Svet

Bez nohy z frontu, s protézou späť do života. Ruské dielne nestíhajú nápor zranených vojakov

Keď Dmitrija zasiahlo bombardovanie pri pokuse jeho jednotky prekročiť rieku Dnipro, vojna sa preňho v zlomku sekundy zmenila. „V ďalšom momente som videl svoju pravú nohu ležať vedľa seba. Odtrhnutú,“ spomína 54-ročný bývalý bojovník ruskej polovojenskej Wagnerovej skupiny.

Dnes opäť chodí. V malej súkromnej protetickej dielni vo Vsevoložsku pri Petrohrade mu technici dolaďujú novú umelú končatinu. V miestnosti s ventiláciou a ochrannými maskami merajú, brúsia a maľujú protézy. A podobných klientov majú čoraz viac.

Nárast vydaných protéz o 60-tisíc protéz viac než v roku 2021

S návratom státisícov zranených vojakov z frontu na Ukrajine sa ruské protetické centrá plnia. Moskva oficiálne neuvádza počty padlých ani ranených, no nezávislé odhady hovoria o stovkách tisíc. Vládne údaje ukazujú, že v roku 2024 bolo vydaných o 60-tisíc protéz viac než v roku 2021, teda v poslednom celom roku pred vojnou – ide o nárast o 65 %.

Dmitrij, ktorý vystupuje pod volacím znakom „Barmak“ a odmietol uviesť priezvisko, už pred inváziou bojoval v Sýrii aj v Donbase. Zranenie prišlo po rokoch, keď mal pocit, že mu šťastie praje. „Bolo to moje prvé zranenie,“ hovorí s jemným úsmevom. „Bol som prekvapený, že som bojoval tak dlho a mal som stále šťastie.“

Okrem amputácie nohy utrpel aj vážne poranenie brucha. Osem mesiacov strávil v nemocnici a rok na invalidnom vozíku. Dnes si pochvaľuje prostredie dielne: „Atmosféra je tu priateľská, takmer upokojujúca.“

Vedúci dielne Michail Moskovcev tvrdí, že sa klientov nepýta, kde prišli k zraneniu. No podľa typu rán je to často zrejmé. „Sú to špecifické zranenia, napríklad z výbuchov mín,“ hovorí. „Pre mňa sú si všetci rovní. Nepýtam sa človeka, odkiaľ to má alebo aké sú dôvody. Ak chcú, povedia sami.“

Cena moderných protéz

Moderné protézy môžu stáť až päť miliónov rubľov (približne 65-tisíc dolárov). Veteráni si môžu vybrať medzi štátnymi a súkromnými zariadeniami a podľa závažnosti zranenia dostávajú finančné kompenzácie. Dmitrij získal tri milióny rubľov. „Kúpil som si za to auto,“ hovorí, keď si upravuje protézu a nasadá do nového čierneho pick-upu zaparkovaného pred centrom.

Podporu štátu porovnáva s minulosťou. „Veľmi dobre si pamätám návrat veteránov z Afganistanu a slávnu vetu od úradníkov: ‚Ja som vás tam neposlal‘,“ spomína. „Rovnako to bolo s vojakmi prvej a druhej čečenskej vojny.“

Dnes je podľa neho situácia iná. Štedré platy lákajú mužov na front a prezident Vladimir Putin hovorí o veteránoch ako o „novej elite“, ktorá má obsadiť vedúce pozície a posilniť štátnu správu.

V dielni vo Vsevoložsku čaká na protézu aj ďalší bývalý vojak, tiež Dmitrij, známy pod prezývkou „Torg“. O nohu prišiel v roku 2024 pri Bachmute, keď jeho vozidlo zasiahlo bezpilotné lietadlo. Dnes nosí čiernu protézu s krvavočervenými krivkami.

Na otázku, prečo išiel bojovať, odpovedá slovami, ktoré odrážajú oficiálnu líniu Kremľa: „Mojou hlavnou motiváciou bolo zabezpečiť, aby to, čo sa tam dialo, zostalo tam, aby sa konflikt nerozšíril na naše územie.“ Obaja Dmitrijovia tvrdia, že nič neľutujú. Otec dvoch detí „Torg“ hovorí bez váhania: „Urobil by som to znova.“

V protetických dielňach tak vzniká nový obraz vojny – tichý, technický, sústredený na návrat do každodenného života. No každá nová umelá končatina je zároveň nemým dôkazom rozsahu konfliktu, ktorý sa na fronte nekončí, ale pokračuje aj doma.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK