Chybné stĺpy, utajené podzemie, žiadna EIA: nemocnicu v Prešove napokon zaplatí štát (Otázky a odpovede)
Ministerstvo obrany buduje v Prešove nemocničný kolos s kapacitou viac ako tisíc lôžok a celkovou výmerou viac ako 220-tisíc m². Nemocnica má status strategickej investície, vďaka ktorému ju štát stavia v zrýchlenom režime.
Čo sa v Prešove stavia?
Komplexná nová vojenská nemocnica vyrastá v areáli Fakultnej nemocnice J. A. Reimana v Prešove. Ide o prvú koncovú nemocnicu všeobecného typu, ktorej výstavbu štát za uplynulé tri dekády odštartoval. Štát tu buduje špičkové koncové zariadenie pripravené na diagnostiku a liečbu príslušníkov Ozbrojených síl SR či síl NATO v prípade krízy.
V bežnej prevádzke však bude nemocnica slúžiť predovšetkým civilnému obyvateľstvu Prešovského kraja.
Zariadenie bude disponovať 1009 lôžkami (s možnosťou reprofilácie až na 1 300 v krízovom režime), bude mať 2 podzemné a 8 nadzemných podlaží určených na verejné využitie s celkovou výmerou 216-tisíc m² a parkovací dom s kapacitou 1120 parkovacích miest.
Prečo projekt riadi ministerstvo obrany?
Zásadný obrat v príbehu stavby nastal v apríli 2024, kedy vláda rozhodla o zmene zriaďovateľa. Tretia najväčšia slovenská nemocnica tak od 1. júla 2024 prešla z Ministerstva zdravotníctva SR pod Ministerstvo obrany SR.
3. júla 2024 vláda schválila, že výstavba novej nemocnice v Prešove bude realizovaná ako strategická investícia. Tento krok umožnil výrazne zrýchliť a zjednodušiť celý proces. Legislatíva pri strategických investíciách určených na obranu štátu totiž umožňuje obísť niekoľko zdĺhavých administratívnych povinností, najmä proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).
Prečo projekt neprešiel procesom EIA?
Nová nemocnica v Prešove nepodliehala posudzovaniu vplyvov na životné prostredie (EIA) vďaka zákonom stanovenej výnimke. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie hovorí, že proces EIA nemusí byť vykonaný pri projektoch, ktoré slúžia výhradne na účely obrannej infraštruktúry a bezpečnosti štátu.
Keďže nemocnica bola zaradená do pôsobnosti Ministerstva obrany SR ako vojenské zdravotnícke zariadenie, štát splnil podmienky na uplatnenie tejto výnimky.
Hlavným dôvodom využitia tejto právnej možnosti bola časová tieseň. Štandardný proces EIA je na Slovensku administratívne náročný a pri veľkých stavbách zvyčajne trvá jeden až dva roky – v prípade odvolaní a súdnych sporov aj podstatne dlhšie.
Vzhľadom na záväzky vyplývajúce z európskeho Plánu obnovy a uzatvorený termín realizácie projektu (december 2027) sa štát rozhodol využiť inštitút strategickej investície, čím sa proces EIA úplne obišiel.
To umožnilo od leta 2024 začať s prípravnými stavebnými prácami, pričom rozsiahle výkopové práce odštartovali na jeseň 2024.
Ako sa stavala podzemná časť nemocnice?
Zo stavebnej jamy s rozlohou približne dvoch hektárov bolo vyvezených viac ako 270-tisíc ton materiálu a zeminy. Hĺbenie stavebnej jamy pre základy budúcich podlaží bolo oficiálne ukončené v januári 2025.
Následne sa dokončila betonáž základovej platne, na ktorej sa vybudovali tri podzemné podlažia. Tieto priestory sú navrhnuté so špeciálnym režimom odolnosti a v prípade krízových stavov či ohrozenia štátu majú slúžiť na strategické účely civilnej ochrany a obrany.
Podľa ministerstva budú verejnosti určené dve podzemné podlažia z troch. Na najnižšom podlaží by mala sídliť „bezpečnostná základňa“.
Zatiaľ čo nadzemnú časť výstavby novej nemocnice obstarávalo ministerstvo obrany prostredníctvom Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku, podzemnú časť realizovalo Vojenské spravodajstvo v utajenom režime.
Z tohto dôvodu nie sú verejnosti dostupné informácie o zhotoviteľovi troch podzemných podlaží, ich presných parametroch ani o celkových nákladoch na túto časť stavby.
Uznesenie vlády z roku 2024 odhadovalo cenu podzemnej stavby na 90 miliónov eur, podľa prepočtu opozičného KDH z júna 2026 ide o 113 miliónov eur.
Kvôli čomu na jar ustali stavebné práce?
Stavbu novej vojenskej nemocnice výrazne pozastavila závažná technologická chyba pri betonáži nosných konštrukcií. Koncom apríla na problém s kvalitou betónu ako prví upozornili poslanci KDH, neskôr strana Demokrati zverejnila certifikované merania.
Kým nosné stĺpy mali podľa noriem dosahovať pevnosť 60 MPa, technické merania ukázali hodnoty od 30 do 40 MPa a v niektorých prípadoch dokonca pod 30 MPa. Z celkovo 270 postavených stĺpov muselo byť 23 stĺpov kvôli chybnej betonáži určených na zbúranie.
„Podľa predbežného stanoviska Slovenskej technickej univerzity je na likvidáciu určených 110 stĺpov z celkových 220 zabetónovaných. Tri vybudované podlažia sú v poriadku, s tými sa nebude nič robiť, len s ďalšími pridanými súčasťami,“ priznal minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD).
Rezort obrany na situáciu reagoval ešte v máji a pôvodného zhotoviteľa, slovensko-maďarské konzorcium BEKOR (spájané s okruhom bývalého maďarského premiéra Viktora Orbána), zo stavby vylúčil.
„Po súťaži, ktorá bola usporiadaná, vyhral súťažiaci, ktorý nielenže sa začal dostávať do omeškania, ale predovšetkým sme zistili pri pravidelných kontrolách, že došlo k poskytnutiu veľmi nekvalitnej práce, ktorá je až taká, že ohrozuje statiku a stabilitu samotnej stavby,“ načrtol minister Kaliňák.
Areál na istý čas strážila vojenská polícia, kým na mieste prebiehalo znalecké dokazovanie rozsahu škôd.
Od júna 2026 prebralo stavenisko nové konzorcium s názvom „Tím Slovensko“. Toto združenie tvoria najvýznamnejší hráči na slovenskom stavebnom trhu – spoločnosti In Vest, Skanska, Strabag, Metrostav a Hornex.
Zmluvu v hodnote 260 miliónov eur uzavrel s novým konzorciom minister Kaliňák priamo, bez uskutočnenia verejnej súťaže.
„Keď si to spočítame, hrubá stavba za 260 miliónov eur zadaná napriamo a nová súťaž za 280 miliónov eur znamenajú, že celá stavba je už v tomto momente predražená o 90 miliónov eur oproti pôvodnej sume, s ktorou počítala zmluva s predchádzajúcim zhotoviteľom. A to v tejto sume ešte nie sú zarátané náklady na búracie práce, pokuty a prípadné súdne spory s pôvodnou firmou,“ komentoval situáciu poslanec František Majerský (KDH).
Kto stavbu financuje a sú ohrozené peniaze z Plánu obnovy?
Pôvodne bolo na výstavbu prešovskej nemocnice alokovaných 195 miliónov eur z európskeho Plánu obnovy a odolnosti. Zvyšok investície malo doplatiť ministerstvo obrany zo svojho rozpočtu.
Opozícia dlhodobo varovala pred rizikom, že v dôsledku sporov so zhotoviteľom nebude včas dosiahnutý stanovený míľnik rozostavanosti (tzv. fáza Shell and Core – uzavretá hrubá stavba). V takom prípade Európska únia (EÚ) nepreplatí Slovensku 195 miliónov eur z Plánu obnovy a čiastka by musela byť uhradená zo štátneho rozpočtu.
Slovensko síce o balík európskych prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti napokon neprišlo, no prešovská nemocnica už tieto financie priamo nevyužije.
Úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy a Ministerstvo zdravotníctva SR potvrdili, že tieto prostriedky boli presunuté na iné, rozpracované a oprávnené projekty slovenských nemocníc.
Tento presun má garantovať dodržanie konečného termínu čerpania finančných prostriedkov stanoveného Európskou komisiou do konca roku 2028.
„Suma 195 miliónov eur zostáva naďalej k dispozícii na financovanie oprávnených projektov výstavby nemocníc, pričom jej využitie je možné do roku 2028. Zmeny týkajúce sa projektu nemocnice v Prešove nemajú vplyv na dostupnosť týchto zdrojov,“ uviedol Úrad podpredsedu vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku.
Prešovský projekt tak vypadol zo schémy Plánu obnovy. Výstavba nemocnice však pokračuje ďalej, pričom výpadok eurofondov bude kompletne dofinancovaný z národných zdrojov a obranného rozpočtu.
„Zatiahne to štátny rozpočet. Všetko preto, že maďarský oligarcha tam nalial zlý betón, a teraz to musia zbúrať a začať odznova. Toto mala byť výkladná skriňa ich vládnutia, dopadlo to ako vždy,“ skonštatoval predseda PS Michal Šimečka.
Aká bude finálna cenovka?
Zmluva, ktorú ministerstvo obrany uzavrelo s pôvodným zhotoviteľom, slovensko-maďarským konzorciom BEKOR, počítala s cenovkou 447,8 milióna eur bez DPH.
Minister Kaliňák dlhodobo odmietal zverejniť celkovú predpokladanú cenu nemocnice, čo čiastočne odôvodňoval utajeným charakterom podzemnej časti stavby.
Podľa dostupných informácií mala výstavba troch podzemných podlaží stáť približne 90 miliónov eur, osem nadzemných podlaží okolo 540 miliónov eur a ďalšie vybavenie nemocnice (prístroje, nábytok, technológie a gastroprevádzka) ďalších zhruba 120 miliónov eur.
Kaliňák napokon pre Denník N uviedol, že nemocnica vyjde štát na približne 750 miliónov eur vrátane utajovanej časti.
Ministerstvo obrany zadalo zákazky na jednotlivé časti stavby priamo, bez verejnej súťaže. Tri podzemné podlažia získal dosiaľ neznámy zhotoviteľ, zatiaľ čo osem nadzemných podlaží pôvodne realizovalo konzorcium BEKOR a neskôr nový zhotoviteľ.
Rezort obrany ešte v súvislosti s dostavbou nemocnice čakajú tri tendre: tender na dokončenie stavebných prác za 280 miliónov eur, tender na medicínske vybavenie za asi 90 miliónov eur a tender na ďalšie vybavenie (gastro, nábytok, informačné a komunikačné technológie) za približne 30 miliónov eur.
Finálna cenovka tak zostáva naďalej otázna.
„Dnes nevieme povedať, koľko to bude stáť, pretože výsledná cena bude výsledkom súťaže. Ten proces bude transparentný,“ povedal Kaliňák v TA3.
„Táto stavba nebude stáť 540 miliónov eur. Táto stavba bude stáť od 750 miliónov do jednej miliardy eur,“ tvrdí poslanec Peter Stachura (KDH).
„Finálna cena, o ktorej Kaliňák hovoril, teda nie je ani finálna a nemá ďaleko k miliarde,“ konštatoval poslanec Oskar Dvořák (PS).
Kedy prešovská nemocnica privíta prvých pacientov?
Napriek meškaniu spôsobenému problémami s nosnými stĺpmi minister Kaliňák spoločne s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) naďalej deklarujú, že cieľovým termínom zostáva dokončenie hrubej stavby (Shell and Core) na jeseň 2027. Teda približne v čase parlamentných volieb.
Následne by mala prebehnúť skúšobná prevádzka, technické testy a kolaudácia. Otváranie nemocnice pre prvých pacientov sa podľa aktuálnych plánov rezortu obrany predpokladá na jar 2028.
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.