Zaujímavosti

Anka vytvorila obľúbenú hru Lingolandia, ktorá rozvíja jazyk, fantáziu aj myslenie detí (Rozhovor)

Prišla s víziou jednoduchej vzdelávacej hry, ktorá pomáha deťom aj dospelým napredovať v slovnej zásobe, tvorení viet, príbehov aj v objavovaní vlastnej fantázie a kreativity. Anka sa už ako dvojnásobná mama pustila do zhmotnenia vlastnej myšlienky jazykovej hry Lingolandia s kartičkami, písmenami, slovami a nekonečnými možnosťami hracích pravidiel. K vizuálnej tvorbe si prizvala originálnu ilustrátorku Ninu Šefčíkovú, ktorá celej hre dodala umelecký podtón. V Lingolandii vás ako hráčov čakajú aj rôzne tematické oblasti a dnes už dokonca nielen v slovenčine, ale aj v cudzích jazykoch. 

Epoch Times Slovensko: Prišli ste na slovenský trh s novým pohľadom na spoločenské hry. Ako by ste ich opísali? 

Anna Rybovičová: Neviem, či by som Lingolandiu nazvala ako nový pohľad na spoločenské hry. Skôr som do jednej hry spojila viacero iných, ktoré máme v obľube, ale ktoré nie sú vhodné úplne pre deti už od predškolského veku. Osobne mám rada hry, pri ktorých hráč musí zapájať mozog v akomkoľvek zmysle, či už na tvorbu slov alebo na obrazotvornosť. A takto vznikla aj Lingolandia, ktorá je zameraná na tvorbu slov a hľadanie rôznych nových slov a pomenovaní, ale tiež na obrazotvornosť, teda na to, čo všetko môžeme na jednotlivých kartách vidieť. 

Čo je teda vaším primárnym záujmom?

Povedzme to takto, Lingolandia bola moja prvotina, na ktorej som si chcela vyskúšať niečo nové, vyjsť zo svojej komfortnej zóny, vyskúšať si celý proces realizácie produktu od myšlienky až po jeho fyzickú podobu. Po vydaní Lingolandie sa snažíme pomalými krokmi a vlastnými silami pretaviť túto hru aj do aplikácie ako pomôcku pri učení slovenčiny, ale to je hudba ďalekej budúcnosti. Čo sa mne osobne na hrách páči, je, že to nie sú iba strategické hry o voľbe správnych krokov, ale sú to aj hry, ktoré preveria hráčove vedomosti.

Navrhovanie hry znie ako vysnená práca – plná kreativity a fantázie. Je to naozaj tak? 

Navrhnúť Lingolandiu bol pre mňa únik z bežného stereotypného pracovného života, vyskúšanie si niečoho nového. Lingolandia mala byť jednoduchá hra aj pre mladší školský vek na uvedomovanie si začiatočných písmen v slovách. Neverili by ste, aký majú deti problém identifikovať prvé písmenko v slove. Princíp musel byť jednoduchý, teda na základe obrázkov, pretože deti predškolského veku ešte nemusia poznať písmenká. Keďže išlo o obrázkovú podobu, hneď mi napadlo, že by bola škoda, ak by hra nebola prispôsobená aj na učenie slovnej zásoby cudzích jazykov. A tak som si vytvorila databázu rôznych slov, ktoré som si poprekladala do viacerých cudzích jazykov, aby som mala prehľad, na ktoré písmeno máme koľko slov. 

Prvým problémom bolo nájsť človeka, ktorý by mi vytvoril ilustrácie. Ja osobne neviem vôbec kresliť, takže som v tomto smere bola obmedzená. Podarilo sa mi však spojiť s talentovanou ilustrátorkou Ninou Šefčíkovou, ktorá sa vyznačuje svojím osobitným štýlom a ktorú táto myšlienka zaujala. Posunula som jej databázu slov a nechala som jej voľnú ruku, ako ktoré slovo premení na ilustráciu. A tak vznikla Lingolandia. V podstate sme Lingolandiu vytvorili dve, za vizuálnu stránku bola zodpovedná Nina Šefčíková a za všetko ostatné ja. Keď sme sa dopracovali k finálnemu produktu, podarilo sa nám osloviť obchod Ludopolis, ktorý nám pomohol s vydaním hry, keďže v tom mali bohatšie skúsenosti ako my.

Posúdenie, či Lingolandia je kvalitná vzdelávacia hra, neprináleží mne, ale skôr užívateľom. Po vydaní sme hru posunuli do niekoľkých škôl na vyskúšanie. Realizovali sme taký malý experiment, ako hranie Lingolandie účinkuje na deti a ich rozvoj a výsledky nás potešili. Deti si hru obľúbili, opakovaným hraním ich slovná zásoba rástla a tiež sa otváralo ich vnímanie sveta, zrazu boli schopné na ilustrácii nevidieť iba jej prvotný význam, ale veľmi rýchlo vedeli identifikovať už aj ďalšie pridružené slová. Aj pani učiteľky si spoluprácu pochvaľovali, karty s ilustráciami využívajú pravidelne na obohatenie vyučovacieho procesu, pretože poskytujú nekonečné možnosti využitia. 

Aké parametre by podľa vás mali mať takéto hry? 

Myslím si, že by tie hry mali byť vizuálne atraktívne a ako hráči by sme mali mať pocit, že sa pri nich posúvame. Keďže na Lingolandii som pracovala dosť dlho a intenzívne, už som si myslela, že mám identifikované všetky slová k všetkým ilustráciám, ktoré Lingolandia obsahuje. A zakaždým ma prekvapí, že stále príde niekto s novým pohľadom a novým slovom, ktoré som tam nenašla a to mi príde zaujímavé. Dobrá hra by mala hráčov baviť a mala by hráčov vytiahnuť z ich komfortnej zóny, aby sa naučili niečo nové. Sú hry, na ktoré si zvykneme a máme zaužívané postupy, ktoré väčšinou podvedome opakujeme, tým pádom nás to už neposúva až tak vpred.

Čo, naopak, mylne pokladáme za vzdelávacie hry? V obchodoch ich totiž nájdeme mnoho, no nie všetky splnia očakávania…

To je ťažká otázka. Každý zákazník by si mal sám v sebe definovať, čo vlastne od vzdelávacej hry očakáva. Možno to, čo my za vzdelávaciu hru nepokladáme, iní ohodnotia ako super vzdelávaciu hru. Osobne si myslím, že vzdelávacie hry sú o práci s hrou a hráčmi. Každú vzdelávaciu hru si môžeme upraviť tak, aby nám slúžila čo najlepšie. 

Spolupráca s ilustrátorkou dala vašej vízii vizuálny rozmer a istotne pridala aj celkovej atraktivite hry pre hráčov. Do akej miery sa pod kvalitu hier podpisuje práve dizajnérska a umelecká tvorba? 

Dizajnérska a umelecká tvorba dodáva hre šmrnc, aby vizuálne zaujala kupujúceho. Ak by hra mala nudné ilustrácie, asi by si ju ani v obchode nikto nevšimol, aj keby mala perfektnú myšlienku. Každý produkt musí zaujať aj svojím vizuálom, aby na prvý pohľad zaujal kupujúceho. 

Vaše hry sú už na pohľad úplne iné. Odkiaľ ste brali inšpirácie? 

Som dieťaťom učiteľky v materskej škole a keďže aj sama už mám deti, inšpirácia vyšla práve z môjho domáceho prostredia. Moja mama so mnou a mojimi deťmi často cestovala autom a hrala sa s deťmi práve takéto jazykové hry. Týmto nenúteným spôsobom im poskytla také vedomosti, ktoré im zabezpečili bezproblémový štart v prvom ročníku a to bola aj základná myšlienka Lingolandie. Čo sa týka vizuálu, to som nechala úplne na Ninu Šefčíkovú, ktorá má tiež dieťa v podobnom veku ako ja, takže sme mali najväčších kritikov doma. 

Prečo ste išli práve cestou jazykového vzdelávania aj v rámci cudzích jazykov? 

Prvotná myšlienka vznikla úplne náhodou, nevnímala som na trhu žiadnu hru, ktorá by bola zameraná na tvorbu slov na základe ilustrácií a posunutie Lingolandie do cudzích jazykov bol už iba prirodzený krok. Ja sama som súťaživá, ale na druhej strane som neznášala učiť sa anglické či nemecké slovíčka. Toto mi príde ako nenásilný spôsob, ako si môžeme rozšíriť slovnú zásobu a ani si to neuvedomíme. 

Aké vzdelávacie prvky nám v Lingolandii rozšíria slovnú zásobu?

Predstavte si, že máte ilustráciu, na ktorej je ježko. Túto kartu môžete v hre identifikovať nie iba ako ježko a zviera, ale môžete ho identifikovať aj ako hmyzožravec, čo sú už vedomosti z biológie a takto môžete túto ilustráciu rozobrať dopodrobna. Alebo k žirafe môžete doložiť jej geografické umiestnenie, čo sa zdá úplne jednoduché, ale mohlo by sa stať, že niekto povie, že so žirafou je spojená Antarktída. Sú tam aj hudobné nástroje, pri ktorých si môžete rozšíriť vedomosti z oblasti hudobnej výchovy. Lingolandiu môžete hrať na rôzne spôsoby. Môžete si definovať, že hľadáte iba prídavné mená alebo iba slovesá, čím sa zdokonaľujete v určovaní slovných druhov. Takisto môžete karty použiť na tvorbu príbehu, čím povzbudzujete vlastnú kreativitu. Lingolandia je hra rôznych tvárí a je na hráčoch, ako ju chcú poňať vo svojej rodine.

Takéto rozličné možnosti hry môžu skomplikovať testovanie hry. V štádiu, kedy už hra mala svoju podobu, ako to potom celé postupovalo? 

Lingolandiu sme tesne pred vydaním testovali predovšetkým v okruhu svojich známych v rôznych vekových kategóriách. Najlepšou spätnou väzbou pre nás bolo, keď sme videli, že hráči sa do zdanlivo jednoduchej hry zažrali a bolo vidieť, ako tie rôzne slová hľadali. Počas hrania mali úsmev na tvári a po skúšobnom kole si to chceli sami dobrovoľne zopakovať. Toto bol pre nás znak, že Lingolandia má šancu a tak sme ju pustili do sveta.

Spresníte nám pravidlá Lingolandie? O čom by sme mali vedieť ešte pred tým, ako sa do hry „zažerieme“?

V podstate hráči pri hraní Lingolandie nemusia mať žiadne špeciálne vedomosti ani zručnosti. Hra je veľmi jednoduchá. Pomenuj vyložené karty s ilustráciami slovami, ktoré začínajú na vyžrebované písmenko. Ako som spomínala, pre deti je na začiatku náročné uvedomiť si, ktoré písmenko je na začiatku slova, ale potom je to už jednoduché. Potrebná je iba obrazotvornosť a trošku si otvoriť myseľ, aby hráči vnímali všetky slová spojené s konkrétnou ilustráciou.

Čo sa týka hrania v cudzom jazyku, tak je fajn, ak hráči už majú nejakú tú slovnú zásobu, s ktorou vedia pracovať. Tým, že každý z nás sa zaujíma o inú oblasť, možno niekto viac o hudbu, iný o zvieratá, cestovanie, či knihy, počas hry a na základe tých pomenovaní si hráči medzi sebou vedia svoje poznatky aj povymieňať. Na začiatku hry si môžu hráči určiť, že budú hľadať iba podstatné mená alebo iba prídavné mená, všetko závisí od hráčov a nastavenia. Ak budete brať Lingolandiu ako rodinnú hru, kde si chcete s deťmi docvičiť niečo zo slovenčiny, tak si pravidlá prispôsobíte na trénovanú oblasť.

A ako si vy osobne užívate Lingolandiu? Čím si vás ako hráčov získala? 

Nás si Lingolandia získala svojou tvárnosťou. Je to hra tisícich podôb, od tej základnej až po vlastné pravidlá, kedy sme si skladali z kariet vety či vymýšľali príbehy. Radi si Lingolandiu zahráme počas dlhých zimných večerov, prázdnin či dovoleniek. Pravidlá si stále prispôsobíme podľa našej nálady.

V minulosti sme boli skôr zameraní na tie klasické hry, ako Scrabble, Dixit, Activity či rôzne kartové hry, ale odkedy sme vydali Lingolandiu a zúčastnili sa s ňou na výstave spoločenských hier v Essene, zahráme si radi aj tie novodobé strategické hry. Z vlastnej skúsenosti poviem, že nové hry na mňa pôsobili na začiatku zložito, ale netreba sa báť, zdanie niekedy klame. Ja osobne pri hrách rada pozorujem moje deti, ako sa s nimi popasujú, akú taktiku zvolia. Aj tu som odpozorovala, že každý z nás má nejaké naučené vzorce a tie podvedome opakovane používa. Každá hra, pri ktorej sa stretne rodina či priatelia a  strávia spolu čas, je super. Každá hra, ktorá nás odtiahne od obrazoviek mobilov, televízorov či počítačov a donúti nás spoločne komunikovať, je super. Možno nie je dôležité, akú hru hráme, ale ako sa voči sebe pri hre správame. Vnímam, že sme sa ako ľudia viac uzavreli do seba a komunikujeme so sebou prostredníctvom obrazoviek. Spoločenské hry nám dávajú možnosť odtrhnúť sa od technológií a užiť si spoločne strávený čas.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK