Depresia verzus smútok: ako rozoznať rozdiel a ako pomôcť
Depresia nie je len zlá nálada. Pochopenie jej príznakov, poskytnutie zmysluplnej podpory a podpora zdravých návykov môžu mať významný vplyv na priebeh ochorenia.
„Hlavne sa tým netráp,“ často hovoríme ľuďom, ktorí sú smutní. Ale pre niekoho, kto trpí depresiou, môže takáto rada znieť nepochopiteľne a odťažito – ako keby vôbec nebola pochopená hĺbka jeho utrpenia. Depresia je oveľa vážnejšia ako obyčajný smútok. A je medzi nimi rozoznateľný rozdiel.
V programe She Health televízie NTDTV o tejto téme hovoril Liu Zongxian, riaditeľ psychiatrického oddelenia nemocnice Songde v taiwanskom Taipei. Podelil sa o dôležité postrehy týkajúce sa diagnostiky depresie, podpory blízkych a prevencie relapsu.
Depresia je viac ako len smútok
Každý sa občas cíti smutný, ale tieto pocity zvyčajne samy odznejú. Depresia je však stav, ktorý neprejde. Môže byť spôsobený genetickými, biologickými, psychologickými alebo environmentálnymi faktormi. Napríklad nízka hladina serotonínu v mozgu môže spôsobiť depresiu.
Dr. Liu vysvetľuje, že príznaky depresie možno rozpoznať podľa štyroch kľúčových oblastí, označovaných ako „ABCD“:
- A: Affect (emócia) – Pacienti s depresiou mávajú veľmi zlú náladu, cítia sa vyčerpaní a strácajú chuť do života.
- B: Behaviour (správanie) – Často sa uzatvárajú do seba, vyhýbajú sa spoločnosti a strácajú záujem o činnosti, ktoré ich predtým bavili.
- C: Cognition (myslenie) – Depresia ovplyvňuje koncentráciu a jasnosť myslenia – osoba, ktorá bola predtým bystrá, môže pôsobiť roztržito alebo mentálne otupene.
- D: Drive (fyziologická motivácia) – Vyskytujú sa poruchy spánku (nespavosť alebo nadmerná spavosť), znížená sexuálna túžba, strata chuti do jedla a celková strata motivácie.
Liu uviedol, že aj keď sa vyššie uvedené príznaky vyskytnú, dôležitá je dĺžka ich trvania. Ak sú príznaky spôsobené dočasnou zlou náladou bez chemickej nerovnováhy, môžu sa postupne zlepšiť po jednom až dvoch týždňoch. Ak však príznaky pretrvávajú dlhšie ako dva týždne, môže to byť príznakom klinickej depresie, pri ktorej sa odporúča konzultácia s psychiatrom.
Správny spôsob, ako podporiť človeka trpiaceho depresiou
Liu spomenul, že sa stretol s príbuznými pacientov trpiacich depresiou, ktorí ich karhali, kritizovali alebo poučovali – čo situáciu len zhoršovalo a zvyšovalo na nich tlak.
Zdôraznil, že opatrovatelia by sa mali sústrediť na poskytovanie spoločnosti a počúvanie pacienta. Ak má pacient rád určité aktivity, zapojte sa do nich. Ak pacient nemá záujem, rozprávajte sa o veciach, ktoré ho bavili, a spomínajte na pozitívne zážitky, aby sa jeho nálada postupne zlepšila.
Počas počúvania sa môžete jemne opýtať, čo chce pacient povedať, s akými ťažkosťami sa stretáva a ako sa teraz cíti. Vždy zachovávajte postoj „sme vždy pri tebe“, aby ste poskytli istotu a pocit bezpečia.
Opatrovatelia by sa nemali snažiť riešiť každý emocionálny problém, pretože to je málokedy možné. Cieľom je skôr povzbudiť pacienta, aby sa otvoril. Aj keď sa problémy nevyriešia, už samo ich pomenovanie môže priniesť úľavu.
Keď pacient rozpráva svoj príbeh, prežíva ho znovu. Môžu to byť momenty, keď sa kedysi cítil bezmocný, beznádejný alebo zahltený. Avšak tým, že príbeh rozpráva opatrovateľovi, ktorý mu ponúka podporu, pochopenie a trpezlivosť, môže pacient pomaly začať rozuzľovať uzol vo svojom srdci a pocítiť úľavu. Liu uviedol, že ide o bežnú techniku v psychoterapii.
Odporúčanie pre opatrovateľov: Starajte sa aj o seba
Liu odporúča opatrovateľom, aby sledovali svoje vlastné zdravie. Prílišné emocionálne zapojenie môže viesť k pocitu viny alebo vyhoreniu, najmä ak sa stav pacienta zhorší. Ak sa pomoc niekomu stáva príliš náročnou, je dôležité vyhľadať podporu u iných – priateľov, rodiny alebo odborníkov.
Keď sa prípad stane príliš ťažkým na zvládnutie, je to znamenie, že je potrebná odborná pomoc. Lekár môže posúdiť stav pacienta a s opatrovateľom prediskutovať možnosti ďalšieho postupu.
Čo ak človek odmieta navštíviť lekára?
Ak niekto odmietne liečbu, Liu navrhuje zamerať starostlivosť na riešenie konkrétnych symptómov – ako je nespavosť alebo strata chuti do jedla – namiesto samotnej depresie. Alternatívne môže pomôcť, ak sa s pacientom porozpráva niekto, kto sám prekonal depresiu: takáto osoba môže poskytnúť povzbudenie a ukázať, že zlepšenie je možné.
Ak bežné stratégie nefungujú a pacient odmieta vyhľadať odbornú pomoc z dôvodu závažnosti svojej depresie, v extrémnych prípadoch môže pomôcť návšteva lekára v domácom prostredí pacienta. Niektoré centrá duševného zdravia alebo krízové tímy ponúkajú túto možnosť na vybraných miestach alebo ju možno dohodnúť s niektorými súkromnými špecialistami ako platenú službu.
Ako podporiť zotavenie a predchádzať depresii
Hoci je odborná liečba nevyhnutná, dôležitú úlohu v zotavení a prevencii zohrávajú aj každodenné návyky.
1. Pohyb
Liu poukazuje na to, že pohyb pomáha mozgu uvoľňovať serotonín a dopamín. Čím viac človek cvičí, tým nižšie je riziko vzniku depresie. Pravidelný pohyb a pobyt na dennom svetle sú kľúčové v prevencii opätovného výskytu tejto choroby.
Metaanalýza uverejnená v American Journal of Psychiatry ukázala, že fyzicky aktívni ľudia majú nižší výskyt depresie vo všetkých vekových skupinách a regiónoch.
Ľudia s ťažkou depresiou však nemusia mať dosť síl na to, aby cvičili. Liu preto odporúča povzbudzovať ich a budovať ich sebavedomie namiesto toho, aby ich nútili ísť von. Vo väčšine prípadov vedie neustála podpora k postupnej ochote vyskúšať to.
2. Výživa pre mozog
Tryptofan, prekurzor serotonínu, je nevyhnutný pre duševné zdravie. Nedostatok tryptofanu obmedzuje produkciu serotonínu a ovplyvňuje správne fungovanie nervového systému.
Liu odporúča konzumovať potraviny bohaté na tryptofan, ako sú ovsené vločky, orechy, losos alebo rybí olej, aby sa zvýšila hladina serotonínu a zlepšila nálada. V niektorých prípadoch však mozog nemusí byť schopný správne produkovať serotonín, takže ani vysoký príjem tryptofanu sám osebe nemusí vyriešiť depresiu.
3. Lieky: Používajte s opatrnosťou a pod dohľadom
Antidepresíva môžu byť pre mnohých ľudí životne dôležité, ale nie sú bez rizika. Liu zdôrazňuje, že každý liek môže mať vedľajšie účinky a akékoľvek znepokojujúce príznaky by sa mali okamžite nahlásiť lekárovi.
Štúdie ukazujú, že dlhodobé užívanie antidepresív je spojené so zvýšeným rizikom ischemickej choroby srdca, kardiovaskulárnej mortality a celkovej mortality.
Na rozdiel od liekov na spanie väčšina antidepresív nevytvára závislosť. Liu hovorí, že ľudia s ťažkou depresiou sa môžu začať cítiť výrazne lepšie už po troch až štyroch týždňoch liečby – nemali by však v tomto štádiu prestať užívať lieky. Predčasné prerušenie liečby môže viesť k relapsu, ktorý je často ešte závažnejší ako pôvodný stav.
Vo všeobecnosti by ľudia s ťažkou depresiou mali užívať antidepresíva najmenej šesť mesiacov. Ak dôjde k výraznému zlepšeniu, je možné postupne znižovať dávku alebo liečbu pod lekárskym dohľadom prerušiť.
Empatia je najlepším liekom
Pomoc človeku trpiacemu depresiou vyžaduje trpezlivosť, empatiu a vytrvalosť. Neexistujú žiadne rýchle riešenia – dôležité je byť na blízku a poskytnúť podporu. S vhodnou podporou – a v prípade potreby aj s odbornou pomocou – sa uzdravenie môže stať realistickým a dosiahnuteľným cieľom.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.