Zaujímavosti » História

História rekreácie: ako sa zrodila moderná dovolenka

Rímske vily a letné sídla

Pojem rekreácia bol po väčšinu ľudských dejín výsadou úzkej vrstvy vládnucej elity. Už v starovekom Ríme odchádzali patricijovia počas horúcich letných mesiacov z preľudnenej metropoly do svojich vidieckych víl slnečného pobrežia Baie blízko dnešného Neapola či na svahoch okolo malebného Tivoli. Pre nižšie vrstvy rímskej spoločnosti síce dlhodobé pobyty mimo domova neexistovali, no štátny kalendár im zaisťoval značné množstvo voľných dní prostredníctvom náboženských sviatkov.

S pádom Západorímskej ríše v 5. storočí došlo k transformácii civilizačných štruktúr. Zanikla sieť rímskych ciest, výrazne klesla bezpečnosť na cestách a hospodárstvo sa scvrklo a regionalizovalo. Spolu s tým sa pod vplyvom kresťanskej teológie zásadne premenilo vnímanie voľného času. Pre prevažnú väčšinu vtedajšej populácie závislej od poľnohospodárskeho cyklu bol rytmus práce a odpočinku diktovaný prírodnými podmienkami a cirkevným kalendárom.

Novovekým predchodcom moderného cestovného ruchu sa v 17. a 18. storočí stali takzvané gavalierske cesty. Išlo o dlhodobé vzdelávacie a kultúrne cesty mladých európskych šľachticov, ktorých cieľom bolo oboznámiť sa s antickým dedičstvom, renesančným umením a dvorskou kultúrou Francúzska a Talianska.

Kúpeľná kultúra

Hoci už starí Rimania poznali čaro kúpeľov, premenu vnímania letného pobytu mimo domova prinieslo až 18. storočie a rozvoj balneológie – vedy o liečivých vodách, kúpeľoch a ich účinkoch na ľudský organizmus. Kľúčovú rolu v tejto zmene zohral britský lekár Richard Russell, ktorý v roku 1750 publikoval dizertačnú prácu De Tabe Glandulari o liečebných účinkoch morskej vody pri chorobách lymfatických žliaz. Russell obhajoval nielen pitie morskej vody, ale predovšetkým cielené kúpanie v chladnom mori.

Doktor Richard Russel. Portrét namaľoval v roku 1755 anglický maliar a filozof Benjamin Wilson. (Voľné dielo)

Z jeho odporúčaní profitovali predtým nevýznamné rybárske osady, ktoré sa začali transformovať na prvé morské kúpele. Pobyt pri vode bol v tejto epoche vnímaný striktne medicínsky. Pacienti z vyšších vrstiev dochádzali do kúpeľov na odporúčanie lekárov. Samotné kúpanie prebiehalo za asistencie personálu a s využitím kúpacích vozov, ktoré zaisťovali súkromie a morálnu čistotu vtedajšej smotánky.

Thomas Cook

Revolúciu v rekreácii však priniesla až industrializácia. Priemyselná revolúcia viedla k masívnej urbanizácii a vzniku husto osídlených mestských centier s extrémnou koncentráciou smogu a nevyhovujúcimi hygienickými podmienkami. Pre rodiacu sa mestskú strednú triedu sa únik z mestského prostredia stal žiadaným. 

Kľúčom k úniku sa stal rozvoj železničnej siete v 30. a 40. rokoch 19. storočia. Lokomotívy totiž drasticky skrátili dojazdové časy a znížili náklady na prepravu, čo umožnilo cestovať aj „obyčajným“ ľuďom mimo najbohatších vrstiev. 

5. júla roku 1841 zorganizoval britský misionár a aktivista Thomas Cook historicky prvý skupinový vlakový zájazd. Cook prenajal vlak spoločnosti Midland Counties Railway, aby prepravil 540 účastníkov abstinentského hnutia z Leicestru do Loughborough na vzdialenosť 11 míľ za paušálnu cenu jedného šilingu, ktorá zahŕňala lístok aj jedlo.

Cook rýchlo pochopil komerčný potenciál zájazdov a založil prvú špecializovanú cestovnú kanceláriu na svete. V nasledujúcich desaťročiach začal zostavovať komplexné zájazdové balíčky zahŕňajúce dopravu, ubytovanie a stravovanie, čím eliminoval logistické bariéry, ktoré dovtedy odrádzali neskúsených cestovateľov.

Plagát spoločnosti Thomas Cook & Son lákajúci na zájazd na Taliansku riviéru z roku 1904. (Voľné dielo)

V druhej polovici 19. storočia sa fenomén letnej rekreácie začal rozširovať aj medzi priemyselné robotníctvo, najmä v severnom Anglicku. Tu vznikla tradícia takzvaných Wakes Weeks – pôvodne náboženských sviatkov, ktoré sa premenili na celozávodné odstávky textiliek a tovární. Celé robotnícke mestá sa tak v určený týždeň presúvali vlakom k pobrežiu, čo viedlo k vzniku špecifických robotníckych letovísk.

Tieto miesta už neponúkali tichú kúpeľnú liečbu, ale zábavu, púte, atrakcie a lacné penzióny, ktoré si robotníci mohli dovoliť. Rekreácia sa tak definitívne oddelila od primárne medicínskeho kontextu a stala sa formou voľnočasového odpočinku pre širokú verejnosť.

Právo odpočívať

Aby sa letná rekreácia mohla stať univerzálnym spoločenským štandardom, muselo dôjsť k legislatívnemu uznaniu práva na voľný čas a k zaisteniu finančných prostriedkov na dni, keď zamestnanec nepracuje. Počas celej druhej polovice 19. a začiatkom 20. storočia zvádzali odborové organizácie v Európe a Severnej Amerike tvrdé boje za skrátenie pracovného času, zavedenie voľných víkendov a uzákonenie platenej dovolenky. Dovtedy znamenal akýkoľvek deň voľna pre robotníka skôr nežiaduci výpadok príjmu a finančnú neistotu.

Prvým významným krokom na inštitucionálnej úrovni bolo prijatie zákona o bankových sviatkoch – Bank Holidays Act – vo Veľkej Británii v roku 1871, ktorý zaviedol štyri pevné dni plateného voľna v roku pre bankové a úradnícke profesie. Išlo o vôbec prvý zákon na svete, ktorý stanovoval štátny sviatok, hoci len pre vybranú profesiu. Právo na deň pracovného pokoja sa postupne rozšírilo aj do ďalších odvetví.

Raňajky v Karlových Varoch. Obraz namaľoval americký maliar Edward Cucuel okolo roku 1900. (Voľné dielo)

Celosvetový prielom však nastal až po prvej svetovej vojne so založením Medzinárodnej organizácie práce (MOP) v roku 1919, ktorá si dala za cieľ zjednotenie pracovných podmienok na medzinárodnej úrovni. V roku 1936 prijala organizácia prvú podobu Dohovoru o platenej dovolenke (Holidays with Pay Convention, no. 52). Tento dohovor stanovil, že každý pracovník má po jednom roku nepretržitého zamestnania nárok na minimálne šesť pracovných dní platenej dovolenky ročne. V tom istom roku schválila vtedajšia francúzska vláda Ľudového frontu pod vedením Léona Bluma prelomový zákon o dvoch týždňoch platenej dovolenky. V lete roku 1936 tak milióny francúzskych robotníkov po prvýkrát v živote uvideli more.

V medzivojnovom Československu prebiehal vývoj analogicky. Už zákon č. 67/1925 Zb. o platenej dovolenke na zotavenie zamestnancov garantoval robotníkom v priemysle po roku práce 6 dní plateného voľna, pričom s počtom odpracovaných rokov sa táto doba predlžovala až na 8 dní. Úradníci mali podmienky ešte priaznivejšie. Štátna podpora turistiky a rozvoj infraštruktúry prostredníctvom organizácií, ako bol Klub československých turistov, viedli k tomu, že sa letná rekreácia stala bežnou súčasťou života rodín strednej triedy, ktoré trávili leto v chatových oblastiach, pri riekach alebo v tuzemských podhorských letoviskách.

Masový turizmus

Obdobie po druhej svetovej vojne prinieslo nárast životnej úrovne, stabilný ekonomický rast i lepšie podmienky pre zamestnancov. Súčasne s ekonomickým vývojom došlo aj k predlžovaniu zákonnej dovolenky vo väčšine európskych krajín na 3 až 4 týždne. Zároveň to viedlo aj k hromadnej automobilizácii spoločnosti. Vlastné auto prestalo byť luxusom a stalo sa dostupným spotrebným tovarom. Rodiny v západnej Európe i vo vtedajšom socialistickom bloku začali využívať automobily na cesty na letnú dovolenku, čo viedlo k rozvoju infraštruktúry: diaľničných sietí, motelov a autokempov.

Paralelne s automobilovým boomom prebiehala v 50. a 60. rokoch 20. storočia ďalšia technologická revolúcia v doprave – nástup civilného letectva a zavedenie prúdových lietadiel. Britský podnikateľ Vladimir Raitz, zakladateľ spoločnosti Horizon Holidays, v roku 1950 zorganizoval prvý charterový zájazd s využitím bývalých vojenských lietadiel na Korziku, kde v cene balíčka boli zahrnuté samotné letenky, ubytovanie v stanoch aj strava.

Súčasný masový turizmus premenil dovolenku z rituálu regenerácie zdravia na prevažne konzumnú aktivitu, ktorá sa stala integrálnou súčasťou identity moderného človeka. Letná dovolenka pri mori sa z luxusného benefitu stala pre mnohých samozrejmosťou. Mnohé svetové ekonomiky sú dokonca od turizmu závislé, keďže na ňom stojí nemalé percento infraštruktúry aj lokálneho priemyslu. Turizmus ovplyvnil podobu krajiny i podobu ľudských sídiel v žiadaných destináciách. Z rybárskych dediniek sa stali luxusné letoviská a z divokej prírody sa stali kultivované parky.

Turizmus však nemusí byť iba otázkou konzumácie. Príležitost cestovať totiž nebola a nemusí byť samozrejmosťou. Cestovanie je totiž aj možnosťou spoznať svet, jeho rôznorodé podoby, kultúry i prírodné úkazy, ktoré by sme inde nenašli. Masový turizmus dokonca niektoré lokality po ekologickej stránke devastuje. Je preto vhodné na dovolenkách dodržiavať zásady ohľaduplnosti a vyvarovať sa zbytočného znečisťovania tamojšieho prostredia.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK