Inšpirácie » Tradičné remeslá

Andrea vyrába unikátne brošne: Jediná brzda pri keramike môže byť len vaša vlastná predstavivosť (Rozhovor)

K práci s keramikou si hľadala cestu o niečo dlhšie, ale napokon ju čaro hliny doviedlo k vlastnému ateliéru, z ktorého dnes vychádzajú nielen praktické kúsky, ale aj šperky s pridanou historickou hodnotou. Andrea Petríková sa totiž venuje výrobe originálnych keramických brošní a v nich kombinuje farby s lákavými kvetinovými vzormi. V rozhovore sa dozviete, čo Andreu na keramike najviac fascinuje, prečo je nepredvídateľná a ako prebieha výroba jej jedinečných brošní.

Epoch Times Slovensko: Ručne robená keramika je dnes už veľká rarita, do ktorej sa veľa ľudí nepúšťa. Prečo ste si zvolili tento smer?

Skôr mám pocit, že odkedy sa keramike venujem a spoznávam kolegov z branže, zisťujem, že je nás naozaj veľa. Raritou by som to nenazývala, minimálne na strednom Slovensku, odkiaľ pochádzam. Priznám sa, že keramika nebola mojou prvou voľbou vo sfére kreatívnych prác a remesiel, no určite mám v pláne sa jej venovať naďalej. Keramika ma najviac očarila svojimi možnosťami. Vďaka nej viem vytvoriť všetko možné od šperkov, dekoratívnych drobností, sôch až po úžitkovú keramiku, akou sú hrnčeky, nádoby, črepníky či umývadlá. Venujem sa jej popri práci posledné tri roky a stále ma prekvapuje. Je to zároveň skúška trpezlivosti a pre mňa rozhodne nová výzva, ktorú chcem zvládnuť.

Čo vás k nej priviedlo?

Ku keramike ma priviedla náhoda. Už dávnejšie som po nej očkom pokukovala na remeselných trhoch a na sociálnych sieťach som sledovala rôznych autorov z celého sveta, no držala som si odstup. Urobila som si niekoľko návrhov, ktoré sa mi páčili, avšak nebola som si istá, ako by na moju tvorbu zareagovali ostatní. Ďalším faktorom boli vysoké vstupné náklady v podobe vybavenia dielne, ktoré ma odrádzali.

Nakoniec som doma už toľkokrát spomínala, ako by som keramiku chcela skúsiť, až som sa dostala k večerným kurzom pre dospelých v jednej ZUŠ. Zvedavosť zvíťazila. Začala som kurz navštevovať pravidelne: trvalo to asi rok a pol, naučila som sa potrebné základy, zároveň fungovanie v dielni, čo tam má byť, čoho sa vyvarovať – a už som uvažovala o založení vlastného ateliéru. Zhrnula by som to tak, že ku keramike ma priviedla určite zvedavosť a túžba po niečom novom, čo obsiahne realizačné možnosti mojej predstavivosti a nápadov.

Určite som si k nej hľadala cestu až pridlho. Nie úplne úmyselne. Venovala som sa dovtedy rôznym kreatívnym činnostiam, ktoré ma v danom období oslovili. Maľba, kresba, grafika, práca s textilom, tradičné remeslá ako paličkovanie, polymérové hmoty. Polymérovým hmotám som sa venovala skoro dekádu a pri nich som pocítila prvýkrát neskutočnú radosť pri modelovaní a tvorbe šperkov. No natrafila som na obmedzené možnosti a zároveň som chcela prejsť aj na ekologickejší materiál. Vtedy sa začala moja pomalšia cesta za keramikou.

Počula som, že keramika patrí k menej stresujúcim umeniam s veľkými možnosťami slobodnej tvorby. Platí to aj u vás?

To, že patrí k menej stresujúcim, by som netvrdila. Možno, pokiaľ ste na hobby úrovni a navštívite raz za týždeň kurz, niečo vymodelujete a o výpal a určenie vhodných glazúr na výrobok sa postará lektor, je to ako psychohygiena, arteterapia. Avšak, keď máte dielňu, ku keramike patrí veľa technologických postupov, procesov a nespočetne veľa pokusov a omylov. Stačí, že glazúra nie je kompatibilná s hlinou, a problém je na svete. Kým prejdete touto pokusnou fázou, zažijete dosť stresu. Zároveň každá činnosť, ktorej sa intenzívne venujete, dávate do nej čas, energiu a nedarí sa vám, je stresujúca. Určite však patrí medzi typ remesiel s obrovskými možnosťami v tvorbe, keramika vás nelimituje. Viete z nej v porovnaní s ostatnými umeleckými médiami vytvoriť a skúsiť, čo vám napadne. Jedinou brzdou môže byť len vaša vlastná predstavivosť.

Ako vám hlina pomáha realizovať sa a vyjadrovať svoje pocity, názory a emócie?

Keď sa vám podarí doladiť v dielni všetky stresujúce mušky, je to úžasný pocit radosti z tvorby. Vtedy sa stáva keramika pre mňa oázou oddychu. Milujem pocit, keď zoberiem kváder hliny a na konci celého procesu vidím výsledok. Verím, že v mojich výrobkoch vidieť a cítiť túto radosť z práce, s ktorou sa rada delím. Zároveň ma teší, keď podnecujem kreativitu ostatných, ponúkam im pestré zobrazenie možností keramiky pri šperkoch či soškách, a keď slúžia aj ako inšpirácia na nakopnutie ich vlastnej realizácie, je to pekný bonus.

Naschvál som načrtla emočnú stránku keramiky, keďže na vašich sociálnych sieťach to doslova žiari farbami a kvetmi. Bolo to tak od začiatku?

Som rada, že to tak pôsobí. Odmala milujem farby a rôznorodé farebné kombinácie, hranie sa s odtieňmi, premiešavanie, vrstvenie a čakanie na to, čo vznikne. Hlavne pri glazúrach je to zážitok. Niektoré glazúry môžete spolu kombinovať, iné nie, lebo si koledujete o ich zhorenie. Kompatibilné zase môžete spolu aj premiešať a vytvoriť úplne nový odtieň. Je to nekončiaci experiment, v ktorom sa vyžívam. Jediná nevýhoda je, keď si zabudnem zapísať receptúru kombinácií a podarí sa mi vytvoriť jedinečný odtieň, ktorý už neviem zopakovať. Ku kvetom ma doviedlo hľadanie inšpirácie a niet lepšej, ako tej okolo seba. Prírody. Príroda nám prináša nádherné farebné spektrum, obzvlášť kvety: preto boli mojou prvou voľbou plus pre mňa sú tak trochu zakázaným ovocím, lebo som alergická na peľ.

S týmito kvetmi potom pracujete aj pri výrobe šperkov, hlavne brošní. Vaše brošne nie sú práve najbežnejšie. Prečo ste sa im vo svojej dielni rozhodli venovať? Čím vás fascinovali?

Priznám sa, že aj ja osobne som sa konceptom keramickej brošne inšpirovala vtedy, keď som hľadala nápady na internete. Natrafila som na zaujímavú fotku, na prvý pohľad ma to ohúrilo. Tmavé pozadie plátna, modelka v hnedom oblečení, hnedý kabát a na ňom pripnutá keramická brošňa. Nepamätám si, že by ma niekedy v živote niečo iné takto nadchlo. Bolo to nové, malo to pridanú umeleckú hodnotu od autora a ešte sa mi páčila aj krehkosť výrobku: fakt, že to môže byť šperk, ktorý vám vydrží určité obdobie, alebo aj viac, ak si naň dáte pozor. Istá pominuteľnosť, náhodné rozbitie – aj to ma lákalo.

Brošne nie sú najbežnejším šperkom a práve to sa mi páčilo. Chcela som sa trochu odlíšiť od konkurencie, hoci s vedomím, že to môže byť risk, no, našťastie sa mi podarilo ľudí osloviť. Inšpiráciou pri voľbe šperku – brošne – bola aj móda a čím ďalej, tým väčšia obľuba v jednofarebných kusoch oblečenia. Ďalším dôvodom je možnosť jej využitia. Ľudia si to často neuvedomujú, ale brošňu si môžete pripnúť v podstate hocikde na látkový či koženkový podklad. Môžete ju nosiť ako módny doplnok nielen jednu sezónu, ale celý rok, a to na šatách, tričkách, svetroch, bundách, čiapkach, šatkách, taškách, kočíkoch, zopnete ňou neželaný hlboký výstrih alebo kardigán. Zároveň ju viete využiť aj ako bytový doplnok na závesoch, obrúskoch, vencoch.

Asi nie sú len obyčajným šperkom založeným v zásuvke. Čo taká ručne vyrobená keramická brošne znamená pre vás?

Určite nie sú. Pri svojej tvorbe si dávam záležať na tom, aby z nej nevznikla pásová výroba. Každý jeden kúsok je neopakovateľným originálom. Snažím sa zákazníkovi ponúknuť malý umelecký kúsok poctivej ručnej práce s rukopisom autora. Pre mňa znamená brošňa malý kúsok mňa, čas, ktorý jej venujem, radosť, ktorú do nej počas práce vkladám. 

V čom sú brošne také výnimočné pre svoju nositeľku? Vo mne napríklad evokujú luxus, ale aj kúsok histórie. Akú silu a hodnotu má brošňa ako šperk v 21. storočí?

Určite sú výrazným módnym doplnkom, ktorý má podľa mňa upútať pozornosť. Výnimočné sú svojou jedinečnosťou a umeleckou hodnotou. Nosíte na sebe malý originálny kúsok, ktorý nemá nik iný a ktorý o vás niečo vypovedá. Áno, brošne evokujú luxus a je to práve podmienené históriou. Brošne nosili králi, kráľovné, vyššia vrstva – boli vyrobené z drahých kovov, kameňov – a máme veľa dostupných exemplárov v múzeách či zbierkach. V 21. storočí si myslím, že šperky všeobecne, nielen brošne, vyjadrujú hlbšie hodnoty. Už nie sú len ozdobou, ale vyjadrujú naše postoje, záľuby, osobnosť alebo sú magickým či šťastným talizmanom.

