Domov, Svet

Podvodné call centrá na Ukrajine: desiatky tisíc operátorov, miliónové škody a podaná demisia generálneho prokurátora

Možno sa to stalo aj vám. Zdvihli ste neznáme číslo a na druhom konci linky sa ozval presvedčivo znejúci hlas, niekedy s iným ako slovenským prízvukom. Volajúci vám ponúkal výhodnú investíciu, tvrdil, že máte problém s bankovým účtom, alebo vás presviedčal, aby ste mu poskytli údaje. Na rozhovore však niečo nesedelo.

Podobnú skúsenosť má tiež autor tohto článku. Neznámy volajúci s prízvukom, ktorý pripomínal ukrajinčinu, sa ho pokúšal presvedčiť na ponuku, ktorej nedôveroval. Odkiaľ telefonát skutočne prišiel a kto za ním stál, však nebolo možné overiť. Prízvuk sám osebe nie je dôkazom podvodu ani pôvodu volajúceho.

Že nejde o ojedinelý jav, potvrdzuje aj Národná banka Slovenska (NBS). Vo februári minulého roka upozornila na telefonáty, pri ktorých sa žena s východoslovanským prízvukom vydávala za pracovníčku NBS a žiadala údaje k bankovým účtom. Banka označila takéto konanie za podvodné a odporučila hovor ukončiť.

Za časťou podobných telefonátov stoja organizované siete s pripravenými scenármi, falošnými investičnými platformami a technológiami na presúvanie peňazí. Na Ukrajine sa teraz vyšetrovanie týchto sietí dostalo až k podozreniam z ich krytia na generálnej prokuratúre. Navyše slovenské policajné zásahy ukazujú, že podobný biznis má zázemie aj u nás.

Prehliadky v priestoroch Úradu generálneho prokurátora

Ukrajinský Národný protikorupčný úrad (NABU) a Špecializovaná protikorupčná prokuratúra (SAP) 5. septembra oznámili odhalenie údajnej zločineckej organizácie, ktorú mal viesť jeden z vedúcich pracovníkov Úradu generálneho prokurátora. Podľa vyšetrovateľov vznikla v polovici roka 2025 a jej členovia mali systematicky prijímať úplatky za to, že nebudú brániť činnosti podvodných call centier pripravujúcich o peniaze Ukrajincov aj cudzincov.

Vyšetrovatelia uvádzajú, že viac než 20 miliónov hrivien malo byť použitých na nákup nehnuteľností, cenností a ďalšieho majetku. Ďalších vyše 10 miliónov malo skončiť na účtoch blízkych osôb pod zámienkou legálnych podnikateľských príjmov. NABU informoval o piatich odhalených členoch organizácie. Ide o podozrenia, nie o súdom preukázanú vinu.

NABU operáciu nazvalo Karthago. Mediálne zdroje označujú za hlavného organizátora Serhija Kropyvu, zástupcu vedúceho odboru medzinárodnej právnej spolupráce na Úrade generálneho prokurátora. Protikorupčný súd ho poslal do väzby.

NABU a SAP Kropyvu podozrievajú, že skupinu na úrade viedol od polovice roka 2025. Mal za úplatky zabezpečovať, že orgány nebudú stíhať podvodné call centrá, a legalizovať peniaze nákupom nehnuteľností, cenností a prevodmi na účty blízkych osôb.

Prokurátor na súde hovoril o praní v desiatkach miliónov hrivien. Kauciu súd stanovil na 120 miliónov hrivien (asi 2,3 milióna eur). Pred nástupom na generálnu prokuratúru bol Kropyva zástupcom šéfa Odeskej oblastnej administratívy. Účasť na schéme zatiaľ súd právoplatne nepotvrdil.

Do väzby putovali aj ďalší dvaja ľudia z okruhu úradu, 24-ročná Jelyzaveta Ivachnenková a vodič Serhij Kucyj.

Ivachnenkovú podozrievajú z prania takmer 21 miliónov hrivien (406-tisíc eur). Podľa prokurátora chcela pracovať ako námestníčka ministra školstva, ideálne na diaľku. Ivachnenková už vo svojich 22 rokoch pracovala ako zástupkyňa dekana fakulty kybernetickej bezpečnosti na Odeskej právnickej akadémii.

Ukrajinská pravda 8. septembra s odvolaním sa na svoje zdroje v orgánoch činných v trestnom konaní uviedla, že predstavitelia generálnej prokuratúry mohli za ochranu jedného call centra dostávať približne 7 000 dolárov mesačne. Ide o novinársky zistený odhad, nie o sumu potvrdenú v konkrétnom rozsudku.

Úrad generálneho prokurátora potvrdil aj prehliadky služobných priestorov, ktoré využíva generálny prokurátor Ruslan Kravčenko, jeho prvá zástupkyňa a ďalší zamestnanci. 

Kravčenko 6. septembra poprel účasť na krytí nelegálnych call centier a oznámil interné preverovanie príslušných útvarov. Samotná prehliadka jeho kancelárie neznamená, že bol obvinený. 

V pondelok 7. septembra Kravčenko po stretnutí s prezidentom Volodymyrom Zelenským oznámil, že podáva demisiu. 

„Je to politické rozhodnutie a urobil som ho vedome,“ uviedol na Telegrame. 

Dodal, že nechce, aby sa funkcia generálneho prokurátora stala nástrojom politickej konfrontácie, a požiadal prezidenta Zelenského a parlament o prijatie rezignácie. Svoje stanovisko k obvineniam nezmenil a účasť na údajnom krytí podvodných centier naďalej odmieta.

Demisia ešte nie je uzavretá. Generálneho prokurátora odvoláva parlament na návrh prezidenta. Zelenskyj povedal, že návrh do Rady pošle. Kým poslanci nezahlasujú, Kravčenko formálne ostáva vo funkcii.

Až 60-tisíc ľudí?

Medzinárodná organizácia Global Initiative Against Transnational Organized Crime (GI-TOC) v apríli tohto roka zverejnila výskum podvodných centier v Eurázii vrátane ukrajinskej štúdie Kyiv Calling. Podľa jej odhadov môže na Ukrajine fungovať približne tisíc podvodných call centier, v ktorých pracuje okolo 60-tisíc ľudí.

Číslo však nie je oficiálnym súčtom. Výskum vychádza z rozhovorov a otvorených zdrojov, pričom ukrajinská časť sa opiera o zber informácií zo začiatku roka 2025. 

Autori upozorňujú na skutočnosť, že utajovaný charakter odvetvia komplikuje presné overovanie. Údaj 60-tisíc preto treba chápať ako približný odhad rozsahu, nie ako potvrdený počet pracovníkov v septembri 2026.

Aj finančné odhady sú vysoké. Podľa spravodajskej agentúry bne IntelliNews výskum pripúšťa, že celé odvetvie môže vytvárať príjmy až okolo jednej miliardy dolárov mesačne. Ani táto suma však nie je potvrdeným účtovným výsledkom, ale odhadom.

Ako funguje podvodná kancelária

Podľa výskumu GI-TOC fungujú tieto call centrá ako organizované predajné prevádzky. Pracovníci prvej línie oslovujú veľké množstvo potenciálnych obetí. Ak človek prejaví záujem, rozhovor môže prevziať skúsenejší operátor, ktorého úlohou je presvedčiť ho na prevod peňazí, poskytnutie bankových údajov alebo inštaláciu programu umožňujúceho vzdialený prístup. Nad operátormi stoja administrátori a manažéri, zatiaľ čo skutoční vlastníci môžu zostať mimo každodennej prevádzky.

Podvodníci sa nevydávajú iba za investičných poradcov. Výskum opisuje aj falošné telefonáty v mene bánk, polície či štátnych inštitúcií, romantické podvody a využívanie údajov získaných z únikov databáz. 

Znalosť mena, kontaktov alebo ďalších osobných informácií môže volajúcemu pomôcť vzbudiť dôveru. Niektoré siete využívajú aj umelú inteligenciu na preklad rozhovorov, napodobňovanie hlasov či tvorbu falošného obrazového obsahu.

Zaujímavé je aj samotné pracovné prostredie. Centrá môžu sídliť v bežných kancelárskych budovách, no ich vnútorný režim býva prísny – kontrolovaný vstup, kamerový dohľad, monitorovanie pracovníkov a obmedzovanie používania súkromných telefónov. 

Nábor často prebieha cez sociálne siete a pracovné inzeráty, ktoré sľubujú vysoké zárobky aj bez skúseností. Niektorí uchádzači podľa výskumníkov vedia, do čoho vstupujú, iní sa o skutočnej povahe práce dozvedia až neskôr.

Koľko sa dá zarobiť?

Vysoké zárobky patria k hlavným lákadlám. Ukrajinská pravda v reportáži zo 7. septembra hovorila s mužom, ktorý pôsobil vo vedení podvodného call centra zameraného na ruských občanov. Podľa jeho výpovede sa základná mzda operátora prvej línie začínala približne na 600 dolároch mesačne.

S bonusmi si pracovníci mohli zarobiť najmenej tisíc dolárov, efektívnejší operátori v priemere dve až tritisíc dolárov a pracovníci vyššej úrovne až desaťtisíc dolárov mesačne. Ide však o výpoveď jedného účastníka odvetvia, nie o reprezentatívny mzdový prieskum.

Sľubované sumy však nemusia zodpovedať skutočnosti. Výskum GI-TOC zaznamenal aj prípady, keď pracovníkom namiesto prisľúbených 800 až 1 000 dolárov vyplatili približne 200 dolárov. 

Autori zároveň opisujú dlhé pracovné zmeny, systém pokút a prípady nátlaku na úspešných operátorov, ktorí chceli odísť. Za vidinou rýchlych peňazí sa tak môže skrývať aj vykorisťovanie samotných pracovníkov.

Augustová operácia – 94 zastavených centier

Rozsah problému dokumentujú aj oficiálne zásahy. Ukrajinská polícia v auguste oznámila 411 prehliadok a zastavenie činnosti 94 podvodných call centier. Objavila 1 794 vybavených pracovných miest a 26 osôb označila za podozrivých. Zhabaných bolo viac než 3 300 kusov počítačovej techniky, 1 346 telefónov, viac ako 5 200 SIM kariet a približne dva milióny dolárov v hotovosti.

Podľa polície sa časť sietí zameriavala na občanov iných štátov. V jednom prípade ukrajinskí vyšetrovatelia spolupracovali s nemeckými kolegami na dokumentovaní podvodov voči obyvateľom Európskej únie. 

Obete mali byť presviedčané na investície cez fiktívne brokerské platformy a na inštaláciu programov vzdialeného prístupu. Peniaze následne smerovali cez kryptomenové burzy na kontrolované účty a peňaženky.

Slovenská stopa: Bratislava a Sereď

Podobné podvodné schémy nie sú iba ukrajinským problémom. Slovenská polícia v spolupráci s českou políciou a Europolom uskutočnila v júli operáciu MIDAS. Zamerala sa na podvodné internetové platformy SEIF FINANCE, SEIF GROUP, SEIF DAO a CRYPTO CARTEL a call centrá, cez ktoré sa ponúkali investície do kryptomien a NFT, ktoré sa podľa polície v skutočnosti neuskutočnili.

Ako uviedlo slovenské ministerstvo vnútra, vyšetrovatelia identifikovali 1 125 poškodených a škodu presahujúcu 8,4 milióna eur. Pri prehliadkach v Bratislave a Seredi zadržali 11 osôb; na Slovensku boli obvinené štyri fyzické osoby. Zaistili aj luxusné vozidlá, hodinky, šperky, hotovosť, elektroniku a kryptoaktíva.

Operácia MIDAS nie je dôkazom, že slovenské centrá patrili do ukrajinských sietí vyšetrovaných v septembri. Ukazuje však, že rovnaký typ organizovaného investičného podvodu môže fungovať aj na slovenskom území.

V susednom Česku sa vyšetrovatelia zaoberali napríklad operáciou MINCE, pri ktorej česká a ukrajinská polícia odkryli sieť centier na Ukrajine. Jedno z nich v Dnipre sa podľa českej polície zameriavalo priamo na českých občanov.

Biznis, ktorý sa nekončí vypnutím telefónov

Staršie medzinárodné vyšetrovanie OCCRP kyjevskej skupiny Milton Group ukázalo, ako sa môžu prepájať reklamy na sociálnych sieťach, falošné investičné platformy, jazykovo rozdelené predajné tímy a pracovníci, ktorí sa snažia z obetí dostať ďalšie peniaze. Novinári z 21 krajín vtedy hovorili s viac než 180 obeťami.

Výskum GI-TOC zdôrazňuje, že podvodné centrá sú súčasťou širšieho ekosystému organizovaného zločinu, ktorý využíva digitálnu infraštruktúru, pranie peňazí, korupciu a cezhraničné väzby. Samotné zatvorenie jednej kancelárie preto nemusí znamenať koniec siete.

Septembrová kauza na Ukrajine tak otvára širšiu otázku: či sa štátu podarí zasiahnuť nielen operátorov, ale aj organizátorov, finančné toky a prípadnú ochranu zo strany verejných činiteľov. 

Pre slovenského čitateľa je pritom dôležité, že nejde o vzdialený problém. Podvodný telefonát môže prísť na slovenské číslo, pričom jeho zázemie môže byť doma alebo za hranicami.

NBS upozorňuje, že najspoľahlivejšou obranou zostáva neodovzdávať neznámemu volajúcemu bankové údaje, neinštalovať na jeho pokyn programy vzdialeného prístupu a podozrivú ponuku si overiť cez oficiálny kontakt banky či inštitúcie.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK