Inšpirácie » Kultúra

Dotklo sa to môjho srdca, hovorí psychoterapeutka o pražskej premiére Shen Yun

Umelecký súbor Shen Yun v rámci svojho svetového turné tento rok opäť navštívil Prahu. Prvé večerné predstavenie v Kongresovom centre prilákalo vyše jeden a pol tisíca divákov. Po predstavení si pochvaľovali zaujímavé príbehy jednotlivých vystúpení, patentované digitálne veľkoplošné kulisy, krásne farby a výkony tanečníkov.

„Som naozaj šťastná, že tu môžem byť. A myslím si, že tento druh umenia je perfektný, pretože je v ňom veľa histórie,“ povedala po večernom predstavení psychoterapeutka Lilia Gerberová.

Spolu so svojou vnučkou objavila v predstavení „niečo nové“.

„Nie je to len umenie. Je to naozaj história a umenie. A je to naozaj veľmi hlboké. Dotklo sa to môjho srdca,“ hovorí pani Gerberová. „Všetky tie farby, všetky tie pohyby a hudba, to je niečo naozaj dokonalé. Mám z toho radosť.“

Najviac na ňu však zapôsobil posledný tanec prvej časti predstavenia s názvom Tanec pre nebesá. „Veľmi dynamický. Veľa, dalo by sa povedať, vnútorného pohybu. Je to o energii kultúry. Nie je to len tanec. Je to niečo o energii ľudí. Je to viac ako len tanec. Je to naozaj niečo výnimočné,“ myslí si psychoterapeutka.

„Tanec pre nebesá prenesie divákov na rozľahlé pláne mongolských stepí. Mongoli tradične jedli, spali a bojovali na koňoch. Tento tanec vzdáva hold slobodnému duchu jazdcov a ich hlbokej úcte k bohom,“ uvádza sa v programovej knihe predstavenia Shen Yun.

„Posledné predstavenie, to bolo… to sa ma naozaj dotklo, pretože to bolo aj niečo z mojej histórie,“ prezrádza pani Greberová, ktorej etnické korene sú blízke Mongolsku. „K Mongolsku mám veľmi blízko. Mongolsko a Čína sú susedia. Striedali sa medzi nimi vojny a mier. Nie je to také jednoduché, tá história. A tiež som v sebe cítila niečo, čo sa týka tanca. Patrím k tatárskej národnosti. Zdržiavame sa po celom svete. A v Číne je tiež veľká oblasť, kde žijú Tatári.“

„Klobúk dole pred týmito umelcami,“ hovorí Eva Kotalová, ktorá pracuje na Riaditeľstve pre medzinárodnú policajnú spoluprácu v rámci Policajného prezídia. „Veľmi sa mi to páči a prekvapilo ma, že súčasťou predstavenia sú aj príbehy.“

„Úplne to predčilo moje očakávania, toto som naozaj nečakala. Čakala som súbor, ktorý bude tancovať, vytvárať obrazy a robiť zázraky, ale toto je oveľa viac, ako som očakávala,“ hovorí pani Kotalová a dodáva, že si odniesla „hlboký estetický zážitok“.

Na premiérové predstavenie prišla s kamarátkou a obe zaujal príbeh s názvom Zločiny na konci vekov, ktorý vychádza z reálnych skúseností ľudí v súčasnej Číne. „Práve sme sa rozprávali o príbehu (čínskeho) režimu. O mame a jej dvoch deťoch. Mal hlbokú myšlienku. Veľmi nás to zaujalo.“

„Nie je to práve pozitívny príbeh. Jej dcéra zomiera a je to o predaji orgánov,“ povedala pani Kotalová o príbehu zobrazujúcom prípady väzňov svedomia v Číne zneužívaných na transplantáciu orgánov. „Previesť to do tanca mi prišlo úplne úžasné. Hoci tam boli aj iné krásne vzletné príbehy, tento mal hlbokú myšlienku. Preniesť to do tanca a takto mať vplyv na ľudí je úžasné.“

„Som policajtka, ale pracujem v oblasti medzinárodných vzťahov, takže nie som prísna policajtka“, ktorá bola v príbehu Zločiny na konci vekov.

„Z estetického hľadiska sa mi páčil tanec so žltými kvetmi. Je úžasné, čo všetko sa dá poskladať, ako sa dajú poskladať rôzne vzory (vejárov v tvare žltých kvetov),“ hovorí pani Kotalová. „Celkovo sú tanečníci veľmi pôvabní“ a ich tance „veľmi pekné“.

Ocenila aj obrovskú multimediálnu kulisu, z ktorej sa tanečníci vynárajú alebo v nej miznú.

„Rozprávali sme sa o tom. Prvýkrát to zaregistroval môj priateľ, keď uvidel tanečníka a zrazu sa spýtal, kde je, kam zmizol. ‚Je tam hore na plátne‘. Je to veľmi krásne, veľmi dobre premyslené.”

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK