konaní.

Už sa bijú?

Trumpova vláda zmrazila Harvardskej univerzite federálne dotácie v hodnote niekoľkých miliárd dolárov. Univerzita zažalovala vládu.

Biely dom reagoval takto: „Štedrá nádielka federálnej pomoci inštitúciám, ako je Harvard, ktoré robia boháčov zo svojich výrazne preplatených byrokratov tým, že im rozdávajú peniaze z daní amerických rodín, sa blíži ku koncu. Peniaze daňových poplatníkov sú privilégiom a Harvard nespĺňa základné podmienky, aby ich mohol čerpať.“

Prezidentov poradca v televíznom rozhovore uviedol, že Harvard si žalobou nárokuje peniaze federálnej vlády, pričom vo svojej nadácii spravuje majetok v hodnote 50 miliárd dolárov.

Poznámka autora článku: Majetok nadácie Harvardu je na úrovni hrubého domáceho produktu celého Tuniska.

Americké ministerstvo školstva už skôr konštatovalo, že Harvard nepotrestal účastníkov prohamaských demonštrácií adekvátne. Podľa správy ministerstva sa Harvard dopúšťa porušenia zákona, pretože nezaistil bezpečnosť študentov.

V polovici apríla ministerka vnútornej bezpečnosti USA Kristi Noemová napísala list Harvardskej univerzite, v ktorom požiadala univerzitu o poskytnutie údajov o zahraničných študentoch, ktorí sa zúčastnili na násilných demonštráciách. V tlačovom vyhlásení uviedla:

„Harvard ustupuje pred antisemitizmom, pretože má bezcharakterné vedenie, a tento fakt podnecuje odporné extrémistické nepokoje a ohrozuje našu národnú bezpečnosť. S protiamerickou a prohamaskou ideológiou, ktorá zamorila priestory a učebne univerzity, je status špičkovej vysokokolskej inštitúcie už len vzdialenou spomienkou.“

Predbežné finále

Uprostred mája ministerka Noemová oznámila, že odoberá Harvardskej univerzite prístup do vízového programu, ktorý využívali jej zahraniční študenti. V liste uviedla, že univerzita má možnosť prístup znovu získať, ak ministerstvu poskytne požadované informácie o zahraničných študentoch, ktorí sa podieľali na násilných aktivitách.

Harvard okamžite podal žalobu a federálny sudca dočasne pozastavil platnosť zákazu prijímať zahraničných študentov, ktorých je na univerzite 6 800 a pochádzajú približne zo sto krajín.

Viceprezident J. D. Vance napísal na sociálnych sieťach:

„Prírodné vedy, najmä biológia, prežívajú mimoriadnu krízu reprodukovateľnosti, pretože výsledky väčšiny publikovaných prác nie je možné zopakovať. Väčšina univerzít živí rozsiahlu byrokraciu, ktorá bráni tomu, aby sa základný výskum premietol do komerčného využitia. Hlasovanie univerzitných profesorov je také jednomyseľné, že pripomína výsledky volieb v Severnej Kórei. A to všetko navyše v situácii, keď mnohé univerzity jednoznačne praktizujú rasovú diskrimináciu, väčšinou voči belochom a Aziatom, čo porušuje zákony o občianskych právach v tejto krajine. Naše univerzity by mohli vnímať požiadavky Trumpovej administratívy ako podnet na potrebnú nápravu, zmenu svojej politiky a spoluprácu s administratívou na reformách. Alebo môžu tvárou v tvár základnej demokratickej zodpovednosti kričať „fašizmus“ a pokračovať na ceste do bezvýznamnosti.“

Agentúra Reuters uvádza, že dlhodobá závislosť Harvardskej univerzity od študentov z Číny, ktorá bola doteraz pre ňu prínosom, sa stala bremenom. Jeden z členov Trumpovho tímu povedal, že „Harvard dlho toleroval, aby ho Čína využívala“. Čínske veľvyslanectvo vydalo vyhlásenie, v ktorom píše: „Vzdelávacie výmeny a spolupráca medzi Čínou a Spojenými štátmi sú vzájomne prospešné a nemalo by sa na ne útočiť.“

Slabá pozícia Harvardu

New York Times uverejnili článok s titulkom „Prečo Harvard nemôže uniknúť“. Autor opisuje, v akej zložitej situácii sa univerzita ocitla. Zahraniční študenti tvoria 27 % jej študentov a manažéri univerzity v súkromí priznávajú, že Harvard čelí veľkej kríze.

Aj keď súd prizná Harvardu financovanie na tento rok, polovica rozpočtu na výskum je financovaná štátom. Autor článku sa pýta, kde univerzita získa peniaze na budúci rok a na ďalšie roky. Federálna vláda má proti inštitúcii, ako je Harvard, viac pák, než si ľudia predstavovali, konštatuje článok v New York Times.

Post Scriptum

Poznámka autora článku:

Základnou otázkou zostáva, aké sú práva daňovníka, ktorého peniaze niekto využíva. Môže ľuďmi zvolená vláda zasahovať do toho, ako Harvard nakladá s peniazmi daňovníkov?

Druhou otázkou je, či má štát právo rozhodovať o tom, kto bude na jeho území študovať a zdržiavať sa.

Prevzaté zo servera syrzdarma.cz.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názory autora a nemusia nevyhnutne odrážať stanoviská Epoch Times.

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK