Svet » EÚ, USA

Európski farmaceutickí giganti presúvajú investície do USA pod tlakom ciel a trhu

Analytici tvrdia, že výrobcovia liekov by neriskovali nevýhodu v Spojených štátoch, najväčšej ekonomike a farmaceutickom trhu na svete.

Colná politika USA a jej bezkonkurenčný farmaceutický trh nútia európskych výrobcov liekov investovať viac: od nových výrobných závodov po kótovanie na amerických burzách a zľavnené cenové ponuky.

Od začiatku roka 2025 európski výrobcovia liekov posilnili svoju prítomnosť v USA. V najnovšom kroku britský gigant AstraZeneca 29. septembra oznámil priame kótovanie na newyorskej burze cenných papierov, len niekoľko mesiacov po tom, ako sľúbil investície v USA vo výške 50 miliárd dolárov do roku 2030.

Spoločnosť Indivior so sídlom v Spojenom kráľovstve zrušila v júli svoje kótovanie na londýnskej burze, aby obchodovala výlučne na burze Nasdaq, zatiaľ čo švajčiarski giganti Roche a Novartis v apríli oznámili plány expanzie v USA v hodnote 23 miliárd dolárov a 50 miliárd dolárov. Francúzska spoločnosť Sanofi sa rovnako zaviazala investovať do amerických projektov do roku 2030 najmenej 20 miliárd dolárov.

Tieto kroky odrážajú nielen príťažlivosť amerického trhu, ktorý predstavoval viac ako polovicu celosvetového predaja liekov na predpis v roku 2024, ale aj tlak politických signálov z Washingtonu.

25. septembra prezident Donald Trump po mesiacoch varovaní pred clami na lieky oznámil 100-percentné clo na dovoz značkových a patentovaných liekov od 1. októbra, pokiaľ výrobcovia nepostavia závody v Spojených štátoch. „Farmaceutické spoločnosti si veľmi dobre uvedomujú, čo hovorí Biely dom, a konajú podľa toho,“ povedal pre Epoch Times Russ Mould, investičný riaditeľ britskej investičnej platformy AJ Bell.

Americký trh zatieňuje svojich konkurentov

Podľa údajov Európskej federácie farmaceutického priemyslu a asociácií (EFPIA) predstavovala Severná Amerika minulý rok 54,8 % celosvetového predaja liekov na predpis, v Európe to bolo 22,7 %.

V rokoch 2019 až 2023 boli dve tretiny nových liekov najskôr uvedené na trh v Spojených štátoch, zatiaľ čo na piatich najväčších európskych trhoch to bolo len 16 %.

Táto dominancia vystavila výrobcov liekov mimo USA vysokému riziku ciel. Európska únia exportovala v roku 2024 do Spojených štátov lieky v hodnote takmer 120 miliárd eur (127 miliárd dolárov), čím sa Amerika stala jej najväčším obchodným partnerom v oblasti farmaceutického priemyslu.

Podľa údajov britskej vlády Spojené kráľovstvo do marca 2025 vyviezlo cez Atlantik farmaceutické výrobky v hodnote 7 miliárd libier (8,5 miliardy USD).

Analytici z odvetvia tvrdia, že colná politika USA v kombinácii s Trumpovým tlakom na zníženie cien liekov v USA urýchľuje strategické zmeny. „Vyzerá to tak, že je to smer, ktorým sa uberáme,“ povedala v rozhovore s Epoch Times Susannah Streeterová, analytička pre peniaze a trhy v britskej konzultačnej spoločnosti Consultable. „Ak spoločnosti plánujú postaviť továreň v Spojených štátoch, budú oslobodené od dodatočných ciel. To vedie farmaceutických gigantov k zamysleniu sa nad tým, kde umiestniť budúce výrobné zariadenia.“

Streeterová povedala, že trend presunu burzových kotácií spoločností z Európy do Spojených štátov závisí do veľkej miery od toho, kde sa nachádza ich hlavná činnosť. V prípade spoločnosti AstraZeneca tvorili tržby v Spojených štátoch v prvom štvrťroku 2025 približne 42 % regionálneho predaja.

Menšie firmy sú menej náchylné k takémuto kroku, pretože potrebujú kapitál a etablovanú zákaznícku základňu v Spojených štátoch. „Je to pomerne veľký podnik. Na presun celej prevádzky, jej vykorenenie a presun do Spojených štátov určite potrebujete veľa kapitálu. Samozrejme, musíte sa uistiť, že tam máte silnú zákaznícku základňu… Takže u väčších spoločností je pravdepodobnejšie, že k presunu dôjde rýchlejšie,“ myslí si Streeterová.

Dôvodom týchto zmien je podľa nej snaha vyhnúť sa vyšším clám, ktoré by mohli zvýšiť ceny liekov v Spojených štátoch. „Dúfajú, že sa vyhnú zvýšeným clám, ktoré by lieky zdražili… aby mohli zabezpečiť, že ich lieky získajú čo najširšiu zákaznícku základňu,“ povedala Streeterová.

Tlak z Európy a Spojeného kráľovstva

Británia vynakladá na lieky celkovo oveľa menej – len 9 % svojho rozpočtu na zdravotnú starostlivosť – v porovnaní s 15 – 17 % vo Francúzsku, Nemecku a Taliansku, ako ukazujú údaje Asociácie britského farmaceutického priemyslu (ABPI).

V Spojenom kráľovstve musia farmaceutické spoločnosti vrátiť veľkú časť tržieb v rámci vládnych programov. V roku 2025 spoločnosti v hlavnom dobrovoľnom programe vrátia 22,9 % tržieb z oprávneného predaja novších liekov Národnej zdravotnej službe, zatiaľ čo spoločnosti v povinnom programe budú od júla platiť 31,3 %, čo je v priemere 23,4 % za celý rok.

Sadzby by mali ďalej stúpať na 24,3 % v roku 2026 a 26 % v roku 2027. Na porovnanie: vrátenie zisku je v iných európskych krajinách oveľa nižšie – podľa Asociácie britského farmaceutického priemyslu je to približne 7 % v Nemecku, 9 % v Írsku a 5 – 12 % vo Francúzsku.

Tlak sa neobmedzuje len na Veľkú Britániu. Európska únia tiež prepracúva svoje pravidlá týkajúce sa liekov, ktoré určujú, ako dlho môžu spoločnosti predávať nový liek bez konkurencie generických liekov. V júni 2025 vlády EÚ podporili plán poskytnúť firmám najmenej osem rokov ochrany a v niektorých prípadoch až dva roky navyše.

Neisté clá a výhľad investícií

Naďalej pretrváva neistota v tom, ako sa budú uplatňovať clá USA, najmä v krajinách EÚ. Na základe obchodnej dohody uzavretej so Spojenými štátmi v júli boli clá na lieky obmedzené na 15 %.

Trumpova administratíva formálne potvrdila výnimky 25. septembra.

Medzitým americká spoločnosť Morningstar, ktorá sa zaoberá finančnými službami a investičným výskumom, uviedla v správe z 25. septembra, že clá na dovážané lieky budú mať pravdepodobne len malý dlhodobý vplyv na veľkých výrobcov liekov. Spoločnosť odhadla, že 15-percentné clo by znížilo zisky amerických spoločností približne o 9 % a európskych spoločností o 6 %, ale uviedla, že tento vplyv by pravdepodobne zmiernili opatrenia, ako je outsourcing výroby a zabezpečenie viacerých dodávateľov kľúčových zložiek.

Analytici poznamenali, že európske skupiny, ako sú AstraZeneca a Novartis, musia počítať s vyšším počiatočným nákladom na expanziu v Spojených štátoch, ale v priebehu času by mohli profitovať z nižších obchodných rizík.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK