Inšpirácie » Tradičné remeslá

Odvčelená voda, perga či trúdie mlieko: O včelách a ich daroch stále nevieme všetko, hovorí včelár Ľudovít Augustinek (Rozhovor)

Pre včelára Ľudovíta Augustineka nie sú včely len koníčkom či povolaním, sú jeho celoživotnou vášňou. Včelárstvu sa venuje desiatky rokov a dnes sa stará približne o tridsať včelstiev, pričom v minulosti ich mal niekoľkonásobne viac. Popri každodennej práci pri úľoch sa dlhodobo venuje štúdiu vlastností včelích produktov a ich využitiu v praxi. Svoje poznatky pravidelne zdieľa na sociálnych sieť, kde približuje svet včiel nielen včelárom, ale aj širokej verejnosti. V rozhovore nám priblížil aj témy, ktoré vzbudzujú zvedavosť i polemiky – odvčelenú vodu, apidomčeky či apiterapiu.

Epoch Times Slovensko: Včelárstvu sa venujete dlhé roky. Čo vás na včelách fascinuje dodnes?

Ľudovít Augustinek: Včely ma fascinovali už od detstva. Čím dlhšie sa im človek venuje, tým viac zisťuje, že o nich ešte stále veľa nevie. Sú to úžasné tvory a stále je čo objavovať. Myslím si, že nielen o včelách, ale aj o prírode ako takej sa máme stále čo učiť.

Mnohí ľudia berú med iba ako sladidlo. Vy sa naň pozeráte trochu inak.

Med nie je len sladidlo. Je to hodnotná potravina. Obsahuje antioxidanty, enzýmy, peľové zrná a množstvo ďalších látok. Dôležité je však jeho pravidelné užívanie. Veľa ľudí mi hovorí, že keď začali pravidelne jesť kvalitný med, cítili sa lepšie. Nestačí dať si lyžičku raz za čas.

Často sa stretávate s tým, že ľudia považujú skryštalizovaný med za nekvalitný. Je to pravda?

Nie. Kryštalizácia záleží od pomeru glukózy a fruktózy. Čím je vyšší podiel glukózy, tým rýchlejšie med kryštalizuje. Každá rastlina má iný pomer cukrov, preto sa jednotlivé druhy medu správajú rozdielne.

Jarné medy, najmä repkový, obsahujú viac glukózy, preto kryštalizujú veľmi rýchlo. Agátový med má naopak vyšší podiel fruktózy, preto zostáva tekutý aj jeden alebo dva roky.

Nie je pravda, že med, ktorý rýchlo kryštalizuje, je zlý alebo že bol doň pridaný cukor. Kryštalizácia je prirodzená vlastnosť pravého medu.

A čo lipový a medovicový med?

Lipový med tiež kryštalizuje, ale trochu inak. Nevytvára tvrdé kryštály ako repkový med. Skôr má mäkšiu, až želatínovú konzistenciu.

Medovicový med kryštalizuje väčšinou pomalšie. Záleží však aj od toho, pri akej teplote je skladovaný.

Na každej fľaši medu je uvedený dátum minimálnej trvanlivosti. Znamená to, že po troch rokoch už med nie je dobrý?

To je hlavne požiadavka legislatívy. Včelári musia dodržiavať pravidlá, preto sa na etikete uvádza dátum minimálnej trvanlivosti.

Samotný med však vydrží oveľa dlhšie. Archeológovia našli v egyptských pyramídach med starý približne tritisíc rokov a bol stále vhodný na konzumáciu. To len ukazuje, aký výnimočný produkt med je.

Keď sa povie včelí produkt, väčšina ľudí si predstaví med. Vy však často hovoríte aj o propolise.

Propolis patrí medzi najvýznamnejšie včelie produkty. Dá sa povedať, že je to jedno z najsilnejších prírodných antibiotík. Samozrejme, propolisová tinktúra musí byť správne pripravená. Dôležitý je správny pomer propolisu a alkoholu, ako aj dĺžka lúhovania.

Veľa sa hovorí aj o materskej kašičke. Aké sú vaše skúsenosti?

Materská kašička obsahuje veľké množstvo biologicky aktívnych látok. Dôležité je však správne užívanie. Najlepšie je primiešať ju do medu, pretože na vzduchu a pri vyššej teplote sa jej účinné látky pomerne rýchlo rozkladajú.

Ideálne je, keď med obsahuje približne jeden a pol percenta materskej kašičky a užíva sa pravidelne aspoň dva týždne. Používa sa najmä pri neplodnosti ako u žien, tak aj u mužov.

Mnohí ľudia si zamieňajú peľ a pergu. Aký je medzi nimi rozdiel?

Včelí peľ obsahuje veľké množstvo vitamínov, minerálov, stopových prvkov a bielkovín. Je veľmi hodnotný.

Perga je však fermentovaný peľ. Včely donesú peľ do úľa, natlačia ho do buniek, zalejú medom a nechajú ho prirodzene fermentovať. Pri tomto procese sa naruší obal peľového zrna a organizmus potom dokáže živiny oveľa lepšie využiť. Kým z obyčajného peľu človek využije len časť živín, pri perge je ich využiteľnosť výrazne vyššia.

Spomínali ste aj trúdie mlieko alebo trúdí homogenát. O čo ide?

Odborne sa používa názov trúdí homogenát. Získava sa z mladých trúdích lariev ešte pred zaviečkovaním. Larvy sa spracujú a získa sa z nich tekutá zložka.

Je to veľmi výživný produkt. Ľudia sa často zľaknú, keď počujú, z čoho vzniká, ale vo včelárstve sa trúdí plod aj tak pravidelne odstraňuje v rámci biologického boja proti klieštikovi. Namiesto toho, aby sa vyhodil, môže sa ďalej spracovať alebo poslúžiť ako hodnotné krmivo.

Veľmi zaujímavé bolo aj vaše rozprávanie o včeľom vosku. Nie každý vosk je totiž rovnaký.

Nie je. Najkvalitnejší je panenský vosk. Je to vosk z čerstvo vystavaného diela, v ktorom ešte nebol odchovaný plod ani nebolo použité liečenie.

Veľmi kvalitný vosk vzniká aj z odviečkovancov, teda z voskových viečok, ktorými sú uzavreté bunky s medom. Práve tento vosk sa používa na výrobu kvalitných mastí, krémov a kozmetických prípravkov. V staršom vosku môžu zostať zvyšky látok používaných pri liečení včelstiev.

Čo sú odviečkovance?

Odviečkovance obsahujú vosk, zvyšky medu, propolisu aj peľu. Môžu sa žuť alebo sa z nich dá získať čistý vosk. Vosk obsahuje mastné kyseliny aj vitamín E, preto sa využíva aj pri výrobe prírodnej kozmetiky. Dá sa povedať, že vo včelstve sa nevyhadzuje takmer nič. Každý včelí produkt má svoje miesto a svoje využitie.

Na vašej stránke často spomínate odvčelenú vodu. Mnohí o nej počujú prvýkrát. Čo to vlastne je?

Odvčelená voda nie je žiadna novinka. Dá sa povedať, že je to veľmi stará záležitosť. Prvé zmienky o nej sú staré približne tritisíc rokov. Ľudia si kedysi všimli, že keď nechali vodu položenú na úľoch a neskôr ju vypili, mala inú chuť a podľa ich skúseností aj iné vlastnosti. Preto ju začali zámerne ukladať na úle. V minulosti ju nazývali aj živá voda alebo včelami oživená voda.

Pri odvčelenej vode je dôležité používať sklenené alebo keramické nádoby. Nemali by obsahovať kovové časti. Nádoba sa ukladá čo najbližšie k plodisku, nechá sa tam napríklad cez noc, a ráno je pripravená na pitie.

Čo sa podľa vás pri odvčelenej vode deje?

Každý živý organizmus vytvára určité biopole. Platí to pre človeka, zvieratá aj rastliny. Aj ľudské telo funguje na elektrických impulzoch. Mozog pracuje na elektrických vlnách a aj včelstvo vytvára svoje prirodzené pole, najmä v okolí plodiska. Práve vplyvom tohto poľa sa mení molekulárna štruktúra vody. Naši predkovia tieto veci možno nevedeli odborne vysvetliť, ale pozorovali ich a odovzdávali si ich z generácie na generáciu.

Niektorí ľudia týmto veciam veria, iní sú skeptickí. Ako sa na to pozeráte vy?

Každý človek má právo na svoj názor. Ja nikoho nepresviedčam. Kto má vlastnú skúsenosť, pozerá sa na to inak ako človek, ktorý to nikdy nevyskúšal. Nech si každý vytvorí svoj vlastný názor.

Veľmi často hovoríte aj o apidomčekoch. Čo si pod tým máme predstaviť?

Spánok na úľoch nie je moderný výmysel. Prvé zmienky o ňom sú veľmi staré. Neskôr sa tejto oblasti intenzívne venovali aj v Rusku, na Ukrajine, kde vznikli zariadenia určené na regeneráciu organizmu pomocou pobytu nad úľmi. Človek leží nad včelstvami a pôsobia naň vibrácie, ktoré vytvárajú včely.

Ako tieto vibrácie vznikajú?

Včely pri práci synchronizujú pohyb krídel. Tým vytvárajú vibrácie a určité frekvencie. Pri pobyte na apidomčeku človek neleží vedľa úľov, ale priamo nad nimi a tieto vibrácie naň prirodzene pôsobia.

Ide o prirodzené uvoľnenie organizmu. Pri pobyte v apidomčeku človek oddychuje a vibrácie pomáhajú navodiť pokoj a podporujú činnosť parasympatického nervového systému.

Aký je rozdiel medzi apidomčekom a apiterapiou úľovým vzduchom?

To sú dve rozdielne veci. Pri apiterapii človek dýcha vzduch z úľa. Tento vzduch obsahuje prirodzené látky z propolisu, vosku, medu a ďalších včelích produktov. 

Pri apidomčeku ide najmä o pôsobenie vibrácií včelstva a pokojné prostredie.

Venujete sa aj prírodnému ošetrovaniu včiel. Prečo dávate prednosť prírodným látkam?

Prírodné prípravky nemusia pôsobiť tak, že parazita priamo zabijú. Môžu meniť prostredie vo včele tak, že sa stane menej atraktívnou pre klieštika. Výhodou je, že pri správnom používaní neovplyvňujú kvalitu medu, ani sa nehromadia vo včeľom vosku.

Ako sa podľa vás za tie roky zmenilo včelárstvo?

Veľmi výrazne. Kedysi bola iná klíma. Jar prichádzala postupne, teploty stúpali postupne, neboli veľké teplotné výkyvy a rastliny mali lepšie podmienky na tvorbu nektáru.

Dnes sú veľké výkyvy počasia. Jeden týždeň je veľmi teplo, potom sa prudko ochladí. Tento stres nepociťujú len ľudia, ale aj rastliny a včely. Aj preto už nie sú znášky také, aké bývali kedysi.

Čo by ste poradili človeku, ktorý sa rozhodne začať včeláriť?

V prvom rade musí vedieť, že včelárčenie je krásne, ale je to náročná práca. Hovorí sa, že z práce včelára má úžitok možno desať percent on sám. Deväťdesiat percent úžitku má celá spoločnosť. Včely opeľujú rastliny, ovocné stromy aj poľnohospodárske plodiny. Bez nich by príroda fungovala úplne inak.

Myslíte si, že už o včelách vieme všetko?

Určite nie. Myslím si, že máme ešte veľmi veľa čo objavovať. Nielen o včelách, ale aj o človeku a celej prírode. Čím viac si myslíme, že vieme, tým viac zisťujeme, koľko toho ešte nepoznáme. Veľa poznatkov našich predkov sa dnes znovu objavuje. Kedysi boli bežnou súčasťou života, časom sa na ne zabudlo a dnes ich opäť objavujeme.

Akú myšlienku by ste chceli na záver odkázať našim čitateľom?

Mali by sme sa znovu naučiť žiť s prírodou. Dnes veľa ľudí stratilo kontakt s prírodou. Trávime veľa času pri mobiloch, počítačoch a elektronike, ale zabúdame na to najdôležitejšie.

Príroda tu bola dávno pred nami a stále nám má čo ponúknuť. Stačí ju viac počúvať a vrátiť sa k nej. Ak sa budeme viac učiť od prírody, prospeje to nielen nám, ale aj ďalším generáciám.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK