Po štyroch rokoch začalo hlavné pojednávanie v kauze Očistec: obžaloba hovorí o zločineckej skupine, obhajoba o politickej objednávke
Po viac ako štyroch rokoch od podania obžaloby sa v pondelok 8. júna na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici začalo hlavné pojednávanie v kauze Očistec. Obžaloba viní skupinu okolo bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara a nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra zo založenia a podpory zločineckej skupiny, podplácania, prijímania úplatkov a zneužívania právomoci verejného činiteľa. Ide o jeden z najrozsiahlejších korupčných procesov v novodobej histórii Slovenska. Naplánovaných je niekoľko desiatok pojednávacích dní, proces by mal podľa predbežného harmonogramu trvať až do februára 2027.
Hlavné pojednávanie na druhý pokus
Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici sa 8. júna začalo hlavné pojednávanie v kauze Očistec. Obžaloba sa týka údajného pôsobenia zločineckej skupiny vo vedení polície v rokoch 2012 až 2018.
Senát pod vedením sudcu Petra Pulmana si vypočul 181-stranovú obžalobu, ktorej prednes bol v máji odložený. Išlo tak o druhý pokus o začatie hlavného procesu.
Obhajcovia väčšiny z 11 obžalovaných obžalobu odmietli ako nezákonnú a nedôvodnú. Tvrdia, že vyšetrovanie bolo poznačené zaujatosťou orgánov činných v trestnom konaní, zatajovaním dôkazov a ďalšími procesnými nezákonnosťami. Z týchto dôvodov navrhli zastavenie trestného stíhania.
Medzi obžalovanými figurujú bývalý policajný prezident a súčasný podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar (Smer-SD), nitriansky podnikateľ Norbert Bödör, bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, bývalí vysokí funkcionári NAKA Peter Hraško, Marián Zetocha, Róbert Krajmer, Bernard Slobodník a Milan Mihálik, ako aj podnikateľ Boris Trantalič.
Súčasťou konania je aj bývalý policajt Roman Stahl, ktorého vec bola k hlavnej kauze pripojená dodatočne. Práve rozhodovanie o spojení jeho prípadu spôsobilo odročenie pojednávania už v jeho prvý deň 11. mája.
Proces sa týka 11 obžalovaných a viac ako 20 skutkov. Obžaloba má spolu 181 strán, no celkový spis je oveľa rozsiahlejší.
Podľa Paru obžaloba trpí viacerými nedostatkami
Obhajca piatich obžalovaných (Gašpar, Bödör, Zetocha, Mihálik a Krajmer) Marek Para uviedol, že obžaloba obsahuje viaceré závažné nedostatky. Hovorí o chýbajúcich právomociach či nepresne opísaných skutkoch.
„Chýbajú napríklad takzvané právomoci, ktoré nám neumožňujú k tým skutkom vypovedať. Poukázali sme tiež na absurdne formulovaný skutok – že za nezistenú vec, v nezistenom čase a na nezistenom mieste mal inžinier Krajmer odovzdať úplatok a určite ho aj prijal. To sú anomálie tejto obžaloby,“ priblížil advokát na súde s tým, že jeho klienti nebudú vypovedať, kým prokurátor skutky bližšie a zrozumiteľne nešpecifikuje.
Para tiež kritizoval priebeh vyšetrovania. Podľa neho ho viedli zaujaté orgány činné v trestnom konaní, ktoré postupovali s vopred stanoveným zámerom. Za jeden z najväčších problémov označil manipuláciu s výpoveďami spolupracujúcich obvinených tzv. kajúcnikov.
Najväčšiu pozornosť venoval výpovedi kajúcnika Ľudovíta Makóa, ktorú považuje za neúplnú a nepravdivú. Obhajca uviedol, že existuje zápisnica z výsluchu, ktorú si medzi sebou emailom rozosielali príslušníci NAKA, pričom sám Makó podľa Paru priznal, že v zápisnici chýbali dôležité informácie vrátane zmienok o bývalom ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (Hnutie Slovensko).
„Práve o ňom čurillovci hovorili, že je ‚chránená zver‘ a rieši to aj minister. Tam vidieť, na akú politickú objednávku bola táto kauza spustená,“ vyhlásil Para.
Obhajoba tým naznačuje možnú manipuláciu s výpoveďou kajúcnika. Podľa nej NAKA upravovala Makóovu výpoveď – niečo z nej vynechala a niečo pridala –, aby lepšie zodpovedala ich verzii príbehu a politickej objednávke. Fakt, že si zápisnicu posielali emailom medzi sebou, považuje obhajoba za ďalší dôkaz nekorektného postupu.
V štruktúrach polície mala byť vytvorená zločinecká skupina
Obžaloba viní desať osôb zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ako aj z podplácania, prijímania úplatkov a zneužívania právomoci verejného činiteľa. Podstatu obžaloby na pojednávaní objasnil prokurátor Bohdan Čeľovský.
„Najzávažnejšie obvinenie je založenie, zosnovanie zločineckej skupiny, kde sa vlastne v štruktúrach polície mala vytvoriť zločinecká skupina, ktorú riadila de facto civilná osoba, takže je to naozaj vrcholné zneužitie moci týchto policajtov. Nekonali v záujme občanov, ale v záujme súkromných jednotlivcov, ktorí im zadávali pokyny a za to dostávali nejaké odmeny, prípadne za to boli ustanovení aj do tých funkcií, aby plnili pokyny súkromnej osoby,“ povedal.
Podľa detailov obžaloby (ktorá obsahuje 20 skutkov) čelí najväčšiemu počtu obvinení bývalý šéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer – až dvanástim. Gašpar je obžalovaný v šiestich a Bödör v piatich skutkoch.
Podľa obžaloby stála na vrchole údajnej zločineckej skupiny civilná osoba – nitriansky podnikateľ Norbert Bödör. Prokuratúra tvrdí, že práve on mal riadiť najvyššiu úroveň skupiny, zadávať úlohy policajným funkcionárom a využívať informácie zo živých trestných spisov vo svoj prospech alebo na diskreditáciu politických oponentov.
Takmer všetci obžalovaní pred senátom Špecializovaného trestného súdu vyhlásili, že sú nevinní.
Výnimkou bol spolupracujúci obvinený (kajúcnik) Bernard Slobodník, ktorý sa vyjadril iba čiastočne – svoju nevinu deklaroval len pri jednom skutku. K ostatným skutkom sa v tejto fáze nevyjadril, hoci sa k nim v minulosti priznal.
Jeho postoj kritizoval advokát Para, ktorý ho označil za neštandardný a spochybnil Slobodníkovu vierohodnosť. Naopak, Slobodníkov obhajca Peter Kubina tento krok obhajoval ako strategický.
„Ak by dal vyhlásenia o vine a následne by došlo k prijatiu nejakého zákona, o ktorom dnes ešte nemusíme vedieť, mohlo by to skončiť tak, že by bol uznaný za vinného a ostatní by boli oslobodení,“ vysvetlil Kubina.
Bödörov úplatok za Váhostav je premlčaný
Nadácia Zastavme korupciu (NZK) poukázala na možné prepojenie medzi vplyvom podnikateľských skupín, políciou a spôsobom, akým boli v minulosti vyšetrované veľké ekonomické kauzy.
Na základe obžaloby v kauze Očistec spomenula prípad stavebnej spoločnosti Váhostav. Firma napriek veľkým štátnym zákazkám nahromadila dlhy v desiatkach miliónov eur a neplatila svojim dodávateľom. Hoci Váhostav čelil vyšetrovaniu pre podozrenie z poškodzovania veriteľov, jeho hlavný predstaviteľ Juraj Široký obvinený nebol. Pred súd sa dostal len šéf predstavenstva Ján Kato, ktorý dostal podmienečný trest.
„Až obžaloba v kauze Očistec odhalila, prečo zrejme Široký zostal mimo záujmu polície. Postarať sa o to mal iný oligarcha – Norbert Bödör, ktorý podľa obžaloby stál na čele policajnej mafie,“ uviedla riaditeľka NZK Zuzana Petková.
Obžaloba tvrdí, že Bödör mal poskytnúť úplatok vtedajšiemu šéfovi finančnej jednotky NAKA Slobodníkovi, aby zabezpečil, že vyšetrovanie prípadov spojených so Širokým bude utlmené alebo nebude viesť k zásadným zásahom.
Výmenou za tento úplatok mal Bödör od Slobodníka dostávať prehľad o prebiehajúcich trestných konaniach (tzv. „živé spisy“). Mohol tak mať aktuálny obraz o dianí v polícii a podľa potreby ho využívať vo svoj prospech alebo proti politickým a ekonomickým rivalom.
Mimovládna organizácia tiež upozornila na to, že Bödör mal podľa obžaloby čeliť trestu 2 – 5 rokov za podplácanie, no napokon v tomto prípade nebol potrestaný vôbec, keďže skutok sa stal premlčaným po vládnej zmene legislatívy, ktorá skrátila premlčacie lehoty.
„Novelu presadil a v parlamente za ňu hlasoval podpredseda parlamentu zo Smeru Tibor Gašpar. Aj on je v Očistci obžalovaný a zmeny pomohli aj jemu. Ako policajný prezident mal byť podľa obžaloby pri tom, ako Bödör odovzdával úplatok a úkoloval policajtov,“ zdôraznila Petková.
Úplatok pre Gašpara
Obžaloba v kauze Očistec podrobne opisuje aj rozdelenie údajného úplatku v prípade spoločnosti Interstore Group. Podľa prokuratúry išlo o sprostredkovaný úplatok vo výške 500-tisíc eur za urovnanie daňových problémov firmy. Ide o najvyššiu sumu spomínanú v celom spise.
Z týchto peňazí malo 40-tisíc eur získať manželské duo Fleischerovcov, ktorí sa k skutku priznali. Zo zvyšných 360-tisíc eur sa malo podľa vopred dohodnutého kľúča rozdeliť 90-tisíc eur Makóovi a 90-tisíc eur Slobodníkovi. Zvyšných 180-tisíc eur si mali rozdeliť Bödör a Gašpar.
Podľa obžaloby išlo o jediný úplatok v celej kauze, ktorý mal smerovať priamo k vtedajšiemu policajnému prezidentovi Gašparovi.
„Ide o závažnú korupciu a jej závažnosť je zvýšená ešte tým, aké funkcie títo ľudia zastávali. To sú ľudia, na ktorých sa občania spoliehali, že ich vlastne ochránia pred mafiou, a nie že budú robiť pre mafiu,“ zdôraznil prokurátor Čeľovský s tým, že všetky námietky obhajoby nakoniec posúdi nezávislý súd.
Opozícia sa pokúsi odvolať podpredsedu NR SR
Opozičná poslankyňa Zuzana Mesterová (PS) upozornila na skutočnosť, že novela trestných zákonov môže Gašparovi výrazne pomôcť. Podľa nej sú niektoré skutky už premlčané a pri ďalších mu hrozia podstatne miernejšie tresty vrátane možnosti len podmienečného odsúdenia.
„Pri zneužívaní právomoci verejného činiteľa už mu nehrozí väzenie, hrozí mu len probačný dohľad. Pri úplatku takmer 90-tisíc eur v kauze Swan mu po novom hrozia štyri až deväť rokov, čo znamená, že je prípustná aj podmienka. Štyri ďalšie skutky sú vďaka novelám trestných kódexov premlčané,“ zhrnula v diskusnej relácii STVR.
V utorok (9. 6.) mala opozícia v pláne odvolávať Gašpara z funkcie podpredsedu Národnej rady SR. Mimoriadna schôdza parlamentu sa napokon neuskutočnila. Poslanci totiž neschválili jej program, a preto ju predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD) ukončil.
Návrh na Gašparovo odvolanie podali poslanci z PS v priamej súvislosti s kauzou Očistec, v ktorej je bývalý policajný prezident obžalovaný. Tvrdia, že jeho verejné vystupovanie a politické kroky vyvolávajú vážne pochybnosti, či funkciu podpredsedu Národnej rady SR nevyužíva na presadzovanie vlastných záujmov alebo záujmov osôb z jeho okolia v trestnom konaní.
„Je nevyhnutné zabezpečiť, aby predstavitelia Národnej rady SR vykonávali svoje funkcie spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti o ich integrite a rešpekte k princípom právneho štátu,“ uviedli v odôvodnení návrhu.
Súd pojednávanie po prvom dni prerušil a pokračovať bude 20. júla. Celkovo je naplánovaných približne 32 termínov a proces by mal trvať minimálne do februára 2027.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.