A ako sa v keramickej dielni takéto niečo vyrába? Predpokladám, že pôjde o detailnejšiu a precíznejšiu prácu než v prípade klasických hrnčekov…

Pri každej brošničke využívam rovnaký postup, ktorý sa začína kresleným návrhom. Vždy, keď sa rozhodnem vytvoriť nový kvietok, musím ho nakresliť z rôznych uhlov. Študujem, aké má listy, špecifické črty alebo počet lupeňov na kvete. Potom si vyvaľkám plát hliny, narežem si 8 cm vysoké pásy a začínam kresliť do hliny. Keď je jednoduchý nákres hotový, vyrežem brošničku po okrajoch skalpelom, potom rukami zahladím okraje a obtiahnem výraznejšie kresbu kvetu a dorobím detaily. Následne brošnička schne 3 až 4 dni.

Po vyschnutí ošmirgľujem vzniknuté nerovnosti po rytine a dávam brošničky do pece na prvý výpal – výpal črepu. Tento výpal trvá približne 7 – 7,5 hodiny. Pec potom chladne približne 1,5 až 2 dni, kým klesne teplota v peci pod 50 °C. Potom nasleduje natieranie glazúr pomocou štetcov. Po natretí brošničky nechám schnúť deň-dva a nasleduje druhý výpal – výpal glazúry. Opäť je to niekoľkohodinový výpal a chladnutie pece. Zaujímavosťou je, že nie vždy viem, čo ma čaká, keď pec otvorím. Pri výpale glazúra buble, hýbe sa a reaguje. Tým, že brošničky natieram ručne, sú na brošniach použité rôzne hrúbky a vrstvy glazúry. Stačí malý omyl a brošničke sa zalejú rytiny alebo vzniknú prekvapivé kombinácie počas reakcie glazúr.

Ak by ste mali spomenúť 3 najhlavnejšie zásady, bez ktorých dokonalú brošňu jednoducho nevytvoríte, aké by to boli?

Trpezlivosť, trpezlivosť a trpezlivosť.

Odkiaľ čerpáte vzory, resp. konkrétne kvety?

Cielene si vyberám kvetinové druhy. Začínala som s lúčnymi pre ich obľubu, ale aj rozmanitosť, a postupne som zahrnula okrasné kvietky v záhradách a dokonca exotické kvety, ktoré ma zaujali farebnosťou či tvarom. Musím povedať, že ja som si všimla dokonale stvárnené vlčie maky aj lekná.

Maľujete ich popamäti alebo ich vzhľad nebodaj študujete v botanických knihách?

Najprv ich vzhľad študujem v knihách aj naživo, všímam si detaily a potom ich v autorskom štýle kreslím do notesu. Kreslím ich z rôznych uhlov čo najjednoduchšie. V keramike viete urobiť množstvo detailov, ale nikdy nie toľko, ako pri kresbe alebo maľbe. Čím viac detailnejších prvkov pridávate, tým je náročnejšie brošňu dokončiť počas glazovania. Po naštudovaní detailov a osvojení si vzhľadu daného kvietka brošne kreslím už popamäti.

Mnohých by určite zaujímalo, ako spomínané farbenie keramiky prebieha…

Brošničky farbím pomocou glazúr, čo sú rôznorodé kremičité piesky zmiešané s farbivami a ďalšími látkami. Glazúry miešam s vodou a štetcami potom prášok roztieram po produkte. Keramika je nakoniec hotová až po výpale glazúry. Kvôli glazúre sa prvý výpal keramiky robí na nižší stupeň, než je jej plný potenciál, lebo hlina sa pri výpale zmršťuje a tvrdne, vyparuje sa z nej voda. Keď plánujete výrobok ešte glazovať, potrebujete mať rezervu aj pre zmrštenie glazúry a potrebujete, aby bol keramický črep pri natieraní nasiakavý, aby vám na ňom glazúra držala. V mojom prípade je teda keramika komplet hotová po druhom výpale s glazúrou. Vtedy už vyťahujem z pece pestrofarebné kreácie.

Čo zvykne byť na celom procese najťažšie?

Stopercentne glazovanie. Je to každodenné učenie sa z vlastných chýb, konzultovanie s kolegami pri problémoch, vymýšľanie autorských kombinácií. Glazovanie je chúlostivý proces. Stačí, že vám frkne malá kvapka z inej glazúry do diela, čo tam nemá byť, ešte k tomu kvapka glazúry, ktorá nereaguje dobre s použitou, nevšimnete si to a po výpale zistíte, že je celý výrobok pokazený alebo rovno čierny. Glazúry a ich chemické reakcie sú fascinujúce a zároveň nepredvídateľné.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK