Streda 18. novembra, 2026
Ilustračný obrázok (Foto: pressfoto/freepik.com)

Slovákov čaká povinný prieskum ich úspor, dlhov aj hodnoty domov. Čo sa bude diať s citlivými údajmi?

Slovenská ekonomika si v uplynulých rokoch prešla mimoriadne turbulentným obdobím. Pandemické šoky, energetická kríza, vládne konsolidácie, historicky najvyššia inflácia a následné radikálne zvyšovanie úrokových sadzieb. V týchto mesiacoch sa rozbieha rozsiahly zber dát zameraný na to, ako tieto makroekonomické otrasy ovplyvnili finančnú kondíciu bežných rodín. Viac ako 4 160 slovenských domácností dostane otázky o svojom majetku, príjmoch, úsporách, investíciách a dlhoch. Štát tvrdí, že údaje potrebuje na získanie presnejšieho obrazu o finančnej situácii obyvateľstva. Pre oslovených ľudí však vzniká aj praktická otázka: aké informácie musia poskytnúť, kto k nim bude mať prístup a ako si môžu overiť, že nejde o podvod?

Slovensko čaká rozsiahle zisťovanie finančnej situácie domácností. V rámci medzinárodného projektu, ktorý koordinuje Európska centrálna banka (ECB), sa budú zbierať informácie o tom, čo ľudia vlastnia, koľko majú úspor, aké úvery splácajú a z akých príjmov financujú svoju spotrebu.

Pre niektorých respondentov môžu byť otázky o hodnote nehnuteľnosti, zostatku na bankovom účte či výške dlhov nepríjemné. Nejde totiž o bežný prieskum verejnej mienky, pri ktorom sa človek môže slobodne rozhodnúť, či odpovie. Zisťovanie je súčasťou štátnej štatistiky a vybraní respondenti majú zákonnú povinnosť poskytnúť požadované údaje.

Zároveň však platí, že povinná účasť neznamená neobmedzený prístup štátu k osobným financiám. Je dôležité rozlišovať medzi štatistickým zisťovaním, pri ktorom človek poskytuje odpovede, a individuálnou finančnou kontrolou.

Pozreli sme sa na to, čo sa bude zisťovať, aký má prieskum zmysel, aké sú jeho limity a na čo by si mali oslovené domácnosti dať pozor.

O čo ide a kto prieskum organizuje?

Zisťovanie nesie názov HFCS (Household Finance and Consumption Survey), teda Zisťovanie o financiách a spotrebe domácností. Ide o pravidelný medzinárodný projekt, ktorý sa uskutočňuje približne každé tri roky v krajinách eurozóny a ďalších európskych krajinách pod koordináciou Európskej centrálnej banky.

Na Slovensku ide už o šiestu vlnu zisťovania. Predchádzajúce sa uskutočnili v rokoch 2010, 2014, 2017, 2021 a 2023.

Za odbornú a organizačnú realizáciu na Slovensku zodpovedá Národná banka Slovenska (NBS) v spolupráci so Štatistickým úradom SR. Štatistický úrad zabezpečuje najmä kontaktovanie vybraných domácností a terénny zber údajov prostredníctvom opytovateľov.

Do aktuálneho zisťovania bolo náhodným výberom zaradených viac ako 4 160 domácností v 322 mestách a obciach. Neznamená to teda, že otázky dostanú všetci obyvatelia Slovenska. Výber má reprezentovať rôzne typy domácností a ich finančnú situáciu.

Prečo chce štát vedieť, koľko máme peňazí a majetku?

Dôvodom je snaha získať podrobnejší obraz o finančnej situácii obyvateľstva, než aký poskytujú bežné ekonomické ukazovatele. Priemerná mzda alebo celková zadlženosť obyvateľstva totiž nevypovedajú o tom, ako sú peniaze a majetok rozdelené medzi jednotlivé skupiny ľudí. Dve domácnosti s rovnakým príjmom môžu mať úplne odlišnú finančnú situáciu.

Jedna môže vlastniť byt bez hypotéky a mať dostatočnú finančnú rezervu. Druhá môže splácať vysoký úver, platiť nájom za ďalší priestor a na konci mesiaca jej nezostávajú takmer žiadne peniaze.

Podobne môže mať domácnosť vysokú celkovú hodnotu majetku, ale nízku likviditu. Napríklad dôchodca žijúci vo vlastnom dome môže byť podľa hodnoty majetku relatívne bohatý, no nemusí mať dostatok hotovosti na nečakanú opravu strechy alebo zdravotné výdavky. Práve tento rozdiel medzi celkovým majetkom a peniazmi, ktoré má človek reálne k dispozícii, patrí medzi dôležité témy zisťovania.

Údaje môžu pomôcť NBS a ďalším analytikom posudzovať, ako domácnosti reagujú na infláciu, zmeny úrokových sadzieb, rast cien bývania či ekonomické krízy. Zároveň umožňujú porovnávať situáciu slovenských domácností s domácnosťami v iných krajinách.

Čo však prieskum nedokáže: sám osebe nezlepší finančnú situáciu rodín, nezníži ich hypotéky ani nezaručí, že vláda prijme opatrenia, ktoré im pomôžu. Ide predovšetkým o zdroj štatistických údajov.

Kedy bude zisťovanie prebiehať a ako sa uskutoční?

Zber údajov sa začal 12. októbra 2026 a potrvá do 30. apríla 2027. Má dve fázy.

Prvá fáza: online dotazník alebo osobné stretnutie (12. október – 31. december 2026)

Vybrané domácnosti môžu vyplniť elektronický dotazník prostredníctvom prihlasovacích údajov, ktoré im poskytne Štatistický úrad SR. Ak im online forma nevyhovuje alebo potrebujú pomoc, môžu si prostredníctvom kontaktu uvedeného v liste dohodnúť osobné stretnutie s anketároom.

Druhá fáza: osobné návštevy (4. január – 30. apríl 2027)

V tomto období budú údaje získavať anketári Štatistického úradu SR osobnými návštevami. Domácnosti dostanú vopred informačný list s menom anketára, jeho kontaktnými údajmi a navrhovaným termínom návštevy. V druhej fáze už nebude možné vyplniť dotazník online.

Ktoré domácnosti sa do prieskumu dostali?

Výber sa uskutočnil náhodne a zahŕňa 4 160 domácností v 322 obciach. Konkrétny zoznam obcí zverejnil Štatistický úrad SR na svojom oficiálnom portáli.

Dôležité je, že reprezentatívnosť prieskumu nezávisí od toho, či odpovedia všetci obyvatelia Slovenska. Závisí od správne zostavenej vzorky a od toho, či vybrané domácnosti poskytnú dostatočne úplné a pravdivé odpovede.

Ak by časť respondentov odmietla spolupracovať alebo by niektoré skupiny domácností odpovedali menej často, mohlo by to ovplyvniť kvalitu výsledkov. Pri takýchto zisťovaniach preto nie je dôležitý len počet oslovených ľudí, ale aj miera ich účasti a kvalita získaných údajov.

Je účasť povinná? Môže človek odmietnuť?

Áno, vybraní respondenti majú zákonnú spravodajskú povinnosť. Nejde teda o dobrovoľný komerčný prieskum, v ktorom možno účasť bez ďalších následkov odmietnuť.

Povinnosť vyplýva zo zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike. Samotné zisťovanie HFCS je zaradené do Programu štátnych štatistických zisťovaní na roky 2024 až 2026.

Zákon v § 18 ods. 8 stanovuje, že spravodajská jednotka nemôže odmietnuť spravodajskú povinnosť a musí poskytnúť údaje v rozsahu potrebnom na dosiahnutie štatistického účelu.

Za nesplnenie zákonnej povinnosti môže byť uložená pokuta. Zákon v § 32 uvádza pri príslušných porušeniach spravodajskej povinnosti pokutu až do 3 320 eur. Konkrétne posúdenie však závisí od právneho postavenia respondenta a okolností prípadu.

To neznamená, že občan musí bez vysvetlenia odpovedať na čokoľvek, čo sa ho niekto opýta. Má právo vedieť, kto zisťovanie vykonáva, na aký účel sa údaje zbierajú a aký je rozsah požadovaných informácií. Môže si tiež overiť, či konkrétna otázka patrí do oficiálneho formulára.

Na čo sa budú pýtať? Aj na peniaze na účte?

Dotazník sa zameriava na finančnú situáciu celej domácnosti, ale aj na jednotlivých jej členov. Nejde len o príjmy a výdavky. Zisťuje sa tiež majetok, finančné rezervy a záväzky.

Medzi hlavné oblasti patria:

1. Nehnuteľnosti a ďalší majetok

  • Vlastníctvo bytov, rodinných domov a ďalších nehnuteľností.
  • Rekreačné objekty, pozemky a iný hodnotnejší majetok.
  • Odhad hodnoty nehnuteľností a informácie o ich využívaní.

2. Úspory a investície

  • Peniaze na bežných a sporiacich účtoch.
  • Termínované vklady a stavebné sporenie.
  • Investície do akcií, dlhopisov a podielových fondov.
  • Ďalšie finančné aktíva domácnosti.

3. Dlhy a úvery

  • Nesplatené hypotéky a spotrebiteľské úvery.
  • Výška splátok a zostávajúce záväzky.
  • Lízingy, kreditné karty a povolené prečerpanie účtu.
  • Ďalšie pôžičky a finančné záväzky.

4. Príjmy, zamestnanie a spotreba

  • Pracovné postavenie a druh zamestnania.
  • Príjmy jednotlivých členov domácnosti.
  • Výdavky na bývanie, energie, potraviny a ďalšie potreby.
  • Dôchodkové nároky a zabezpečenie na dôchodok.

Rozsah otázok je teda pomerne široký. Respondenti by si mali vopred pripraviť základný prehľad svojich financií, aby nemuseli odpovedať iba odhadom.

Pri otázkach na hodnotu nehnuteľností alebo výšku finančných aktív je vhodné vychádzať z dostupných dokumentov, napríklad z výpisov, zostatkov úverov alebo vlastného realistického odhadu. Netreba si však zamieňať štatistický odhad s oficiálnym znaleckým posudkom.

Môže štát zistiť, koľko mám konkrétne na účte?

Toto je jedna z najcitlivejších otázok celého zisťovania. Podľa informácií Štatistického úradu SR sa údaje získané v rámci HFCS používajú výlučne na štatistické účely. Výsledky sa zverejňujú v súhrnnej podobe tak, aby z nich nebolo možné identifikovať konkrétnu domácnosť alebo osobu.

Treba však rozlišovať dve veci: údaje, ktoré respondent poskytne pri zisťovaní, a výsledné anonymizované štatistiky. Pri samotnom zbere totiž úrad musí vedieť, ktorú domácnosť oslovil a či bola zaradená do prieskumu. Spracovanie identifikačných údajov na účely realizácie zisťovania preto nie je to isté ako anonymita už pri prvom kontakte.

Štatistický úrad deklaruje, že odpovede sú dôverné a chránené podľa slovenskej a európskej legislatívy. Zverejnené výsledky nemajú umožňovať zistiť finančnú situáciu konkrétnej rodiny.

To však neznamená, že občan nemá právo zaujímať sa o spôsob spracovania svojich údajov. Pred poskytnutím citlivých informácií je rozumné oboznámiť sa s informáciami o ochrane údajov a overiť si, aké identifikačné údaje sa pri prieskume uchovávajú, ako dlho a kto k nim má prístup.

Samotná skutočnosť, že údaje sú určené na štatistické účely, ešte neznamená, že ich zber je bez akýchkoľvek rizík. Každé zhromažďovanie citlivých informácií si vyžaduje dôsledné zabezpečenie a kontrolu prístupu.

Dostane domácnosť za účasť nejakú výhodu?

Nie. Účasť v prieskume neznamená, že respondent dostane finančnú odmenu, individuálnu analýzu svojho rozpočtu alebo odporúčania, ako lepšie hospodáriť.

Domácnosť neposkytuje údaje výmenou za konkrétnu službu. Jej odpovede sa stanú súčasťou širšieho štatistického súboru. Prínos je teda nepriamy: získané údaje môžu pomôcť odborníkom lepšie pochopiť finančné problémy rôznych skupín obyvateľstva.

Aké sú slabé miesta takéhoto prieskumu?

Napriek tomu, že HFCS patrí medzi významné medzinárodné štatistické projekty, jeho výsledky treba interpretovať s vedomím určitých obmedzení.

Odpovede sú do veľkej miery založené na údajoch od samotných domácností. Respondenti nemusia poznať presnú hodnotu všetkých svojich aktív alebo záväzkov. Hodnota nehnuteľnosti je často iba odhadom a pri finančných produktoch si človek nemusí pamätať presný zostatok.

Niektoré domácnosti môžu odpovedať neúplne. Citlivé otázky o majetku a dlhoch môžu viesť k nepresným odpovediam alebo k neochote spolupracovať. Aj preto je dôležité, ako sa s neúplnými údajmi pracuje pri následnej analýze.

Priemery môžu zakrývať veľké rozdiely. Ak má malá časť obyvateľstva veľmi vysoký majetok, môže to výrazne ovplyvniť priemernú hodnotu. Pre pochopenie situácie bežných rodín sú preto dôležité aj mediánové hodnoty a rozdelenie majetku podľa príjmových skupín.

Výsledky nemusia zachytávať aktuálnu situáciu v reálnom čase. Ide o zisťovanie realizované počas niekoľkých mesiacov. Finančná situácia domácností sa pritom môže meniť v dôsledku straty zamestnania, zmeny úrokov alebo neočakávaných výdavkov.

Prieskum preto poskytne dôležitý obraz o finančných pomeroch obyvateľstva, nie však úplný a neomylný súpis majetku všetkých Slovákov.

Ako sa chrániť pred podvodníkmi?

Záujem o osobné financie môže byť príležitosťou aj pre podvodníkov. Ak sa v domácnostiach rozšíri informácia o prieskume, niekto sa môže pokúsiť vydávať za pracovníka Štatistického úradu SR.

Preto je dôležité dodržiavať niekoľko zásad:

  • Overte si totožnosť opytovateľa. Pri osobnej návšteve sa musí preukázať osobitným poverením Štatistického úradu SR.
  • Skontrolujte informačný list. Mal by obsahovať meno opytovateľa a kontaktné údaje, prostredníctvom ktorých si môžete jeho totožnosť overiť.
  • Kontaktujte úrad nezávisle. Ak máte pochybnosti, zavolajte na príslušné krajské pracovisko pomocou kontaktu z oficiálnej webovej stránky, nie iba na číslo, ktoré vám nadiktuje neznáma osoba.
  • Nikomu neposkytujte prihlasovacie údaje do banky. Heslá, PIN kódy, bezpečnostné kódy z platobných kariet ani autorizačné SMS kódy nepatria do štatistického dotazníka.
  • Neposkytujte prístup k svojmu zariadeniu. Nikto nepotrebuje na vyplnenie dotazníka vzdialený prístup k vášmu počítaču alebo mobilu.
  • Neplaťte za účasť. Za vyplnenie štatistického dotazníka sa nevyberajú poplatky.

Oficiálny elektronický dotazník je dostupný na adrese https://blaise.statistics.sk/hfcs26/. Pred zadaním akýchkoľvek údajov si vždy skontrolujte doménu a zabezpečené pripojenie.

Kde nájdem ďalšie informácie a výsledky?

Základné informácie o aktuálnom zisťovaní, jeho priebehu a ochrane údajov zverejňuje Štatistický úrad SR. Odborné analýzy a výsledky predchádzajúcich vĺn sú dostupné na stránke Národnej banky Slovenska.

Výsledky aktuálneho zisťovania plánuje NBS zverejniť v priebehu roka 2028.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Diskusia

Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.

Na pridanie komentára sa alebo si .

Prečítajte si aj