Zaujímavosti » História

Viac než len loptová hra: basketbal bol vytvorený na učenie morálnych lekcií

Športový svet sa v týchto dňoch sústredí na prebiehajúci európsky šampionát v basketbale. Hra sa za niekoľko dekád stala obrovským globálnym fenoménom – jej hviezdy sú známe po celom svete, inšpirujú milióny fanúšikov a zarábajú horobilné sumy. Málokto však vie, ako basketbal vlastne vznikol a ako jeho tvorca zamýšľal pomôcť spoločnosti.

Keď mladý učiteľ telesnej výchovy v decembri 1891 vynašiel novú hru, nehľadal len spôsob, ako súťažiť a precvičovať si telo. Pre Jamesa Naismitha mal basketbal vyššie ciele.

V roku 1891, počas práce v tréningovej škole Young Men’s Christian Association (YMCA), neskôr známej ako Springfield College, dostal Naismith úlohu vytvoriť hru, ktorú by bolo možné hrať v interiéri v období medzi sezónami amerického futbalu a bejzbalu.

Prostredie konca 19. storočia bolo otvorené novému športu. Mestá boli preplnené novými imigrantmi, ktorí sa prvýkrát stretávali s demokraciou. Zdravotné a hygienické podmienky boli hrozné; vzdelanie minimálne. Z Naismithovho pohľadu bola potreba šírenia kresťanských hodnôt medzi týmito ľuďmi evidentná. Skrsla mu na um myšlienka, že by možno mohol prostredníctvom novej hry osloviť širokú škálu obyvateľstva. Ako oddaný kresťan chcel vynájsť hru, ktorá by jemu a ostatným poskytla prostriedok na vedenie mladých mužov k osobnému vzťahu s Bohom.

Život vynálezcu poznačila bolesť

Pochopenie basketbalu znamená pochopenie života jeho vynálezcu. James Naismith mal len 9 rokov, keď mu oznámili, že obaja rodičia umierajú na týfus. Vychovával ho strýko Peter, ktorý bol prísny a náročný. Smrť sa zdala byť vždy nablízku. Jeho brat Robbie zomrel vo veku 18 rokov na zápal slepého čreva. 

Keď ležal na smrteľnej posteli, Robbie prosil Jamesa, aby ho zabil a ukončil jeho utrpenie. „Ani králika by si nenechal takto trpieť!“ kričal na Jamesa v noci, keď zomrel. 

O roky neskôr, počas Naismithovej hodiny telesnej výchovy, jeden z jeho študentov neopatrne urobil salto, dopadol na hlavu a zomrel. Navyše jeho manželka Maude, ktorá takisto ťažko ochorela na týfus, síce prežila, avšak v dôsledku choroby ohluchla. Pre Naismitha boli tieto udalosti súčasťou Božej prozreteľnosti. Videl svoje osobné skúsenosti ako súčasť života v nedokonalom svete.

Táto životná filozofia ho nútila vybrať si povolanie, ktoré by pomohlo znižovať zdanlivo všadeprítomné zlo vo svete a pripravovať sa na príchod Božieho kráľovstva. S týmto cieľom v mysli sa Naismith pustil do napĺňania potrieb spoločnosti, v ktorej žil.

Teológia sa stretáva s telesnou výchovou

James Naismith sa narodil v Ramsay Township v kanadskom Ontáriu v roku 1861. Keďže na päť rokov musel prestať so školskou dochádzkou, strednú školu dokončil až vo veku 22 rokov. Tento oneskorený štart mu však priniesol výhody. Bol viac zameraný na svoje kariérne ciele, bol lepším študentom a bol omnoho zrelší a sústredenejší v štúdiu než mnohí jeho spolužiaci. Kým niektorí sa venovali vysokoškolskému štúdiu bez väčšieho smerovania, Naismith mal cieľ. Chcel sa stať kazateľom.

Ako študent vo veku okolo 25 rokov odmietol ponuky od niekoľkých atletických tímov. Pre Naismitha boli akademické povinnosti na prvom mieste. Neskôr, po tom, čo si zabezpečil, že jeho školské povinnosti budú v poriadku, sa zapojil do rugbyového, šermiarskeho a gymnastického tímu. Po ukončení bakalárskeho štúdia sa v roku 1887 stal postgraduálnym študentom na montrealskom Presbyterian College. Počas štúdia teológie slúžil v začínajúcom YMCA a na McGill University ako inštruktor telesnej výchovy. Naismith však nikdy nedokončil svoje vzdelanie na teologickom seminári, kde sa pripravoval na kariéru kazateľa.

V roku 1890 sa pripojil k pedagógom Lutherovi Gulickovi a Amosovi Alonzovi Staggovi na škole YMCA v Springfielde v štáte Massachusetts. V Springfielde Naismith našiel svoje miesto ako kresťan, ktorý chcel využiť šport na šírenie viery. A jedným zo spôsobov, ako to spravil, bolo jeho vynájdenie basketbalu.

Vytvorenie hry

V snahe vytvoriť nový šport Naismith najprv využil prvky detských hier, ktoré hrával na farme. Žiadna z hier a aktivít, ktoré predstavil, však nevyvolala u študentov záujem. Po počiatočných experimentoch Gulick aj Naismith dospeli k záveru, že je potrebné niečo špeciálne.

Po mnohých pokusoch Naismith konečne narazil na jednoduchú hru s 13 pravidlami. Aj keď väčšina pravidiel kopírovala pravidlá používané v iných hrách, ako je pohyb lopty, určovanie faulov a outov, Naismith prišiel s jednou základnou ingredienciou, ktorá urobila hru odlišnou od všetkých ostatných – koncept hádzania lopty na vyvýšený cieľ po oblúkovej dráhe.

Táto nová ingrediencia, odvodená zo starej detskej hry nazývanej „kačica na skale“ (deti sa snažili zraziť skalu veľkosti penovej loptičky z balvana zo vzdialenosti 3 až 4,5 metrov), poskytla základ pre flexibilné útočné manévre, ktoré umožnili novému športu prispôsobiť sa zmenám počas nasledujúceho storočia. Čoskoro sa hra nazvaná „basket ball“ (Naismith použil dva koše na broskyne ako bránky) okamžite stala hitom medzi mužmi v YMCA.

Deň vynálezu

Bolo to 21. decembra 1891, keď Naismith vbehol do svojej kancelárie a chytil futbalovú loptu. Potreboval však cieľ. Opýtal sa správcu budovy, Popa Stebbinsa, či by mu mohol zadovážiť dve štvorcové krabice. Nemal ich, ale mal niečo iné – dva staré koše na broskyne.

Naismith pripevnil pravidlá na nástenku v telocvični a sľúbil triede, že ak táto nová hra zlyhá, nebude sa pokúšať o ďalšie experimenty. Kapitáni vybrali tímy po deviatich členoch a Naismith vybral dvoch centrov. Hodil loptu medzi nich a oni vyskočili, aby ju získali, čím sa hra začala. Keďže muži nikdy predtým nehrali, Naismith odpískal mnoho faulov za držanie, tlačenie a podrazenie. Po dvoch fauloch musel hráč sedieť na lavičke až do ďalšieho gólu. Keď hra skončila, všetci chceli hrať ďalej.

V roku 1892 skupina učiteliek z blízkej školy požiadala Naismitha, či by mohli hrať aj ony. „Nevidím dôvod, prečo nie,“ povedal. V jednom zápase Naismith odpískal faul, avšak jedna zo žien silno protestovala, čo ho šokovalo. Jedna z hráčok v tom zápase bola Maude Shermanová, ktorá sa neskôr stala jeho manželkou.

Za hranicami hry

Pre Naismitha bol vynález basketbalu viac než len snahou vytvoriť novú hru. Bol to aj prostriedok na vzdelávanie ľudí o morálnych a kresťanských hodnotách. Chcel vytvoriť aktivitu, ktorá by bola nielen rekreačná a apelovala na hravé inštinkty, ale aj vychovávala atlétov k určitým hodnotám. Naismith cítil, že všetka hra a herná aktivita je súčasťou väčšieho učenia. Bol presvedčený, že umiestnenie jednotlivca do herného prostredia ho vnútorne obohatí. Basketbal, ako cítil Naismith, mal byť samovzdelávacou aktivitou.

Ako sa hra vyvíjala v 20. storočí, oproti tomu, čo mal Naismith na mysli, sa výrazne zmenila. Zo samoriadenej aktivity sa stala hrou riadenou trénerom. V reakcii na tieto trendy sa Naismith stal nepoddajným. Prichádzalo čoraz viac pokusov o zmenu pravidiel hry, aby sa prispôsobili požiadavkám meniacej sa atletickej kultúry. Naismith ich však odmietal. Bol presvedčený, že hra v tej podobe, v akej ju vytvoril, rozvinie každého hráča sama od seba a nepotrebuje ľudský zásah. Hra sama osebe by vychovala atléta.

Do roku 1936 sa stal basketbal po celom svete takým populárnym, že ho zaradili medzi olympijské športy. Naismith, ktorý sa zúčastnil otváracieho ceremoniálu, mohol odovzdať medaily víťazným tímom.

Navždy v histórii športu

Basketbal je jediný z „veľkých“ športov, ktorý bol úplne vynájdený v Amerike. Futbal, bejzbal a hokej sa do terajšej podoby vyvíjali počas dlhého obdobia zo skorších hier. Zdá sa, že nová hra odrážala nielen spoločnosť takú, akou bola v roku 1891, ale aj potreby jej tvorcu – sirotu a kresťana s misiou.

Hoci Naismith okrem toho získal aj lekársky titul a presťahoval sa do Kansasu, kde na miestnej univerzite učil ďalších 40 rokov, bude v historických análoch navždy zapísaný ako vynáleza basketbalu. Zomrel 28. novembra 1939 v mestečku Lawrence v Kansase.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK