Sudca Kliment spochybňuje dovolací rozsudok v kauze Kováčik: hovorí o neodôvodnenej zmene senátu, nezákonných sudcoch a rokoch prieťahov
Dušan Kováčik, bývalý špeciálny prokurátor, bol v roku 2021 Špecializovaným trestným súdom odsúdený na 14 rokov väzenia a prepadnutie majetku za korupciu a zneužitie právomoci. Rozsudok potvrdil v roku 2022 Najvyšší súd (NS) SR, avšak trest znížil na 8 rokov väzenia a finančný trest 100-tisíc eur.
V decembri 2025 päťčlenný dovolací senát NS SR (pod predsedníctvom sudkyne Zeleňákovej) vyhovel dovolaniu podanému najprv samotným Kováčikom a následne aj ministrom spravodlivosti Suskom. Zrušil oba predchádzajúce odsudzujúce rozsudky a vec vrátil Špecializovanému trestnému súdu na nové prerokovanie. Súd konštatoval závažné procesné chyby – najmä zaujatosť sudcov (Pamela Záleská a Peter Hatala) a niektorých vyšetrovateľov.
Rozhodnutie podrobne rozanalyzoval sudca NS SR Juraj Kliment. Kriticky poukázal na nejasnú zmenu zloženia dovolacieho senátu, dlhé obdobia nečinnosti a nedostatočné vysvetlenie kľúčových procesných krokov v samotnom rozhodnutí.
Kliment hovorí o neodôvodnenej zmene senátu
Sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR) Juraj Kliment v rozhovore pre denník Postoj priblížil niektoré procesné technikálie rozhodnutia dovolacieho senátu NS SR zo záveru minulého roka (11.12.2025), ktorým boli zrušené dva predchádzajúce odsudzujúce rozsudky.
Rozsudok NS SR z roku 2022 a rozsudok Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) z roku 2021 boli zrušené pre porušenie zákona a procesné chyby. NS Kováčika neoslobodil, vec vrátil ŠTS na nové prerokovanie.
Kliment najskôr zdôraznil, že dovolacie konanie v kauze bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika sa nezačalo zásahom ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) v auguste 2024, ale už vo februári 2023.
Kováčikov obhajca dovolanie viackrát dopĺňal (pozn red.: Kliment spomína, že asi 7-krát) a v decembri 2023 bol podaný aj návrh na prerušenie výkonu trestu odňatia slobody.
„Nejde o detail, ale veľmi podstatnú vec. Dovolanie totiž podal ako prvý sám obvinený Kováčik prostredníctvom svojho obhajcu. Elektronická podateľňa pridelila vec do prvého senátu, kde bol predsedom senátu sudca Mozner a členmi sudcovia Paluda, Wänkeová, Príbelský a Zeleňáková,“ priblížil Kliment.
Pôvodný senát pod vedením sudcu Františka Moznera vo februári 2023 dovolanie Kováčika vyhodnotil ako nedôvodné a trest neprerušil. Neskôr však došlo k zmene v zložení senátu.
„V apríli 2024 si ministerstvo spravodlivosti vyžiadalo spis, pretože Kováčik podal ministrovi podnet na podanie dovolania. V auguste 2024 podáva dovolanie na Najvyšší súd priamo minister spravodlivosti a v rovnaký deň aj prerušuje obvinenému Kováčikovi výkon trestu odňatia slobody,“ uviedol Kliment.
O dovolaní bývalého špeciálneho prokurátora tak napokon rozhodoval senát v odlišnom personálnom zložení s predsedníčkou Martinou Zeleňákovou. (Pozn. red.: zvyšní členovia boli Beáta Javorková, Dušan Szabó, Jozef Šutka a Dušan Krč-Šebera.) Podľa Klimenta nikto nikde neobjasnil, z akých dôvodov došlo k zmenám v zložení dovolacieho senátu.
Kliment naznačil, že ak by sudcovia pôvodného senátu videli, že Kováčikovo dovolanie má šancu uspieť, okamžite by rozhodli o prerušení trestu, keďže išlo o človeka vo väzení. Namiesto toho sa však vec celé mesiace vôbec nehýbala – až kým nepodal dovolanie minister Susko.
„Problém je, že nevieme prečo, spravodajca Dušan Szabó to v rozsudku o dovolaní, ktoré má 215 strán a 55 bodov, nijako nevysvetlil. Nie je tam o tom ani zmienka. Z pôvodného zloženia senátu tam ostala len Zeleňáková, ktorá sa stala predsedníčkou senátu, a podľa rozvrhu práce boli doplnení ostatní členovia,“ uviedol Kliment.
Podľa novinára Adama Valčeka z Trendu však pôvodný predseda senátu Mozner už 16. augusta 2024 spísal štvorstranový interný záznam, v ktorom zmenu podrobne objasnil (pravdepodobne v súvislosti s vylúčeniami sudcov pre predchádzajúce rozhodovanie o námietkach zaujatosti voči sudcovi Petrovi Hatalovi v inej Kováčikovej veci – kauza Očistec). Prax NS SR pri objasňovaní zmien v senátoch je podľa Valčeka zmiešaná – v mnohých prípadoch sa takéto vysvetlenie v samotnom rozsudku neuvádza.
„Existuje podozrenie, že konali a rozhodovali nezákonní sudcovia“
Po tom, čo minister Susko podal dovolanie na NS SR, sa v jednej veci ocitli dve dovolania – jedno podané obvineným Kováčikom a druhé podané ministrom. Za bežných okolností by sa podľa Klimenta takéto dovolania mali spojiť a prideliť tomu istému senátu, ktorý už vec prerokúva.
V tomto prípade však došlo k situácii, že sudcovia pôvodného senátu sa z konania vylúčili, čo viedlo k zmene v ďalšom spracovaní prípadu.
„Predpokladám, že sa vylúčili z dôvodu, že predtým rozhodovali o námietke zaujatosti voči Hatalovi, pričom ho nevylúčili. Keďže jedným z dôvodov dovolania Kováčika bola zaujatosť Hatalu, o ktorej už raz rozhodovali, tak si zrejme s ohľadom na jeden nález Ústavného súdu v kauze Adamčo povedali, že sú vlastne zo zákona vylúčení, aby dvakrát nerozhodovali o tom istom,“ odôvodňoval Kliment možnú logiku postupu existujúcou judikatúrou.
Zároveň však spochybnil postup sudcov pôvodného senátu a naznačil, že tak mohlo dôjsť k nesprávnemu procesnému výkladu aj k nesprávnej aplikácii nálezu Ústavného súdu (ÚS) SR.
Podľa Klimenta sudcovia v minulosti nerozhodovali priamo v tej istej veci, ale v inej trestnej kauze Dušana Kováčika, kde však tiež vyslovili právny názor na nevylúčenie sudcu Hatalu. Preto si Kliment myslí, že sudcovia neboli automaticky zo zákona vylúčení z rozhodovania v aktuálnom dovolacom konaní.
„Mali iba oznámiť svoju možnú zaujatosť v zmysle: „Sme toho názoru, že sme podobnú otázku už riešili, a preto by sme mali byť vylúčení.“ O tom mal následne rozhodnúť iný, nezávislý senát. Ale takto sa to proste neudialo,“ naznačil.
Na základe spomínaných procesno technických údajov existuje podľa Klimenta dôvodné podozrenie, že vo veci konali a rozhodli nezákonní sudcovia.
„Nie som jediný, kto je na Najvyššom súde presvedčený o porušení princípu zákonného sudcu. Neviem, aká bola ich motivácia, nevidím im do hlavy. Beriem to tak, že proste využili isté procesné okolnosti,“ skonštatoval.
V tomto ohľade Kliment považuje situáciu za mimoriadne problematickú a procesne nesprávne vyriešenú, pričom ju označil za „achillovu pätu“ celého dovolacieho konania.
Podľa jeho názoru si súd túto slabinu uvedomoval, preto sa v konečnom rozhodnutí o dovolaní, ktoré prinieslo zásadný zvrat, vôbec neuvádza vysvetlenie zmien v zložení senátu.
Kliment tvrdí, že v rozhodnutí chýba akékoľvek odôvodnenie tejto procesnej otázky, hoci ide o aspekt, ktorý má podľa neho ústavný význam. Konkrétne povinnosť jasne vysvetliť, prečo vo veci rozhodujú iní zákonní sudcovia.
„Asi si uvedomili, že k porušeniu ústavy a zákonov došlo v „prospech“ obvineného, a tak nemá kto podať ústavnú sťažnosť, niet procesného mechanizmu na zvrátenie ich rozsudku, keďže aj prokurátor sa mohol tejto zmene len trpne prizerať,“ poznamenal.
Kliment skonštatoval, že ide o uzavretú vec, nakoľko voči rozhodnutiu dovolacieho senátu už nie je prípustný opravný prostriedok.
Predseda NS SR Mozner v rozhovore pre Pravdu poukázal na to, že sudca Kliment bol z dovolacieho konania vylúčený, keďže sám oznámil, že sa necíti byť spôsobilý objektívne rozhodnúť v danej veci.
„Treba sa na to pozrieť aj z tohto pohľadu, že kto hodnotí toto rozhodnutie. Hodnotí ho niekto, kto nebol spôsobilý rozhodnúť v merite veci,“ povedal 2. júla.
Neštandardná dĺžka konania
Kliment okrem toho spochybnil aj dĺžku a samotný priebeh dovolacieho konania. Podľa jeho slov v porovnaní so štandardnou praxou išlo o nezvyčajne zdĺhavý proces.
Uviedol, že ak ide o zrušenie rozhodnutí z procesných dôvodov, takéto veci sa zvyčajne rozhodujú v horizonte niekoľkých mesiacov. V tomto prípade však konanie trvalo výrazne dlhšie, od podania dovolania vo februári 2023 až po rozhodnutie koncom roka 2025, teda takmer tri roky.
„Predsa ak odsúdený namieta, že vo veci konal nezákonný sudca, je to hneď prvý dôvod, na ktorý sa pozriem. A keď ja ako sudca a následne senát dospejeme k záveru, že vo veci naozaj konal nezákonný sudca, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ostatné dôvody dovolania už nemusíme a ani nesmieme skúmať,“ poznamenal Kliment.
Zaujatosť sudcov
Dovolací senát v odôvodnení svojho rozhodnutia postavil zrušenie predchádzajúcich rozsudkov najmä na závere, že v konaní rozhodovali nezákonní sudcovia – konkrétne sudkyňa Pamela Záleská na prvom stupni a sudca Peter Hatala v odvolacom konaní.
Sudca Hatala ešte predtým, ako rozhodol, poslal osobný email redaktorke Denníka N Monike Tódovej. V emaili kritizoval Kováčika a naznačoval, že Kováčik je vinný a mal by byť potrestaný. Neskôr tento email obhajoba Kováčika použila ako dôkaz, že sudca Hatala nie je nestranný – má už vopred vytvorený negatívny názor na obžalovaného.
Podľa Klimenta bola nezaujatosť sudcu Hatalu už pred tým posudzovaná NS SR opakovane rôznymi senátmi, kde sa väčšina sudcov priklonila k záveru, že Hatala nie je vylúčený z rozhodovania. Z tohto pohľadu Kliment považuje následný záver dovolacieho senátu, ktorý dospel k opačnému výsledku, za neštandardný. Kritizuje najmä to, že k zmene právneho názoru nedošlo na základe novej skutkovej okolnosti, ale v podstate v tej istej veci a bez dostatočného vysvetlenia odklonu od predchádzajúcej judikatúry.
Upozornil na to, že sa vytvoril nebezpečný precedens pre budúcu prax trestného konania: „Obžalovanému stačí teraz v rámci odvolacieho konania podať námietku zaujatosti. Súd o nej rozhodne, že dotyčný sudca nie je vylúčený, no obžalovaný v dovolacom konaní opäť namietne, že vo veci rozhodoval sudca, ktorý mal byť vylúčený. A tento dovolací senát povie: „Áno, máte pravdu, mal byť vylúčený.“
Druhý prípad údajnej zaujatosti sa týka sudkyne Záleskej. Dovolací senát ju mal považovať za vylúčenú z rozhodovania z dôvodu jej vzťahu s novinárkou Denníka N Monikou Tódovou, ktorá o Kováčikovom prípade opakovane informovala v médiách.
Kliment poukázal na to, že tento vzťah už bol v minulosti opakovane posudzovaný NS SR, pričom v žiadnom z týchto rozhodnutí nebol dôvod na vylúčenie sudkyne Záleskej uznaný. Jedno z týchto rozhodnutí malo vzniknúť aj v senáte, ktorého bol Kliment súčasťou, hoci sa týkalo inej, no obsahovo podobnej trestnej veci (kauza nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra), kde bola posudzovaná tá istá otázka vzťahu sudkyne k novinárke.
V týchto rozhodnutiach sa vychádzalo z právneho názoru, že samotný vzťah sudcu a novinára ani fakt, že novinár informuje o kauzách, nepostačuje na vylúčenie sudcu z konania. Na to by museli existovať ďalšie objektívne okolnosti, ako napríklad majetkový záujem, preukázaná zaujatosť alebo verejne prejavené nepriateľstvo či podpora jednej strany sporu.
Tieto právne závery mal formulovať sudca Dušan Szabó ako spravodajca, pričom ich senát navrhoval aj na publikovanie a zjednotenie rozhodovacej praxe. Podľa Klimenta paradoxne, ten istý sudca Szabó bol teraz súčasťou dovolacieho senátu, ktorý dospel k opačnému záveru a konštatoval, že Záleská mala byť vylúčená.
„Ak dovolací senát dospel k inému, silnému presvedčeniu, mal to vyjadriť s poukazom na predchádzajúce rozhodnutie, v čom nastala rozdielna situácia. Mali sme sa dozvedieť, čo sa v priebehu takého krátkeho času stalo, že sudca zmení názor o stoosemdesiat stupňov,“ komentoval situáciu Kliment.
Okrem toho zdôraznil, že v celej veci vidí viacero neštandardných okolností a viaceré nepresvedčivé právne argumenty, s akými sa v tak citlivom trestnom prípade ešte nestretol.
„Pre mňa je kľúčové, že v dôležitých veciach, o ktorých sme hovorili, sa (súd) nevyrovnal s predchádzajúcimi rozhodnutiami. Už nech tie rozhodnutia sú, aké sú, musí predsa platiť nejaká kontinuita a konzistentnosť. To mi tu však absolútne chýba, vinie sa to od úplne neštandardnej zmeny v zložení senátu až po samotné rozhodnutie,“ povedal.
Zaujatosť vyšetrovateľov
Dovolací senát tiež konštatoval zaujatosť niektorých vyšetrovateľov vrátane šéfa vyšetrovacieho tímu Pavla Ďurku. Argumentácia vychádzala okrem iného zo svedectva odsúdeného expolicajta Jána Kaľavského, ktorý tvrdil, že samotný Ďurka sa podieľal na pomenovaní operácie „Očistec“. Podľa senátu už samotný takýto názov dopredu evokoval zaujatosť vyšetrovateľov voči Kováčikovi.
Súd zároveň poukázal na obsah súkromnej komunikácie medzi vyšetrovateľmi, v ktorej sa mali objavovať vulgarizmy a prirovnania typu „lov na veľrybu“, čo malo podľa senátu spochybňovať ich nestrannosť.
Zároveň zdôraznil, že princíp nestrannosti a jeho „zdanie“ sa má vzťahovať nielen na sudcov, ale aj na orgány prípravného konania, pretože aj vyšetrovatelia majú povinnosť objektívne pracovať s dôkazmi v prospech aj neprospech obvineného.
Kliment považuje tento prístup za problematický a miestami až neštandardný. Kritizoval najmä to, že senát pri hodnotení vychádzal z tvrdení Kaľavského, ktorý bol právoplatne odsúdený za viaceré závažné trestné činy a mal vlastný záujem spochybniť postup vyšetrovateľov.
Rovnako poukázal aj na fakt, že súd na jednej strane spochybňoval výpovede spolupracujúcich obvinených, no na druhej strane iným spôsobom akceptoval tvrdenia Kaľavského ako základ pre záver o zaujatosti vyšetrovateľov. Sporné má byť podľa Klimenta aj prebratie niektorých Kaľavského tvrdení, napríklad o pôvode názvu operácie.
„Nikdy sme sa nezaoberali tým, či nejaký vyšetrovateľ mal záujem na tom, aby bol niekto obvinený. Vždy sa rieši otázka, či postupuje zákonným alebo nezákonným spôsobom, či napríklad vykonal previerku výpovede alebo rekogníciu správnym spôsobom, teda či sa dôkazy získali zákonným spôsobom,“ uviedol Kliment s tým, že téma súkromnej komunikácie policajtov doposiaľ v jeho dlhoročnej sudcovskej praxi nikdy nebola relevantná.
Podľa neho je takýto zásah do súkromia ústavne chránený, pričom môže byť pripustený len vo výnimočných prípadoch „a porušovať právo na súkromie je niečo úplne výnimočné, čo nebola taká situácia“.
Večerné stretnutie dva dni pred rozhodnutím
V súvislosti s rozhodnutím dovolacieho senátu Kliment poukázal ešte na ďalšiu skutočnosť. Ide o osobné stretnutie medzi predsedom NS SR Moznerom a predsedníčkou dovolacieho senátu Zeleňákovou, ku ktorému malo dôjsť v priestoroch súdu ešte pred finálnym rozhodnutím v dovolacej veci.
Podľa Klimenta by takáto udalosť mohla vyvolávať legitímne otázky o transparentnosti konania, najmä ak nebolo jasné, či o nej vedeli ostatní členovia senátu alebo procesné strany.
„Treba sa opýtať Františka Moznera ako predsedu Najvyššieho súdu a aj predsedníčky dovolacieho senátu Martiny Zeleňákovej, či sa dva dni pred rozhodnutím v tejto dovolacej veci stretli vo večerných hodinách v jej kancelárii, ako dlho ich stretnutie trvalo a čo bolo jeho obsahom, či o tom vedeli ostatní členovia senátu a rovnako tak procesné strany. Pretože isté legitímne pochybnosti sú na mieste a tie treba verejne vysvetliť,“ uzavrel Kliment.
Denník Postoj vyzval na reakciu Kanceláriu Najvyššieho súdu, ktorá vo svojom stanovisku uviedla: „Predseda Najvyššieho súdu sa v rámci riadenia inštitúcie pravidelne stretáva so sudcami. Ide o bežnú súčasť vnútorného chodu súdu. Predseda súdu nevstupuje do rozhodovacej činnosti senátov. Táto zásada bola a je bez výnimky dodržaná.“
Kováčikova obhajoba sa voči Klimentovi ohradila
Na rozhovor zareagovali aj Kováčikovi obhajcovia advokáti Erik Magál a Jakub Križan. Vo videu zverejnenom 30. júna označili Klimentove tvrdenia za zavádzajúce s cieľom očierniť rozsudok a manipulovať verejnú mienku.
Na margo Klimentovho konštatovania, že nikto nikdy nevysvetlil dôvod zmeny zloženia senátu po podaní dovolania ministrom Suskom v auguste 2024, Križan povedal, že je nepravdivé.
„V súdnom spise sa nachádza záznam zo dňa 16. augusta 2024 o zložení senátu, ktorý na štyroch stranách podrobne analyzuje zloženie dovolacieho senátu a dôvod jeho zmeny,“ uviedol s tým, že ak by k zmene zloženia senátu nedošlo, viedlo by to k porušeniu práva Kováčika na zákonne zložený senát.
Za druhé klamlivé vyjadrenie Klimenta v rozhovore označil Magál informáciu o večernom stretnutí predsedu NS SR Moznera s predsedníčkou dovolacieho senátu Zeleňákovou.
„Sudcovi Klimentovi uniká, že dovolací rozsudok vyhlásil päťčlenný senát a to jednomyseľne pomerom hlasov 5 : 0. Tvrdenie sudcu Klimenta o údajnom stretnutí predsedu NS SR s predsedníčkou senátu má preto nulový význam, keďže v senáte sa nachádzali ďalší štyria sudcovia vrátane sudcu spravodajcu, ktorí rozhodli zhodne s predsedníčkou senátu podľa vlastného presvedčenia a právneho názoru,“ povedal Magál.
Na záver sa obhajcovia Kováčika pýtajú, odkiaľ má sudca Kliment informácie o celej chronológii prípadu a o údajoch a úkonoch dovolacieho konania, keďže tieto sa nenachádzali ani v dovolacom rozsudku a ani o nich neinformovali médiá. Podľa obhajcov sa nachádzajú výlučne v súdnom spise, ku ktorému by sudca Kliment nemal mať prístup.
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?