Architektka Rázsoch pre Epoch Times: Premiestnenie univerzitnej nemocnice je mrhaním finančných prostriedkov štátu
Premiestnenie univerzitnej nemocnice mimo Rázsoch je mrhaním finančných prostriedkov štátu. Pre Epoch Times Slovensko to uviedla Ing.arch. Eva Ondrušková, renomovaná odborníčka na projektovanie zdravotníckych stavieb s bohatými skúsenosťami doma i v zahraničí.
V roku 1970 zvíťazila trojica mladých architektov (Jindřich Martin, Ján Fibinger a Eva Ondrušková) v celoštátnej súťaži na projekt Univerzitnej nemocnice v lokalite Lamač – Rázsochy. Popri gratuláciách im bolo povedané, že ako tridsiatnici sa určite dožijú ukončenia výstavby. Projekt koncovej nemocnice však odvtedy čakala mnohoročná cesta plná odkladov a zmien. Nemocnica nestojí ani v roku 2025.
V rovnakom duchu pokračuje projekt aj dnes. Minulý rok v máji vláda schválila prestavbu výstavby Národnej univerzitnej nemocnice z bratislavských Rázsoch do Ružinova. A ani nie o rok sa výber lokality opäť mení. Koncom apríla minister vnútra Matúš Šutaj Eštok spoločne s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom (obaja Hlas-SD) na tlačovej konferencii avizovali zmenu plánov – po novom má Národná univerzitná nemocnica generála Milana Rastislava Štefánika stáť na pozemku Ministerstva obrany SR v bratislavskej mestskej časti Vajnory.
Architektka Eva Ondrušková považuje výber lokality Vajnory za jeden z ďalších unáhlených návrhov, ktoré sprevádzajú nekonečný príbeh plánovanej univerzitnej nemocnice. Chýba podľa nej aj dôkladná analýza. „Z odborného hodnotenia nie je možné vyrovnať sa s ďalším časovo unáhleným, mnohokrát sa meniacim návrhom, poslednou vybranou lokalitou Vajnory, bez vyhodnotenia urbanistického, územnoplánovacieho, architektonického – dispozičného riešenia a ekonómie,“ skonštatovala pre Epoch Times Slovensko.
Podľa nej je rozhodnutie opustiť Rázsochy nepochopiteľné, keďže lokalita má vypracovanú komplexnú projektovú dokumentáciu objednanú a schválenú ministerstvom zdravotníctva, pripravenú na výstavbu po určení generálneho dodávateľa stavby – je zbúraná rozostavaná stavba a bolo rozhodnuté, že sa tam bude stavať. „Všetky tie projekty a príprava veľa stáli a zase sú to len finančné straty,“ skonštatovala.
Výstavbu novej univerzitnej nemocnice má zastrešovať ministerstvo obrany. Podľa vyjadrení rezortu by časová úspora pri realizácii projektu mohla byť dosiahnutá využitím skúseností a know-how z prebiehajúcej výstavby vojenskej nemocnice v Prešove. Adaptácia existujúceho projektu vojenskej nemocnice by mohla výrazne urýchliť proces výstavby koncovej nemocnice, optimalizovať jej plánovanie a znížiť jej administratívnu záťaž, čím by sa skrátil celkový čas potrebný na jej dokončenie.
Eva Ondrušková však varuje, že prešovský model je pre univerzitnú nemocnicu nepoužiteľný. „Jeden z hlavných bodov je unáhlene vybraný opakovaný projekt prešovskej nemocnice. Polovičatý monoblok nie je vhodný hlavne prevádzkovo a urbanisticky, nevyhovuje univerzitnej nemocnici, pre ktorú je najvhodnejší pavilónový systém aj pre budúcnosť z dôvodu úprav dostavby vyplývajúcej zo svetového progresívneho vývoja zdravotníctva,“ skonštatovala.
Lokalitu Rázsochy považuje za jednoznačne najvhodnejšiu z aktuálnych možností. Vďaka už schválenému súhrnnému územnému plánu, vypracovanej komplexnej projektovej analýze a vyriešeniu dopravného systému je podľa nej možné začať s výstavbou okamžite. Navyše, lokalita ponúka ideálne klimatické podmienky a už do nej boli investované obrovské sumy.
„Je naliehavé a žiaduce aspoň čiastočne zúročiť finančné straty bez vynakladania ďalších nákladov súvisiacich so situovaním univerzitnej koncovej nemocnice v novej lokalite,“ skonštatovala.
Svoje argumenty opiera aj o audit rakúskych expertov z roku 2014, ktorý si objednalo samotné ministerstvo zdravotníctva. Ten jednoznačne potvrdil, že Rázsochy sú pre nemocnicu najvhodnejšou voľbou.
„Všetky tie politické rozhodnutia sú finančné straty pre spoločnosť,“ zhodnotila opakované začatie a následné búranie stavieb alebo ich premiestňovanie do iných lokalít. Naviac je to podľa nej extrémne zdĺhavé. „V politike dochádza k nelogickým záverom,“ uzavrela architektka.
Dodala, že nekončiaca sága okolo národnej univerzitnej nemocnice je vnímaná negatívne a kritizovaná celou spoločnosťou, ktorú je už nutné upokojiť. Namiesto toho sa však podľa nej opäť vybrala lokalita, ktorá vyvoláva ďalšie otázky.
„Stavba Univerzitnej nemocnice na Rázsochách bola zahájená v roku 1987. Zdokumentované sú vysoké náklady, rôzne vládne a politické rozhodnutia, varianty územných riešení, dlhé časové lehoty, projekty, posudky, audity, vrátane nákladov na zbúraný, staticky dobrý, veľkorozponový betónový skelet rozostavaných pavilónov v dostatočne veľkom areáli ohraničenom lesom. Budú sa zodpovedať vládni činitelia, politici, národu? Nájdu dôkazy pre svoju pravdu?“ pýta sa architektka.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
