Domov

Kauza Očistec: pojednávanie má pokračovať 1. júna. O výsledku môžu rozhodnúť kajúcnici aj Suskova novela

Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici sa 11. mája po viac ako štyroch rokoch od podania obžaloby začalo hlavné pojednávanie v kauze Očistec. Po krátkom čase však bolo prerušené minimálne do 1. júna. Na lavici obžalovaných stojí desať osôb vrátane bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika, súčasného podpredsedu parlamentu Gašpara, bývalých vysokých policajných funkcionárov a ďalších, ktorí vinu odmietajú a proces označujú za politicky motivovaný. Kľúčovú úlohu v prípade môžu zohrať výpovede kajúcnikov, zároveň však ich postavenie môže ovplyvniť pripravovaná novela Trestného poriadku o spolupracujúcich obvinených.

Hlavné pojednávanie začalo, no vzápätí bolo prerušené

Pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Banskej Bystrici v ostro sledovanej kauze Očistec sa po niekoľkých rokoch konečne začalo (pozn. red.: obžaloba bola podaná v decembri 2021). 

Na pojednávanie sa dostavilo všetkých desať obžalovaných vrátane súčasného podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer-SD), bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, bývalého prezidenta Finančnej správy Františka Imreczeho, mediálne známeho podnikateľa Norberta Bödöra a viacerých bývalých funkcionárov NAKA. 

Krátko po začiatku sa však opätovne na niekoľko týždňov pozastavilo. Súd prerušil pojednávanie minimálne do 1. júna, pričom zrušil všetky májové termíny. 

Súd následne rozhodoval, či k prípadu pripojí kauzu bývalého policajta Romana Stahla, obžalovaného z ovplyvňovania vyšetrovania kauzy Váhostav, ktorá s Očistcom súvisí.

S návrhom k Očistcu pripojiť kauzu expolicajta prišla obhajoba bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. 

Súdny proces sa opäť rozbehne

Najnovšie hovorkyňa ŠTS Iveta Pulman Erdélyiová 19. mája informovala, že k spojeniu oboch prípadov napokon došlo na neverejnom zasadnutí 13. mája. Dodala, že termín hlavného pojednávania 1. júna je nateraz platný.

„Predseda senátu dnešného dňa v mediálnom priestore postrehol, že niektoré médiá už majú k dispozícii uznesenie ŠTS z 13. mája o spojení veci 15T/8/2022 s vecou 8T/3/2026 za skutky pod bodmi jedna a tri obžaloby. Predmetné, písomne vyhotovené uznesenie je v súčasnosti iba doručované stranám v konaní a súd ho z tohto dôvodu nikomu neposkytol,“ uviedla Erdélyiová.

V súvislosti so spustením pojednávania reagoval súčasný podpredseda parlamentu a bývalý prezident Policajného zboru Gašpar. 

„Chcem jasne povedať, že pre mňa by bolo najlepšie, keby sa pojednávalo aj tri dni v jednom týždni, pretože sa domnievam, že verejnosť dostane odpovede na mnohé otázky, ktoré sú teraz len také zahmlené, o tom, čo je kauza Očistec. Som rád, že sa posúvame. Čím skôr sa začne hlavné pojednávanie, budem spokojnejší,“ povedal.

Najviac obvinení má bývalý šéf protikorupčnej jednotky

Kauza Očistec patrí medzi najväčšie prípady podozrení z organizovanej skupiny vo vedení polície z rokov 2012 až 2018. Obžaloba viní skupinu desiatich osôb zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, takisto z podplácania, prijímania úplatku či zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Podľa detailov obžaloby (ktorá obsahuje 20 skutkov) čelí najväčšiemu počtu skutkov bývalý šéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer – až dvanástim. Gašpar je obžalovaný v šiestich a Bödör v piatich skutkoch.

Obžalovaní vinu odmietajú a proces označujú za politicky motivovaný. Gašpar avizoval, že obhajoba bude namietať zaujatosť vyšetrovacích orgánov.

„Som pripravený sa obhájiť pred súdom. Myslím si, že máme dostatok argumentov na to, aby sa nám podarilo preukázať, že nič z toho, čo sa mi kladie za vinu, som neurobil alebo že sa to ani vôbec nestalo,“ uviedol.

Výpovede kajúcnikov

Vo vyšetrovaní kauzy Očistec zohrávajú významnú úlohu kľúčové výpovede dvoch bývalých vysokých policajných funkcionárov – kajúcnikov – Bernarda Slobodníka a Ľudovíta Makóa.

Obaja muži, ktorí v minulosti zastávali dôležité pozície v polícii, mali podľa dostupných informácií podrobne opísať mechanizmy údajného systematického manipulovania trestných konaní, ovplyvňovanie vyšetrovateľov a krytie osôb napojených na vplyvné skupiny. 

Ich výpovede predstavujú kľúčový prvok obžaloby, keďže mali poskytnúť vnútorný pohľad na fungovanie tzv. „systému“ na najvyšších poschodiach polície a prokuratúry. Slobodník aj Makó mali hovoriť nielen o konkrétnych prípadoch, ale aj o dlhodobom spôsobe, akým sa mali niektoré kauzy „usmerňovať“, utlmovať alebo naopak umelo naťahovať podľa potrieb vplyvných osôb.

Susko predstavil prísnejšie pravidlá pre kajúcnikov

V parlamente sa však opäť ocitol návrh novely týkajúci sa sprísnenia pravidiel pre spolupracujúcich obvinených (tzv. „kajúcnikov“). 23. marca ho verejnosti predstavil minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD). Ide o komplexnú úpravu tohto inštitútu, ktorej cieľom je podľa ministra zvýšiť dôveryhodnosť výpovedí a znížiť riziko zneužívania systému.

Najnovší návrh predstavuje už tretí pokus koalície od roku 2024 výrazne upraviť inštitút kajúcnikov. Predchádzajúce novely neprešli úplne alebo boli čiastočne zablokované (napr. Ústavným súdom).

Minister Susko viackrát zdôraznil, že novela nemá pomáhať konkrétnym obžalovaným, ale skôr posilniť spravodlivosť a dôveryhodnosť celého systému. Podľa neho kajúcnici sú v zásade zločinci, ktorí dostávajú výhody za spoluprácu, a preto je potrebné mať nad tým prísnejšiu kontrolu.

Aktuálny návrh má zaviesť napríklad zákaz opakovaného poskytovania benefitov tej istej osobe v rôznych prípadoch a presnejšie podmienky, za ktorých môže spolupracujúci obvinený získať výhody. 

Kajúcnik bude mať tiež 180 dní na priznanie sa k vlastnej trestnej činnosti, spoluprácu s políciou a vydanie výnosov z trestnej činnosti, po ktorých musí potvrdiť úplnosť a pravdivosť svojich výpovedí. Lehota plynie od momentu, odkedy sa rozhodne kajúcnik spolupracovať.

„Ak takýto kajúcnik nebude vypovedať úplne a pravdivo o svojej trestnej činnosti či trestnej činnosti iných, alebo nevydá výnosy z trestnej činnosti, prokurátor bude povinný odobrať benefity a vzniesť takejto osobe obvinenie,“ vysvetlil Susko.

Doplnil, že rovnaké pravidlá sa budú vzťahovať aj na prípady, keď spolupracujúci obvinený spácha nový trestný čin.

Minister spravodlivosti taktiež zdôraznil, že výpoveď kajúcnika sama o sebe nebude môcť stačiť na obžalobu alebo odsúdenie a bude musieť byť vždy podložená ďalšími dôkazmi. Po uplynutí 180-dňovej lehoty bude môcť spolupracujúca osoba stále vypovedať, ale už bez nároku na akékoľvek výhody či benefity za spoluprácu.

Návrh ďalej sprísňuje kontrolu benefitov pre kajúcnikov. Benefity musia byť primerané závažnosti ich vlastnej trestnej činnosti aj rozsahu odhalených skutkov. 

Rozhodnutie o poskytnutí benefitov bude naďalej v rukách prokurátora, no jeho rozhodnutia bude možné napadnúť sťažnosťou na súde. 

Záznamy o spolupráci sa stanú súčasťou spisu a súd bude musieť v rozsudku explicitne vyhodnotiť dôveryhodnosť kajúcnika, pravdivosť jeho výpovedí aj primeranosť poskytnutých benefitov.

„Ak spolupracujúca osoba poruší podmienky spolupráce, napríklad tým, že klame, odmietne vypovedať alebo spácha ďalší trestný čin, následne tak stratí nároky na benefit, môže byť opätovne trestne stíhaná, alebo teda je povinnosť opätovne ju trestne stíhať a môže dôjsť aj v takomto prípade k obnove konania, ak už takéto konanie bolo skončené,“ vysvetlil Susko.

Účelová zmena?

Podľa Ľubomíra Daňka, bývalého šéfa NAKA a vedúceho pracovnej skupiny Očistec, avizovaná novela pôsobí účelovo a môže byť namierená v prospech obžalovaných práve v kauze Očistec.

„Toto nie je prvý návrh zmeny Trestného poriadku týkajúci sa kajúcnikov. Ide už o tretí návrh. Druhým bol prílepok pána Gašpara z obdobia pred Vianocami. Chcel presadiť, aby výsluch spolupracujúceho obvineného nebolo možné použiť, ak klamal alebo neuviedol podstatné skutočnosti v akejkoľvek inej veci. Ústavný súd to však pozastavil,“ pripomenul Daňko pre portál Aktuality 15. mája.

Už predchádzajúce legislatívne zmeny v Trestnom zákone znížili tresty, skrátili premlčacie lehoty a zrušili niektoré sankcie ako napríklad prepadnutie majetku pri korupcii. 

Podľa bývalého vyšetrovateľa dnes spolupracujúceho s mimovládnou organizáciou Nadácia Zastavme korupciu by ďalšie navrhované úpravy mohli ešte viac oslabiť využiteľnosť výpovedí kajúcnikov a tým skomplikovať alebo znemožniť odsúdenia v prípadoch ako Očistec.

„Tým pádom sa môže stať, že v kauze Očistec nikdy nepadnú odsudzujúce rozsudky, pretože pripravovaná novela znemožní použitie ich výsluchov. Účinnosť je naplánovaná na prvý november 2026, a keďže má súd naplánované úkony len do februára 2027, určite dovtedy nerozhodne,“ vysvetlil Daňko a dodal, že ak novela v parlamente prejde, tak to obžalovaným pomôže.

Tretí pokus

V parlamente sa vládna koalícia pokúsi už po tretíkrát počas tohto vládneho obdobia zmeniť pravidlá pre tzv. kajúcnikov v trestných konaniach.

„Prvý pokus zrušil Ústavný súd a druhý predbežne pozastavil. Keď však ide o pomoc svojim ľuďom, vláda sa nevzdáva. Minister Susko do parlamentu predložil ďalší návrh zákona, ktorý by v podstate znemožnil využívanie výpovedí kriminálnikov, ktorí sa rozhodli natrieť svojich parťákov,“ uviedla Nadácia Zastavme korupciu na sociálnej sieti 2. apríla.

Mimovládka tiež upozornila na to, že navrhované zmeny by bolo možné uplatniť spätne, čo by mohlo výrazne pomôcť obžalovaným ako Gašpar či Bödör.

„Tak ako predošlé návrhy aj tento podrobne analyzujeme. Vláda tentokrát výnimočne neobchádza riadny legislatívny proces. A tak k zákonu pripravíme odbornú hromadnú pripomienku,“ uzavrela Nadácia Zastavme korupciu.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK