Inšpirácie

Patrik a Monika vyzbierali 19-tisíc eur na školskú kuchyňu v Ugande. Pre mnohé deti je školský obed jediným teplým jedlom dňa (Rozhovor)

Manželia Patrik a Monika milujú cestovanie a práve táto vášeň ich najnovšie zaviedla do Afriky. Priamo v Ugande sa rozhodli podieľať na vybudovaní novej školskej kuchyne pre deti a podarilo sa im vyzbierať viac ako 18 000 € prostredníctvom zbierky. S prácou v zahraničí už majú skúsenosti, keďže pracovali v Nórsku aj na Islande. Zarobené peniaze potom investujú do ďalších ciest. V minulosti precestovali časť Hodvábnej cesty, prileteli do Astany a odtiaľ sa s batohmi, stopom a verejnou dopravou postupne dostali až domov na Slovensko. Cestovali cez Kirgizsko, Uzbekistan, Irán, Arménsko a Turecko. Toto dobrodružstvo ich natoľko nadchlo, že túžili zažiť niečo podobné. Tentoraz ich kroky vedú do Afriky.

Epoch Times Slovensko: „Pomohli ste vybudovať školskú kuchyňu pre deti v Ugande!“ Takýto cieľ sa vám a vašej kampani podarilo dosiahnuť už po 2 mesiacoch od vyhlásenia zbierky. Ako to na vás zapôsobilo? 

Patrik Štekel: Popravde, úplne nás to zaskočilo. S Monikou sme si hovorili, že budeme veľmi radi, ak sa nám podarí vyzbierať aspoň väčšiu časť potrebnej sumy, aby sa stavba mohla začať. Zistili sme však, že máme okolo seba neuveriteľnú komunitu ľudí. Rodinu, kamarátov, známych, ale aj množstvo úplne neznámych ľudí s dobrým srdcom, ktorí boli ochotní pomôcť. Za to im patrí obrovská vďaka.

Čo vás inšpirovalo k tomuto nápadu? 

Ja som v Ugande, konkrétne v charite Change Tomorrow, bol už trikrát a teraz sme sa tam po prvýkrát chystali spolu s Monikou. Nechceli sme však prísť s prázdnymi rukami, a preto sme sa rozhodli vyzbierať peniaze na budovu, ktorú komunita potrebuje najviac. Spolu s charitou sme identifikovali novú školskú kuchyňu ako najpotrebnejší projekt, a tak vznikla myšlienka zbierky. Monika je navyše architektka a v rámci dobrovoľníctva navrhla projekt novej kuchyne. Chceli sme spojiť našu lásku k cestovaniu s niečím zmysluplným a zanechať po sebe aj konkrétnu pomoc.

Na čo sa charita Change Tomorrow zameriava?

Charitu založili manželia Dana z Česka a Jonny zo Škótska. Pred takmer desiatimi rokmi sa spoločne presťahovali do Ugandy, kde prevzali miestnu základnú školu. Budova v tom čase nebola dokončená, no deti sa v nej napriek tomu učili. Časti budovy chýbala strecha, okná, dvere či podlahy a často aj kvalifikovaný personál. Za tie roky sa im podarilo školu zrekonštruovať a postupne vybudovať ďalšie budovy, napríklad nové triedy alebo ubytovanie pre učiteľov.

Ako ste sa stali súčasťou charity?

V roku 2017 som náhodou v cestovateľskej skupine na Facebooku narazil na príspevok od Dany, v ktorom písala, že sa sťahujú do Ugandy, zakladajú charitu a hľadajú dobrovoľníkov. Keďže milujem cestovanie, rozhodovanie bolo veľmi rýchle. Skôr než samotné rozhodnutie bolo potrebné vyriešiť praktické veci, ako víza, očkovania či letenky. Napokon som v auguste 2018 odcestoval na svoje prvé trojmesačné dobrodružstvo v Ugande.

Kde presne sa v Ugande nachádza táto lokalita? 

Ide o malú dedinku Lusanja v okrese Mityana. Samotné mesto Mityana sa nachádza približne sedemdesiat kilometrov od hlavného mesta Kampala. Prevažne ide o vidiecku oblasť plnú zelene a poľnohospodárskej pôdy.

Ako sa v tejto oblasti žije domácim obyvateľom? 

Viac ako 70 % obyvateľov Ugandy sa živí poľnohospodárstvom. Žijú predovšetkým z toho, čo si sami dopestujú. Pestujú zemiaky, sladké zemiaky, kukuricu, fazuľu, maniok, paradajky, cibuľu, banány, ale aj kávu, čaj či tabak. Väčšina rodín žije v jednoduchých hlinených domčekoch s plechovou strechou. Domy mávajú dve až tri miestnosti a len veľmi skromné vybavenie, takmer bez nábytku. Častokrát majú len matrace položené na hlinenej podlahe. Kuchyňa býva vonku na otvorenom ohni a ako toaleta slúži jednoduchá latrína za domom.

Ako to vyzerá z pohľadu detí a žiakov? Aké detstvo zažívajú tamojšie deti? 

Rodiny sú v Ugande často veľmi početné a je takmer pravidlom, že deti vychovávajú ich starí rodičia. Rodičia totiž často odchádzajú za prácou do miest a deti nechávajú v starostlivosti starých rodičov. Stáva sa tak, že jeden starý rodič sa stará aj o päť až desať vnúčat, niekedy dokonca o ešte viac. Títo starí rodičia sa pritom stále snažia pracovať na svojich poliach a vnúčatá im pri práci pomáhajú. Často sa preto stáva, že deti nechodia pravidelne do školy, pretože musia pracovať doma a pomáhať rodine zabezpečiť obživu.

Čo im teda najviac chýba? 

Myslím si, že predovšetkým kvalitné vzdelanie. Bez neho majú totiž veľmi obmedzené možnosti do budúcnosti. Mnohým rodičom a starým rodičom sa vzdelania nedostalo, a preto mu často nepripisujú takú dôležitosť. Namiesto školy tak deti radšej nechávajú doma, aby sa učili domácim prácam a práci na poli.

Častejšie sa hovorí o tom, čo chýba a čoho je nedostatok, ale skúsme to naopak. Z čoho tam majú skutočnú každodennú radosť? 

Napriek náročným podmienkam sú miestni ľudia neuveriteľne pozitívni a vďační. Dokážu sa tešiť z maličkostí a žiť prítomným okamihom. Deti milujú hry, šport, spev a tanec. Často im stačí lopta vyrobená zo starých igelitových tašiek alebo spoločnosť kamarátov. Veľkú radosť majú aj z obyčajných chvíľ, keď môžu len sedieť, rozprávať sa alebo sa hrať. Pre mnohé deti je škola zároveň bezpečným miestom, kde môžu byť jednoducho deťmi. Môžu sa hrať, učiť a tráviť čas s kamarátmi. 

S budovaním školskej jedálne plánujete začať už teraz v júli. Ako by mali práce a výstavba prebiehať? 

Charita má už počas rokov overených murárov a dodávateľov, ktorí poznajú miestne podmienky aj stavebné materiály. My budeme pri výstavbe pomáhať a zároveň dokumentovať celý priebeh, aby naši podporovatelia videli, že ich pomoc má konkrétny a reálny dopad. Budeme pomáhať tam, kde to bude potrebné. Pravdepodobne nás čaká kopanie základov, vozenie hliny vo fúrikoch, prenášanie materiálu alebo miešanie malty.

Len dodám, že nepôjde o výstavbu jedálne, ale len o novú budovu školskej kuchyne. V Ugande je bežné, že navarené jedlo sa vo veľkých nádobách roznesie do tried, kde ho učitelia deťom servírujú. Deti potom jedia vo svojich triedach alebo vonku v tieni stromov. Školská strava je menej pestrá, ako ju poznáme na Slovensku. Mäso tu ľudia jedia len zriedkavo, pretože je drahé a mnohé rodiny si ho môžu dovoliť iba počas sviatkov.

Nová kuchyňa bude väčšia a efektívnejšia, navrhnutá tak, aby dokázala pripraviť jedlo pre všetkých žiakov a zamestnancov školy aj do budúcnosti, keďže počet detí každoročne rastie. Súčasťou projektu bude aj väčší sklad, ktorý umožní nakupovať suroviny vo väčšom množstve počas sezóny, keď sú lacnejšie. Veľkou zmenou bude prechod zo sporákov na drevo na plynové sporáky, vďaka čomu bude príprava jedál rýchlejšia, efektívnejšia a šetrnejšia k životnému prostrediu. Varenie bude prebiehať bez štipľavého dymu a neporiadku, čo výrazne zlepší pracovné podmienky kuchárok. Zároveň chceme znížiť spotrebu dreva, keďže využívanie palivového dreva patrí medzi významné príčiny odlesňovania v Ugande.

V akom stave je kuchyňa v súčasnosti? V čom má najväčšie medzery aj z hľadiska bezpečnosti či hygieny?

Súčasná kuchyňa je už v kritickom technickom stave. Má poškodenú strechu, cez ktorú počas silných dažďov zateká, a popraskané steny v dôsledku narušenej statiky. Keďže priestor je malý, personál často pracuje v stiesnených podmienkach a riad sa musí umývať vonku bez ohľadu na počasie.

Z hľadiska bezpečnosti je problémom aj samotný spôsob varenia. Jedlo sa pripravuje na otvorenom ohni s využitím palivového dreva, takže kuchárky sú denne vystavené dymu a vysokým teplotám. Nová kuchyňa by mala priniesť bezpečnejšie, hygienickejšie a dôstojnejšie podmienky na prípravu jedál.

A ako to vyzerá kapacitne? 

Školu navštevuje viac ako 200 detí a ich počet každým rokom rastie. V kuchyni sa navyše stravujú aj učitelia a ďalší zamestnanci školy, napríklad kuchárky, strážnik či pracovníci školskej farmy. Pre niektoré deti je dokonca školské jedlo jediným teplým jedlom počas dňa.

Ako je to možné?

Dôvodom je predovšetkým chudoba, ale často aj nedostatočné vzdelanie, ktorému miestni obyvatelia čelia. Mnohí ľudia nemajú dostatok informácií o plánovaní rodiny či hospodárení s financiami. Rodiny sú často veľmi početné a rodičia nedokážu zabezpečiť dostatok jedla pre všetkých svojich členov. Preto je škola pre mnohé rodiny mimoriadne dôležitá. Rodičia často posielajú deti do školy nielen kvôli vzdelaniu, ale aj preto, že tam dostanú jedlo. 

Charita sa preto zameriava aj na vzdelávanie a podporu miestnej ženskej komunity. Ženy, ktoré sú v Ugande často znevýhodňované, získavajú základné vzdelanie, informácie o hygiene či plánovaní rodiny. Je to ako začarovaný kruh a práve vzdelanie môže byť nástrojom, ktorý pomôže tento kruh prelomiť a dať ľuďom možnosť vybrať si inú cestu.

A čo stravovacie návyky a denný jedálniček týchto žiakov? 

Deti doma zvyčajne neraňajkujú. Často prejdú niekoľko kilometrov pešo do školy, vyučovanie sa začína o 8:00 a až o 10:00 majú raňajkovú prestávku. Na raňajky sa podáva riedka kaša z kukuričnej múky.

Na obed približne o 12:00 hodine sa najčastejšie podáva fazuľová omáčka s hustou kukuričnou kašou nazývanou posho. Práve obed patrí medzi ich najobľúbenejšie jedlá. Aby však mali jedálny lístok pestrejší, počas týždňa sa menu obmieňa. Niekedy dostanú ryžu, zemiaky, sladké zemiaky alebo zelené banány namiesto posha. Keď sa vrátia zo školy domov, často už nejedia nič. Prípadne si dajú len čaj alebo trochu ovocia, jednoducho preto, že viac nemajú.

Pre tieto deti ste vyzbierali presne 18 880 €. Kam podľa vás poputujú najväčšie sumy? 

Rozpočet na výstavbu máme presne stanovený, keďže ho pripravil hlavný stavbár podľa miestnych cien. Konkrétne 5 500 € pôjde na základy, 2 300 € na steny, 2 300 € na strechu a 4 900 € na dokončovacie práce, ako sú omietky, podlahy, okná a dvere. Všetky financie vyzbierané nad rámec plánovaného rozpočtu budú použité na vybavenie kuchyne a na zásobenie skladu potravinami.

Ako potom plánujete udržiavať celkový režim a kuchyňu? Odkiaľ budú pochádzať financie na prevádzku kuchyne?

Charita má svoje pravidelné zdroje financovania na zabezpečenie každodenného chodu. Rodičia zároveň platia školné, z ktorého sa financujú školské a hygienické pomôcky, mzdy učiteľov aj strava pre deti. Možno sa niekto pýta, prečo musia školné platiť aj takto chudobné rodiny. Vysvetlenie je jednoduché. Cieľom je, aby ľudia nedostávali všetko zadarmo. Ak by boli na bezplatnú pomoc odkázaní dlhodobo, mohli by si na ňu zvyknúť a očakávať ju aj v budúcnosti. Aj symbolický príspevok tak podporuje pocit zodpovednosti a spolupatričnosti.

Máte aj predpokladané termíny ukončenia výstavby a začiatku prevádzky? 

Termín ukončenia výstavby sa určuje len ťažko, pretože práce môže ovplyvniť počasie alebo dostupnosť stavebného materiálu. Predpokladáme však, že do konca roka sa v novej školskej kuchyni budú variť prvé obedy. Urobíme všetko pre to, aby to bolo čo najskôr.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK