Môže lykopén pomáhať pri depresiách? Čo hovoria výskumy o tomto prírodnom antioxidante
Vedci skúmali, či lykopén a rastlinné potraviny bohaté na antioxidanty môžu pomáhať pri liečbe alebo prevencii depresie.
Vedci poznajú lykopén už pomerne dlho – tento prírodný pigment bol prvýkrát izolovaný z paradajok v roku 1876. Jeho potenciálne zdravotné prínosy sa však začali naplno skúmať až v posledných rokoch.
Výskumníci sa zamerali na to, či by lykopén – prírodný antioxidant zo skupiny karotenoidov nachádzajúci sa v červenom a ružovom ovocí, ako sú paradajky a guava – mohol pomôcť pri liečbe depresie. Vo všeobecnosti skúmajú, či rastlinné potraviny bohaté na antioxidanty môžu pomáhať pri prevencii alebo zmierňovaní depresívnych stavov.
Súvislosť medzi lykopénom a duševným zdravím
Problémy s duševným zdravím, ako sú úzkosti a depresie, bývajú často spájané s nízkou hladinou antioxidantov v tele. Chronický stres môže nadmerne aktivovať HPA os (systém hypotalamus-hypofýza-nadobličky) riadiaci reakciu organizmu na stres. Dôsledkom je zvýšená hladina stresových hormónov, čo môže viesť k oxidačnému stresu a poškodeniu mozgových buniek, najmä v hipokampe, kľúčovej oblasti mozgu pre reguláciu nálady.
Prierezová štúdia z roku 2024 uverejnená v časopise Journal of Affective Disorders zistila, že vyššie hladiny niektorých karotenoidov v krvi – vrátane lykopénu – súvisia s nižším rizikom depresie. Výskumníci analyzovali údaje viac ako 7 000 dospelých a objavili, že ľudia s vyššou hladinou karotenoidov v krvi vykazovali menej depresívnych príznakov.
Zo všetkých skúmaných karotenoidov mal práve lykopén najstabilnejší a najsilnejší vzťah k nižšiemu riziku depresie. So zvyšujúcou sa hladinou lykopénu v krvi riziko depresívnych symptómov sústavne klesalo – bez zjavného prahu alebo limitu, čo u iných karotenoidov pozorované nebolo. Inými slovami, vyšší príjem lykopénu bol konzistentne spojený s lepším duševným zdravím.
Závery ďalšej systematickej prehľadovej štúdie a metaanalýzy 12 štúdií, zahŕňajúcich viac ako 33 000 účastníkov, tiež naznačujú, že antioxidanty, ako je lykopén, môžu pomôcť znížiť riziko depresie vďaka zníženiu oxidačného stresu a ochrane mozgu pred poškodením.
„Ak sa oxidačný stres podieľa na prejavoch psychických problémov, môžu antioxidanty, ako je lykopén – spoločne s ďalšími – pomôcť. Rovnako dôležité, ak nie dôležitejšie, je však obmedziť vystavenie stresorom, ktoré oxidačné poškodenie spôsobujú,“ uviedol v e-maile pre Epoch Times Dr. Josef Witt-Doerring, psychiater, zakladateľ a riaditeľ kliniky TaperClinic a bývalý lekársky pracovník FDA.
Strava má zásadný vplyv na duševné zdravie. To, čo jeme, výrazne ovplyvňuje našu duševnú pohodu. Strava bohatá na nezdravé tuky a priemyselne spracované potraviny môže zvyšovať riziko depresie tým, že podporuje zápal a oxidačný stres. Naopak, rastlinná strava bohatá na ovocie, zeleninu a antioxidanty – ako lykopén – môže pomôcť zmierniť príznaky depresie tým, že znižuje zápalové procesy a podporuje zdravie mozgu.
Podľa výsledkov metaanalýzy zahrňujúcej viac ako 10 000 ľudí, je depresia úzko spojená s chronickým zápalom. Štúdia zistila, že ľudia trpiaci depresiou mali trvalo zvýšené hladinu zápalových markerov, ako je CRP (C-reaktívny proteín) a IL-6 (interleukín 6) – čo naznačuje, že zápal zohráva významnú úlohu pri rozvoji depresie.
Výskum tiež ukazuje, že zlepšenie kvality stravy, najmä vďaka väčšiemu zastúpeniu rastlinných potravín, môže znížiť riziko depresie.
„U ľudí majúcich pocit, že sa ich príznaky vyskytujú bez zjavnej príčiny, môžu zmeny v stravovaní výrazne pomôcť,“ hovorí doktor Witt-Doerring, ktorý u svojich pacientov zaznamenal pozoruhodné zlepšenie pri prechode na stravu v štýle paleo.
„Najskôr je to vďaka vylúčeniu bežných zápalových zložiek, ako je lepok, sója alebo mliečne výrobky, ako aj znížením výkyvov krvného cukru spôsobených konzumáciou spracovaných obilnín,“ dodáva.
Mechanizmy účinku a nové poznatky o lykopéne
Lykopén je antioxidant rozpustný v tukoch, ktorý ľahko preniká cez hematoencefalickú bariéru – ochrannú bariéru medzi krvou a mozgom – a tým pomáha chrániť a podporovať zdravie mozgu. Výskum naznačuje, že môže tiež zmierňovať negatívne účinky environmentálnych toxínov a stravy s vysokým obsahom tukov na mozog.
„Lykopén odstraňuje voľné radikály a znižuje zápal, čím potenciálne chráni nervové bunky a stabilizuje chemické zloženie mozgu,“ vysvetlil pre Epoch Times Timothy Frie, nutričný neurovedec, zakladateľ Neuronutrition Centers of America.
„Nové údaje naznačujú, že tento oxidačný pufrovací účinok môže zmierňovať príznaky depresie, ale ide len o súčasť širšej biochemickej mozaiky, nie o zázračné riešenie,“ dodáva Frie.
Oxidačné pufrovanie je prirodzený spôsob, ako telo udržiava rovnováhu medzi škodlivými molekulami nazývanými reaktívne formy kyslíka (ROS), aby sa zabránilo ich poškodzujúcim účinkom. Zahŕňa činnosť antioxidantov a enzýmov, ktoré tieto molekuly neutralizujú, čím chránia bunky a znižujú záťaž organizmu.
Štúdie na zvieratách naznačujú, že lykopén posilňuje spojenia medzi nervovými bunkami, čím znižuje prejavy depresie. V štúdii z roku 2025 sa napríklad zistilo, že lykopén chráni mozgové synapsie a pomáha napravovať poškodenie mozgu spôsobené stresom u myší.
Ďalšia zvieracia štúdia ukazuje, že lykopén podporuje zdravie čriev a mozgu tým, že udržiava ich rovnováhu. Myši, ktorým sa lykopén podával 40 dní, mali menej poškodenú sliznicu čriev, menej zápalov a menej stresového správania, ako je úzkosť a depresia.
Črevá a mozog sú úzko prepojené prostredníctvom tzv. črevno-mozgovej osi. Výskum ukazuje, že ľudia s depresiou často vykazujú odlišné zloženie črevnej mikroflóry v porovnaní so zdravými jedincami. Narušené črevné prostredie môže viesť k zápalu, ktorý následne ovplyvňuje činnosť mozgu a spôsobuje zmeny nálady či depresie.
„Pacienti so zvýšeným zápalom, metabolickým rozvratom (napríklad obezitou alebo cukrovkou) alebo tí so začínajúcou depresiou majú najväčší prospech z nutričných zásahov,“ uvádza Dr. Witt-Doerring.
„Pretože zápal a metabolické poruchy úzko súvisia s duševným zdravím, môže byť zlepšenie stravy a zvýšenie príjmu antioxidantov dôležitým prvým krokom k uzdraveniu.“
Hlavné potravinové zdroje lykopénu
Paradajky patria medzi najbohatšie prírodné zdroje lykopénu. Lykopén sa okrem toho nachádza aj v spracovaných paradajkových výrobkoch, ako sú paradajkový pretlak, kečup, omáčky, šťavy a polievky. Výskumy ukazujú, že tepelne upravené paradajky obsahujú viac vstrebateľného lykopénu ako tie surové – a paradajky pestované na poli majú vyšší obsah lykopénu ako tie zo skleníkov.
Ďalšími zdrojmi lykopénu (v prepočte na 100 gramov potraviny) sú napríklad:
- Tekvica: 0,38-0,46 mg
- Batáty: 0,02-0,11 mg
- Ružový grapefruit: 0,35-3,36 mg
- Mrkva: 0,65-0,78 mg
- Ružová guava: 5,23-5,5 mg
- Melón: 2,30-7,20 mg
- Marhule: 0,01-0,05 mg
- Papája: 0,11-5,3 mg
- Šípky: 0,68-0,71 mg
Lykopén je dostupný aj vo forme doplnkov stravy, ale ako upozorňuje Timothy Frie, je lepšie získavať ho z potravín – tie totiž zároveň obsahujú polyfenoly a ďalšie živiny, ktoré podporujú zdravie mozgu. Navyše, keďže lykopén je rozpustný v tukoch, telo ho lepšie vstrebáva v kombinácii so zdravými tukmi (napr. olivovým olejom, avokádom alebo orechmi).
Okrem výživy je pri zvládaní depresie dôležitá aj zmena životného štýlu. Ak chcete podporiť duševné zdravie pomocou stravy, tu je niekoľko kľúčových odporúčaní:
- Stabilizujte hladinu cukru v krvi
- Obmedzte potraviny, ktoré podporujú zápal
- Optimalizujte kvalitu spánku
- Pravidelne sa hýbte
- Riešte chronické zdravotné ťažkosti a dlhodobý stres
„Je dôležité zamerať sa na skutočné príčiny problémov. Ak depresia pramení z osamelosti, pracovného preťaženia alebo užívania návykových látok, samotný lykopén nestačí,“ hovorí Dr. Witt-Doerring.
„Zvýšenie príjmu lykopénu v strave určite neuškodí – je to bezpečná a potenciálne prínosná zmena. Ale mali by sme mať realistické očakávania. Žiadna jednotlivá živina depresiu „nevylieči“. Ak však úpravy stravy doplníme aj ďalšími zmenami životného štýlu, môžu mať hlboký pozitívny vplyv na duševné zdravie.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
