Svet, Životné prostredie » EÚ

Slnko ako nádej pre Európu? O budúcnosti energetiky sa podľa Európskej komisie môže rozhodnúť na strechách domov

Európska únia (EÚ) vstupuje do rozhodujúcej fázy svojej klimatickej politiky. Ak chce do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 55 % oproti roku 1990, bude musieť výrazne zrýchliť premenu energetiky, dopravy, priemyslu aj stavebníctva.

V ostatných mesiacoch sa objavilo viacero analýz naznačujúcich, že práve solárna energia môže rozhodnúť o tom, či sa EÚ podarí klimatické ciele naplniť. Organizácie pôsobiace v oblasti energetiky konštatujú, že fotovoltika je dnes najrýchlejšie rastúcim zdrojom elektriny v Európe a v kombinácii s batériovými úložiskami môže postupne nahrádzať časť výroby z fosílnych palív. Jednou z nich je aj štúdia Solar+, na ktorú sa odvolával portál EU Perspectives.

Podľa tejto analýzy pri rýchlejšom rozširovaní solárnych elektrární a batériových úložísk by obnoviteľné zdroje mohli do roku 2030 pokrývať približne 68 % spotreby elektriny v EÚ. Samotná solárna energia by pritom zabezpečovala viac než štvrtinu výroby elektriny a stala by sa najväčším jednotlivým zdrojom elektrickej energie v EÚ.

Takýto scenár by podľa autorov mohol znížiť prevádzkové náklady európskej elektroenergetiky približne o 55 miliárd eur ročne a zníženie závislosti od dovážaných fosílnych palív, najmä zemného plynu, by prinieslo ďalšiu úsporu približne 53 miliárd eur ročne. 

„Veľkoobchodné ceny elektriny by tiež výrazne klesli, v priemere o približne 14 percent, čo by poskytlo úľavu domácnostiam a priemyslu,“ uvádza správa.

Nie všetci odborníci však zdieľajú rovnaký optimizmus. Kritici upozorňujú na skutočnosť, že samotná výstavba solárnych elektrární nestačí. Solárna energia je závislá od počasia a denného svetla, preto si jej väčšie využívanie vyžaduje rozsiahle investície do prenosových sústav, batériových úložísk, flexibilných zdrojov elektriny a inteligentného riadenia siete. Bez nich by rýchly rast výroby z obnoviteľných zdrojov mohol priniesť aj nové technické a ekonomické problémy.

Prečo sa pozornosť sústreďuje práve na solárnu energiu?

Ak sa ešte pred desiatimi rokmi za hlavný pilier zelenej transformácie považovala najmä veterná energetika, dnes sa do popredia čoraz viac dostáva fotovoltika. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) je dôvodov viac. Solárne elektrárne patria medzi najrýchlejšie realizovateľné energetické projekty, ich cena za ostatné desaťročie výrazne klesla a väčšina členských štátov má stále značný priestor na ich ďalšie rozširovanie.

Argumentom v prospech fotovoltiky pritom podľa jej zástancov nie sú iba klimatické ciele. Poukazujú na to, že rast výroby elektriny zo slnka môže znižovať závislosť EÚ od dovozu fosílnych palív a zároveň tlmiť výkyvy cien elektriny.

Podľa analytického centra Ember vyrobili členské štáty EÚ v roku 2024 vôbec po prvý raz viac elektriny zo slnka ako z uhlia. Solárna energia sa podieľala na výrobe elektriny približne 11 %, zatiaľ čo uhlie kleslo pod hranicu 10 %. Išlo o ďalší signál postupného ústupu fosílnych palív z európskej energetiky.

Slovensko patrilo dlhé roky medzi štáty, ktoré v rozvoji fotovoltiky zaostávali. Podľa analytického centra Ember to spôsobilo okrem iného osemročné moratórium na pripájanie nových zdrojov do elektrizačnej sústavy. V roku 2024 sa však tempo výstavby výrazne zrýchlilo a pribudlo približne 274 MW novej solárnej kapacity.

Európska komisia zároveň vo svojom aktualizovanom Národnom energetickom a klimatickom pláne počíta s ďalším rozvojom solárnej aj veternej energetiky do roku 2030. Niektoré krajiny sú pritom výrazne ďalej než iné.

Napríklad v Grécku, Holandsku či Maďarsku dokázala počas letných mesiacov solárna energia v určitých hodinách pokryť viac než 70 % aktuálnej spotreby elektriny. Podľa Komisie sa ukazuje, že potenciál fotovoltiky je najmä v južných častiach EÚ veľmi vysoký, hoci jeho využitie sa počas zimy výrazne znižuje. 

Podľa kritikov len solárna energia nestačí

Napriek optimistickým scenárom viacerí odborníci tvrdia, že samotná výstavba nových solárnych elektrární nebude stačiť. Najviac energie vzniká počas slnečných popoludní, keď však spotreba elektriny nemusí byť vždy najvyššia. 

Naopak, večer alebo počas zimných mesiacov produkcia výrazne klesá, hoci dopyt po elektrine môže zostať vysoký. Preto sa čoraz viac hovorí o potrebe budovať batériové úložiská, modernizovať prenosové siete a lepšie prepájať národné energetické sústavy.

Na rastúci problém upozorňuje aj IEA. V mnohých európskych krajinách sa čoraz častejšie objavujú záporné veľkoobchodné ceny elektriny. K tejto situácii dochádza vtedy, keď je výroba elektriny – najmä zo solárnych a veterných zdrojov – vyššia než aktuálny dopyt alebo možnosti prenosovej sústavy. 

Výrobcovia tak môžu byť nútení platiť za to, aby elektrinu vôbec dodali do siete. Podľa IEA však ide o signál, že energetický systém potrebuje väčšiu flexibilitu, nie o dôkaz zlyhania obnoviteľných zdrojov.

Problémom sa stáva aj samotná elektrická infraštruktúra. Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA) vo svojej tohtoročnej analýze konštatuje, že rozvoj elektrických sietí zaostáva za tempom výstavby nových obnoviteľných zdrojov. 

Odhaduje, že najmenej 120 gigawattov plánovaných obnoviteľných kapacít môže čeliť oneskoreniam alebo problémom s pripojením práve pre nedostatočnú kapacitu sietí. Bez rozsiahlych investícií do vedení, transformovní či inteligentného riadenia siete môže byť podľa CINEA ďalší rozvoj obnoviteľných zdrojov výrazne spomalený.

Niektoré krajiny už podobnú situáciu zažívajú v praxi. V Nemecku, Španielsku či Holandsku museli prevádzkovatelia sietí počas slnečných dní opakovane obmedzovať výrobu zo solárnych elektrární, pretože sieť nedokázala všetku vyrobenú elektrinu prijať. 

Analytici preto zdôrazňujú, že ďalší rozvoj fotovoltiky musí ísť ruka v ruke s budovaním batériových úložísk, flexibilnejším riadením spotreby a modernizáciou prenosovej infraštruktúry.

Aj samotná IEA potvrdzuje, že budúcnosť obnoviteľných zdrojov nebude závisieť iba od počtu nových solárnych panelov. Rovnako dôležité bude tempo povoľovacích procesov, rozvoj elektrických sietí, dostupnosť batériových úložísk a schopnosť energetických trhov pružne reagovať na kolísajúcu výrobu.

Práve rozdielny pohľad na to, ako rýchlo by mala energetická transformácia pokračovať a koľko bude stáť, sa postupne preniesol aj do politickej roviny.

Klimatické ciele zostávajú, cesta k nim je predmetom sporu

Otázka rozvoja solárnej energetiky dnes už nie je len technickou alebo ekonomickou témou. Patrí medzi najdiskutovanejšie politické otázky EÚ. Hoci väčšina členských štátov podporuje cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, názory na tempo a spôsob transformácie sa výrazne líšia.

Platným cieľom zostáva znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov najmenej o 55 % oproti roku 1990. Súčasťou tejto stratégie je aj zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe na najmenej 42,5 %, pričom EÚ sa usiluje priblížiť až k hranici 45 %.

Európska komisia tvrdí, že bez výrazného zrýchlenia rozvoja obnoviteľných zdrojov vrátane solárnej energie nebude možné tieto ciele splniť. Zároveň argumentuje, že domáca výroba elektriny znižuje závislosť EÚ od dovozu fosílnych palív a posilňuje energetickú bezpečnosť, čo sa naplno ukázalo po ruskej invázii na Ukrajinu.

Na druhej strane zaznievajú aj kritické hlasy. Časť priemyslu tvrdí, že rýchla dekarbonizácia zvyšuje výrobné náklady európskych podnikov, ktoré zároveň čelia konkurencii z krajín s menej prísnymi environmentálnymi pravidlami. Oponenti varujú aj pred rastúcimi nákladmi na modernizáciu energetických sietí, budovanie batériových úložísk či podporu nových technológií.

Diskusia sa preto postupne presúva od otázky, či rozvíjať obnoviteľné zdroje, k otázke, ako to urobiť bez oslabenia konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva. Európska komisia v ostatných mesiacoch čoraz častejšie spája klimatickú politiku s pojmami ako konkurencieschopnosť, energetická bezpečnosť či strategická autonómia.

Opatrnejší prístup je viditeľný aj pri príprave ďalších klimatických opatrení. Hoci EÚ už prijala nový cieľ znížiť emisie do roku 2040 o 90 %, pri rokovaniach členské štáty presadili viacero kompromisov vrátane väčšej flexibility pri plnení záväzkov.

Solárna energia môže pomôcť, sama však klimatické ciele nezabezpečí

To, či EÚ splní svoje klimatické ciele do roku 2030, bude závisieť od viacerých faktorov. Väčšina odborných analýz sa zhoduje na tom, že bez ďalšieho výrazného rozvoja solárnej energetiky bude tento cieľ len veľmi ťažko dosiahnuteľný.

Rozhodujúce bude, či sa podarí rovnakým tempom modernizovať elektrické siete, rozšíriť kapacity batériových úložísk, urýchliť povoľovacie procesy a zabezpečiť dostatočnú flexibilitu celej energetickej sústavy. Práve tieto oblasti dnes mnohí odborníci označujú za väčšiu prekážku než samotnú výstavbu nových obnoviteľných zdrojov.

Otvorenou otázkou zostáva aj to, ako nájsť rovnováhu medzi klimatickými ambíciami a konkurencieschopnosťou európskeho hospodárstva. Kým zástancovia obnoviteľných zdrojov hovoria o väčšej energetickej nezávislosti, nižších emisiách a menšej závislosti od dovozu fosílnych palív, kritici poukazujú na vysoké investičné náklady, tlak na elektrické siete či riziko ďalšieho zdražovania energií.

Isté je zatiaľ jedno – energetická transformácia sa stáva jednou z najväčších hospodárskych a politických výziev EÚ. Solárna energia v nej pravdepodobne zohrá významnú úlohu.

Najbližšie roky tak pravdepodobne neukážu len to, či sa podarí splniť klimatické ciele do roku 2030. Budú zároveň testom, či EÚ dokáže skĺbiť ekologické ambície s energetickou bezpečnosťou, konkurencieschopnosťou priemyslu a cenovo dostupnou elektrinou pre domácnosti.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK