Novinárka Ethey Katz o veterných parkoch v SR: 260-metrové monštrá za domami nie sú ekologické riešenie. Je to len ďalší biznis, zabalený do zelených slov (Rozhovor)
Investigatívna novinárka Timea Ethey Katz sa téme veterných parkov venuje už roky. V rozhovore pre Epoch Times Slovensko vysvetľuje súčasnú situáciu okolo plánovanej výstavby veterných parkov na Slovensku a detailne opisuje negatívne vplyvy, ktoré môžu turbíny pre svoje okolie predstavovať. Napriek tomu, že premiér Robert Fico verejne deklaroval, že vláda veternú energiu nepotrebuje, Ethey Katz zdôrazňuje, že dôležitejšie ako politické vyjadrenia je sledovať oficiálne dokumenty – tie totiž jasne ukazujú, že procesy prípravy akceleračných zón pokračujú ďalej.
Epoch Times Slovensko: Podľa dostupných informácií sú momentálne na Slovensku v prevádzke dva veterné parky (Cerová a Veterný park Myjava – Ostrý vrch). No našu krajinu pravdepodobne čaká ich boom, keďže ministerstvo životného prostredia má podľa dostupných informácií v súčasnosti na stole vyše 30 návrhov nových veterných parkov, ktoré posudzuje. Kde všade sa plánujú postaviť?
Timea Ethey Katz: Podľa aktuálneho strategického dokumentu Ministerstva hospodárstva SR bolo pôvodne v analýze identifikovaných 35 možných zón, z ktorých ministerstvo následne vybralo 8 akceleračných zón pre veternú energiu. Tie by sa mali nachádzať najmä na západnom a južnom Slovensku a jedna zóna je plánovaná na východe Slovenska.
Ide o tieto lokality:
- Prietržka – Sobotište: Mokrý Háj, Popudinské Močidľany, Radošovce, Koválovec, Chropov, Častkov, Sobotište, Rovensko, Prietržka, Lopašov, Vrádište.
- Gbely – Štefanov: Štefanov, Petrová Ves, Smolinské, Gbely, Šaštín-Stráže, Letničie, Unín, Dojč, Koválov.
- Vrakúň – Dolný Štál: Padáň, Mad, Vrakúň, Kútniky, Dolný Bar, Dolný Štál, Okoč, Povoda.
- Okoč – Zemianska Olča: Okoč, Brestovec, Holiare, Veľký Meder, Tôň, Zemianska Olča, Sokolce, Lipové, Trávnik, Veľké Kosihy, Klížska Nemá.
- Palárikovo – Nové Zámky: Nové Zámky, Andovce, Zemné, Palárikovo, Šurany, Bánov.
- Komjatice – Mojzesovo: Vinodol, Veľký Kýr, Komjatice, Černík, Mojzesovo, Lipová, Šurany.
- Podhájska – Dvory nad Žitavou: Dubník, Jasová, Semerovo, Branovo, Čechy, Veľké Lovce, Kolta, Dedinka, Pozba, Rúbaň, Bardoňovo, Dvory nad Žitavou, Radava, Podhájska.
- Pilotná zóna Východ: Oreské, Staré, Zbudza, Nacina Ves, Petrovce nad Laborcom, Suché, Lesné, Topoľany.
Okrem toho sú na Enviroportáli vedené aj konkrétne investičné zámery veterných parkov, mimo akceleračných zón, napríklad Dedina Mládeže, Paňa, Galanta, Skalica, Drahovce, Kopčany – Gbely, Letničie – Petrova Ves, Mad, Stupava a ďalšie…
Podľa mojich informácií má byť na Slovensku v rôznych štádiách posudzovania približne 31 zámerov nových veterných parkov. Neznamená to však, že všetky tieto projekty sú už schválené alebo že sa určite postavia. Ide o návrhy, ktoré prechádzajú procesom posudzovania, pripomienkovania alebo povoľovania.
Ktoré veterné parky by mali byť najväčšie? Vieme povedať, koľko budú mať turbín, akú budú mať kapacitu a výšku?
Podľa návrhu akceleračných zón je najväčšia Podhájska – Dvory nad Žitavou, kde sa predpokladá až 46 veterných turbín, výkon 322 MW a ročná výroba 655 až 940 GWh. Druhou najväčšou je Pilotná zóna Východ, kde sa predpokladá 43 turbín, výkon 301 MW a ročná výroba 490 až 620 GWh.
Celkovo dokument počíta v ôsmich zónach s maximálne 207 veternými turbínami, s celkovým výkonom 1449 MW a odhadovanou ročnou výrobou 2920 až 4070 GWh. Maximálna výška väčšiny turbín má byť až 262,5 metra, pri Pilotnej zóne Východ do 220 metrov.
V obci Dedina Mládeže pri Komárne ste boli iniciátorkou petície a následného referenda, v ktorom miestni obyvatelia odmietli výstavbu veterného parku. Ľudia sú doteraz zmätení, kto má rozhodujúce slovo, či sa veterný park postaví – ministerstvo alebo obec? Môžete nám opísať, ako ste v tomto konkrétnom prípade postupovali?
Na papieri dnes štát tvrdí, že bez súhlasu obce sa veterný park nemôže postaviť. Ministerstvo životného prostredia uviedlo, že po novele bude možné vybudovať veterné parky len so záväzným súhlasom obce, buď cez hlasovanie obecného zastupiteľstva, alebo cez miestne referendum.
V Dedine Mládeže sme išli cestou občanov. V roku 2025 som zistila, že napriek tomu, čo bolo občanom tvrdené, že projekt je zastavený, konanie v skutočnosti stále prebieha. Keď som svoje zistenia zverejnila, následne sa na mňa obrátili občania obce a vypracovala som pre nich petíciu na vyhlásenie miestneho referenda.
Referendum sa konalo 7. februára 2026. Otázka znela, či obyvatelia súhlasia s výstavbou veterného parku „Veterný park Dedina Mládeže“ vrátane batériového úložiska a elektrického vedenia. Z 334 oprávnených voličov si hlasovací lístok prevzalo 213, za výstavbu bolo 87 hlasov a proti 123. Občania teda výstavbu odmietli. Napriek výsledkom referenda však starostka obce dodnes nezrušila zmluvu o budúcej zmluve s investorom. Prečo tak neurobila, zostáva záhadou, najmä vzhľadom na jasný výsledok referenda, v ktorom obyvatelia výstavbu veterného parku odmietli.
Jednoducho povedané, ministerstvo posudzuje projekt a vedie úradný proces, teda preveruje vplyvy na životné prostredie a povoľovanie. To však ešte neznamená, že veterný park sa môže automaticky postaviť. Podľa dnešných vyjadrení štátu má mať obec pri takomto projekte rozhodujúce slovo. Ak obec alebo obyvatelia v referende povedia jasné „nie“, tento nesúhlas by mal byť pre štát a investora záväzný. V praxi to znamená, že ministerstvo môže projekt posudzovať, investor môže projekt pripravovať, ale obec a občania musia trvať na tom, že bez ich súhlasu sa na ich území veterný park postaviť nesmie.
Ak občania v referende odmietnu veterný park, dokedy platí toto rozhodnutie? Po akom čase môže byť referendum na rovnakú tému opäť vyhlásené a kým?
Miestne referendum vyhlasuje vždy obecné zastupiteľstvo. Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej aj ako „zákon o obecnom zriadení“) pozná dva spôsoby vyhlásenia referenda: ako povinnosť (obligatórne), ako možnosť (fakultatívne).
Výsledky miestneho referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov miestneho referenda. Platné rozhodnutie miestneho referenda zákon časovo neobmedzuje. Ak občania v platnom miestnom referende rozhodli o určitej otázke, obec by mala tento výsledok rešpektovať. Zákon však pri miestnom referende výslovne nehovorí, že výsledok platí určitý počet mesiacov alebo rokov, ani neustanovuje všeobecnú lehotu, po ktorej možno tú istú vec automaticky znovu otvoriť.
Zákon o obecnom zriadení výslovne neustanovuje, kedy možno v tej istej veci opakovane zvolať miestne referendum. Zároveň si netreba mýliť miestne referendum v obci s referendom na úrovni samosprávneho kraja. Pri referende vo vyššom územnom celku platí pravidlo, že referendum v tej istej veci možno opakovať najskôr po 24 mesiacoch od jeho vykonania. Táto lehota sa však týka regionálneho referenda, nie obecného miestneho referenda.
Chcela by som upriamiť vašu pozornosť ale na to, že práve v tomto roku sa objavil návrh Ministerstva vnútra SR, aby sa podobné pravidlo zaviedlo aj pri miestnom referende v obci. Možno práve kvôli plánovaným veterným parkom a akceleračným zónam. Podľa tohto návrhu by sa aj v obci mohlo v tej istej veci opätovne rozhodovať najskôr po 24 mesiacoch od vykonania referenda, zatiaľ ale nie je v účinnosti.
Najmä na sociálnych sieťach kolovala informácia, že koncom apríla ministerstvo hospodárstva zadalo nový projekt pod názvom Akceleračné zóny pre veternú energiu v SR, podľa ktorého by bolo celé územie Slovenska vyhlásené za akceleračnú zónu, kde sa môžu postaviť veterné parky (s výnimkou vysokochránených oblastí). V tom prípade by už nebolo možné odmietnuť výstavbu veterných parkov v obecnom referende. Čo je na tom pravda?
Aktuálny strategický dokument hovorí o 8 konkrétne identifikovaných zónach, nie o celom území Slovenska. Ministerstvo v dokumente uvádza, že ide o formálne zadefinovanie konkrétnych území vhodných na zavádzanie projektov veternej energie. Ak štát tieto zóny schváli, vytvorí tým rámec pre rýchlejšie povoľovanie veterných parkov v týchto vybraných lokalitách.
Samotný dokument uvádza, že v týchto zónach bude možné po ďalšom posúdení umiestňovať veterné parky zo strany individuálnych investorov, a to po získaní potrebných povolení. Zároveň sa v dokumente píše, že procesy environmentálneho posudzovania a povoľovania nemajú byť úplne vynechané, ale majú byť podľa platnej legislatívy zrýchlené.
Ministerstvo zároveň tvrdí, že identifikácia akceleračných zón sama osebe neznamená rozhodnutie o výstavbe veterných elektrární a nezačína konkrétny povoľovací proces. Momentálne tvrdí, že každý budúci projekt bude musieť prejsť samostatnými povoľovacími konaniami a stanovisko obce má byť záväzné. Ak obec nebude súhlasiť, zámer podľa vyjadrenia ministerstva nebude možné povoliť.
Viaceré samosprávy už v tejto fáze vyjadrili jasný nesúhlas s akceleračnými zónami a svoje stanoviská zaslali na Ministerstvo životného prostredia SR. Z toho vyplýva, že odpor voči akceleračným zónam nie je iba názor jednotlivcov na sociálnych sieťach. Ide už aj o oficiálne postoje viacerých samospráv, ktoré sa obrátili priamo na ministerstvo a jasne odmietajú, aby ich územie nebolo zahrnuté do plánovaných akceleračných zón pre veternú energiu.
Zaujímavé je aj to, že nesúhlasné stanoviská dnes vydávajú aj niektoré obce, ktoré ešte donedávna stáli za vybudovaním veterných parkov, kde „vedenie“ tieto projekty podporovalo. Podľa môjho názoru za tým nemusí byť náhle precitnutie, ale skôr obava z blížiacich sa komunálnych volieb. Starostovia a poslanci veľmi dobre vidia, že odpor obyvateľov voči veterným parkom rastie a že ľudia si budú pamätať, kto stál za veternými parkmi a kto chránil záujmy obce. A ja si myslím, že práve preto dnes niektoré samosprávy zrazu vydávajú nesúhlasné stanoviská, ako napríklad obec Strekov.
Poďme si rozobrať vaše hlavné výhrady voči veterným parkom na Slovensku. Najprv sa pozrime na energetický výnos – máte výhrady aj k tomu, že veterné parky u nás nedokážu vyrobiť dostatočné množstvo energie za rozumné náklady?
Moja hlavná výhrada je, že Slovensko nie je pobrežná veterná krajina. V samotnom dokumente ministerstvo pracuje s priemernými rýchlosťami vetra často okolo 6 až 7 m/s vo výške 150 metrov, teda s podmienkami, ktoré si vyžadujú obrovské turbíny s veľkým rotorom.
Ak má byť cena za tento výnos masívny zásah do krajiny, stovky metrov vysoké konštrukcie, nové prístupové cesty, zásahy do poľnohospodárskej pôdy a konflikt s obcami, potom sa treba pýtať, či je to naozaj rozumné riešenie pre Slovensko.
Všeobecne sa veterné elektrárne považujú za „zelené“. Vy však tvrdíte opak. Prečo ich nepovažujete za skutočne ekologické riešenie?
Lebo „zelené“ na papieri ešte neznamená ekologické v realite. Veterný park nie je iba vrtuľa. Je to betón, oceľ, prístupové cesty, káblové vedenia, trafostanice, zásahy do pôdy, krajiny a biotopov.
Aj samotný strategický dokument priznáva, že pri projektoch treba riešiť hlukové limity, ochranné vzdialenosti, režimy vypínania turbín na ochranu vtáctva a netopierov, ako aj zmierňujúce opatrenia pre jednotlivé lokality. Ak by to bolo také bezproblémové a čisté riešenie, nebolo by potrebné toľko výnimiek, limitov, opatrení a kompenzácií.
Na mojich fotkách a videách z Maďarska a Rakúska je vidieť niekoľkoročné veterné turbíny a vidieť aj to, ako z nich vyteká olej alebo mazivo. Takéto látky sa následne môžu dostať do pôdy a časom aj do podzemných vôd. Po tom, čo som videla na vlastné oči, tieto 260-metrové monštrá v žiadnom prípade nepovažujem za ekologickú energiu. Na internete sú zverejnené aj videá, na ktorých je vidieť, ako lopatky turbín zabíjajú vtáky. Našla som údaje zo Spojených štátov, podľa ktorých v dôsledku nárazov do veterných turbín zahynie ročne približne 140 000 až 679 000 vtákov. Niektoré novšie odhady uvádzajú aj vyššie čísla, pričom zároveň platí, že riziko závisí najmä od konkrétnej lokality, migračných trás a druhov vtáctva.
Ďalšou veľmi dôležitou vecou je hmyz a opeľovače. Podľa nemeckej štúdie publikovanej v roku 2017 klesla biomasa lietajúceho hmyzu v sledovaných chránených územiach v Nemecku za 27 rokov o 76 % a v letnom maxime až o 82 %. Francúzske Národné prírodovedné múzeum uvádza, že populácie hmyzu v zmiešanej európskej agroindustriálnej krajine klesli približne o 70 až 80 %. Netvrdím, že tento pokles spôsobujú výlučne veterné parky. To by nebolo korektné.
Ale ak už vieme, že hmyz a opeľovače v Európe dramaticky ubúdajú, potom sa musíme pýtať, či je rozumné pridávať ďalší možný tlak na prírodu. O to viac, keď existujú odborné práce, ktoré upozorňujú aj na úhyn hmyzu pri veterných turbínach. Jedna štúdia odhadla, že jedna turbína v miernom pásme môže usmrtiť približne 40 miliónov kusov hmyzu ročne, pričom pri Nemecku sa uvádza odhad približne 1 200 ton hmyzej biomasy ročne. Pre mňa je toto jedna z najvážnejších vecí. Všetci veľmi dobre vieme, že bez včiel a ďalších opeľovačov ľudstvo jednoducho nemôže prežiť. A ak ich počet už dnes dramaticky klesá, nemali by sme tento problém ešte zhoršovať ďalšími zásahmi do krajiny.
Ďalšou závažnou vecou je možná zmena mikroklímy. Už teraz vidíme, aká je situácia hrozná, keď celé týždne takmer neprší a krajina vysychá. Pri veterných parkoch sa v odborných prácach spomínajú lokálne zmeny teploty, vlhkosti, prúdenia vzduchu a pôdnej vlhkosti v okolí turbín. Niektoré štúdie hovoria o lokálnom vplyve na mikroklímu, iné upozorňujú, že tieto vplyvy závisia od konkrétnych podmienok a nie sú všade rovnaké. Práve preto tvrdím, že pri 260-metrových turbínach v našej krajine to ešte nie je vôbec preskúmané.
Podľa môjho názoru je osobitnou kapitolou krajinný ráz. Veterné turbíny vysoké 262 metrov nie sú bežnou technickou stavbou, ktorú si človek v krajine ani nevšimne. Sú to obrovské monštrá, ktoré úplne zmenia vzhľad celého územia. Krajina, na ktorú sú ľudia zvyknutí celé generácie, by sa zmenila na priemyselnú zónu s desiatkami vysokých stožiarov, prístupovými cestami. Takýto zásah sa nedá jednoducho „schovať“ ani vrátiť späť. Ak sa raz do otvorenej vidieckej krajiny postavia takéto obrovské turbíny, zmení sa charakter celej krajiny, atmosféra aj hodnota pre ľudí, ktorí tam žijú. Preto nejde len o výrobu elektriny. Ide aj o to, či chceme, aby sa naša poľnohospodárska krajina, lúky, polia a horizonty zmenili na priemyselný priestor podriadený záujmom investorov.
Za smiešne považujem aj to, že teraz, pred voľbami, sa zrazu zobúdzajú politické strany, vydávajú nesúhlasné stanoviská a hlasno kričia. Moja otázka je jednoduchá: kde boli pred dvoma rokmi? Kde boli pred rokom? Keby sa neblížili komunálne voľby, podľa môjho názoru by mnohí z nich boli naďalej ticho. Teraz však túto tému využívajú na vlastné zviditeľnenie sa a po voľbách budú zase mlčať.
Podľa dokumentu ministerstva hospodárstva Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030, Slovensko plánuje do roku 2030 vyrábať 560 GWh elektriny ročne z veterných parkov. Momentálne máme na Slovensku 5 turbín, ktoré dokopy vyrobia 6 – 8 GWh ročne. Nové turbíny sú síce výkonnejšie, ale na dosiahnutie 560 GWh by sa ich u nás muselo postaviť omnoho viac…
Ak vychádzame z toho, že dnešná výroba z vetra na Slovensku je minimálna a že nové turbíny sú výkonnejšie, stále platí, že na splnenie cieľov by bolo potrebné postaviť veľký počet nových turbín. Samotný návrh akceleračných zón hovorí o maximálne 207 turbínach a výkone 1449 MW. V pôvodnom Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne sa pri veternej energii na rok 2030 uvádza cieľ 500 MW inštalovaného výkonu a 1 000 GWh vyrobenej elektriny ročne. V návrhu aktualizácie tohto plánu sa pri roku 2030 uvádza ešte vyšší údaj – 750 MW a 1 500 GWh ročne.
Pre porovnanie, podľa pôvodného INECP bolo na Slovensku v prevádzke iba 5 veterných turbín s celkovým výkonom 3,1 MW a ročnou výrobou približne 5,5 GWh elektrickej energie. Na otázku, koľko turbín by bolo potrebných na výrobu 560 GWh ročne, môžem vychádzať z aktuálneho návrhu strategického dokumentu „Akceleračné zóny pre veternú energiu v SR“. Tento dokument počíta v ôsmich akceleračných zónach spolu s maximálne 207 veternými turbínami, celkovým inštalovaným výkonom 1 449 MW a odhadovanou ročnou výrobou 2 920 až 4 070 GWh elektriny.
Z toho vyplýva, že podľa ministerského návrhu by jedna turbína v priemere vyrobila približne 14 až 20 GWh elektriny ročne. Pri cieli 560 GWh ročne by to teda orientačne znamenalo približne 29 až 40 veterných turbín. Musím však zdôrazniť, že ide len o matematický odhad podľa údajov z návrhu ministerstva. Skutočný počet turbín by závisel od konkrétnej lokality, rýchlosti vetra, technológie, výšky turbín, výkonu zariadení, rozostupov medzi turbínami.
Samotný strategický dokument zároveň uvádza, že počty turbín v akceleračných zónach sú iba predbežným plánovacím parametrom. Skutočný počet, presné umiestnenie a usporiadanie turbín majú byť určené až v ďalších stupňoch prípravy a v procese EIA!!
Premiér Robert Fico však nedávno povedal, že vláda nemá záujem na výrobe elektriny z vetra. Predchádzajúca vláda sa podľa neho zaviazala k povinnosti pripraviť zhodnotenie na Slovensku a súčasná vláda v tom musí pokračovať, inak Slovensku hrozí pokuta vo výške niekoľko sto miliónov eur. Aktivisti proti veterným parkom poukazujú na premiérovu dvojtvarú rétoriku, kde na jednej strane upokojuje ľudí, že sa nič nebude stavať, na druhej strane však proces na výstavbu napreduje. Ako to čítate?
Čítam to ako dvojakú rétoriku. Navonok sa ľuďom hovorí, že vláda veterné parky nechce a že Slovensko ich nepotrebuje. Zároveň však beží strategický dokument, SEA proces, verejné prerokovania, vyhodnocovanie zón a príprava podmienok pre zrýchlené povoľovanie.
Aj samotný dokument uvádza, že bol pripravený na základe uznesenia vlády SR č. 161/2026 a súvisí s plnením cieľa z Plánu obnovy a REPowerEU, teda s vytvorením pilotných oblastí vhodných na rozvoj veternej energie. Práve z uvedeného dôvodu je dôležitejšie sledovať nie vyjadrenia politikov, ale dokumenty. A dokumenty v tejto veci hovoria jasne, proces pokračuje ďalej.
Premiér tiež dodal, že bez súhlasu od miest a obcí sa nemôže postaviť nič, čo odporuje tvrdeniam, že ministerstvo hospodárstva sa pokúša obísť obce…
Áno, štát dnes tvrdí, že nesúhlas obce má byť záväzný. Aj strategický dokument uvádza, že Slovenská inšpekcia životného prostredia má byť pri vydávaní zjednoteného povolenia viazaná záväznými stanoviskami dotknutých obcí a že nesúhlasné stanovisko obce je pre povoľujúci orgán záväzné.
Lenže problém je dôvera. Obce musia byť aktívne už teraz. Nestačí čakať, že ich niekto ochráni. Musia prijímať uznesenia, posielať námietky, zapájať občanov, vyhlasovať referendum a trvať na tom, že o území majú rozhodovať ľudia, ktorí v ňom žijú.
Pokiaľ ide o referendum, dnes to už, chvalabohu, vidím oveľa pozitívnejšie ako pred rokom. Vtedy občania ešte nemali toľko informácií ako dnes. Dnes už ľudia oveľa lepšie chápu, o čo v skutočnosti ide, a uvedomujú si, že nejde iba o nejaký technický projekt, ale o budúcnosť ich obce, ich detí a vnúčat. Preto si myslím, že dnes už nebude ťažké presvedčiť občanov, aby sa referenda zúčastnili. Ak sa rozhoduje o krajine, v ktorej žijú, o ich domovoch, pôde, vode, zdraví a budúcnosti, už nezostanú doma a budú proti tomu bojovať, veď kto by sa chcel každý deň pozerať na 260-metrové monštrá za vlastným domom…
V Rakúsku je bežné, že obce a obyvatelia dostávajú finančné benefity z veterných turbín vo svojej lokalite. Ide o desiatky tisíc eur ročne podľa veľkosti parku. Často sa zakladajú občianske družstvá, kde sa môžu obyvatelia obce stať spoluvlastníkmi a dostávať podiel na zisku (dividendy). Okrem toho majú znížené ceny elektriny pre domácnosti v obci, financovanie miestnych projektov (cesty, školy, športoviská), nájomné za pozemky pre farmárov atď. Ako je to na Slovensku?
Strategický dokument spomína finančné a socioekonomické prínosy pre obce, vrátane poplatku pre obec za inštalovaný výkon počas celej doby prevádzky veternej elektrárne.
Ale slovenská realita je zatiaľ iná ako rakúske modely občianskych družstiev. U nás nevidím dostatočne jasne garantované mechanizmy, že občania budú spoluvlastníkmi, že budú mať lacnejšiu elektrinu, dividendy alebo reálnu kontrolu nad projektom. Väčšinou sa hovorí o príjme pre obec alebo prenájme pozemkov, ale nie o tom, že občania budú mať skutočný podiel na rozhodovaní a zisku. Preto by som povedala, pokiaľ výhody nie sú pevne, zákonne a zmluvne garantované, sú to len sľuby.
Veterný park stojí pri obci Cerová, ale ani tam obyvatelia nemajú elektrinu zadarmo. Nemajú ani lacnejšiu elektrinu a nemajú zadarmo ani verejné osvetlenie. Tvrdenia, ktoré investori alebo niektorí starostovia podsúvajú ľuďom v iných obciach, že po výstavbe veterných turbín budú mať občania lacnú alebo bezplatnú energiu, jednoducho nie sú pravdivé. Obec môže dostať určitý finančný príspevok do rozpočtu. To však neznamená, že domácnosti budú platiť menej za elektrinu. Elektrina z veterného parku nejde priamo občanom zadarmo do zásuviek. Presne to sa ukázalo aj v Dedine Mládeže. V prvom letáku sa písalo, že obec by mohla mať z veterného parku približne 126 000 eur ročne. V druhom letáku však už napísali pravdu: „Lacnejšiu energiu z toho mať nebudeme. Priamy dopad na cenu elektrickej energie ako obyvatelia obce nepocítite…“
Vidíte na Slovensku nejaké lokality, kde by veterné elektrárne stálo za to vyskúšať? Existujú podľa vás nejaké miesta, kde by ste ich podporili?
Veterné parky by som nepodporila práve pre možné negatívne dopady, ktoré som uviedla. Nejde len o jednu vrtuľu niekde za obcou. Určite neprichádza do úvahy, aby sa stavali tam, kde ich odmietajú obce a obyvatelia. Ak ľudia povedia jasné „nie“, štát ani investori nemajú právo ich vôľu obchádzať.
Ak by sa vôbec malo o nejakej lokalite uvažovať, musela by spĺňať mimoriadne prísne podmienky. Musela by byť mimo obytných zón, mimo kvalitnej poľnohospodárskej pôdy, mimo chránených území, mimo migračných trás vtáctva, bez zásadného zásahu do krajiny, vody, pôdy a života ľudí. A predovšetkým, musela by mať jasný súhlas obyvateľov. Žiadna „zelená energia“ nemôže byť skutočne zelená, ak sa presadzuje proti vôli ľudí, proti samosprávam a na úkor krajiny, pôdy, vody, vtáctva, opeľovačov a života na vidieku.
Ak má byť cena za elektrinu z vetra zničená krajina, rozdelené obce a 260-metrové monštrá za domami, potom to nie je ekologické riešenie. Je to len ďalší biznis, zabalený do zelených slov.
Ďakujeme za rozhovor!
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.