Europarlament schválil nové protikorupčné pravidlá. O Slovensku sa bude hlasovať koncom apríla
Európsky parlament schválil novú smernicu o boji proti korupcii, ktorá po prvý raz zavádza spoločný právny rámec pre všetky členské štáty EÚ. Nové pravidlá definujú minimálne štandardy pre trestné činy súvisiace s korupciou, ich vyšetrovanie, sankcionovanie aj prevenciu. Návrh bol prijatý v závere marca počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu a predstavuje jednu z najvýznamnejších reforiem v oblasti právneho štátu na európskej úrovni. Cieľom je harmonizovať prístup v celej EÚ a posilniť boj proti javom, ktoré podľa európskych inštitúcií podkopávajú dôveru v demokraciu a fungovanie štátu.
Legislatíva zavádza jednotné definície trestných činov ako úplatkárstvo, sprenevera verejných zdrojov, zneužitie právomoci či obchodovanie s vplyvom. Zároveň posilňuje preventívne mechanizmy vrátane národných protikorupčných stratégií, transparentnosti lobingu či ochrany oznamovateľov korupcie.
Smernica bola prijatá 581 hlasmi, 21 poslancov hlasovalo proti a 42 sa zdržalo hlasovania. Spomedzi slovenských europoslancov ju podporili takmer všetci – Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení), Martin Hojsík, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu), Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana), Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený) a Milan Uhrík (Republika/Európa suverénnych národov).
Milan Mazurek (Republika/Európa suverénnych národov) sa zdržal.
Veronika Cifrová Ostrihoňová a Ľubica Karvašová (obe PS/Obnovme Európu) nehlasovali.
Korupcia zabíja, zaznelo v úvode rozpravy
Úvod rozpravy patril spravodajkyni Raquel García Hermida-Van Der Walleová, ktorá zdôraznila, že nový zákon je odpoveďou na dlhodobý tlak verejnosti a opakujúce sa korupčné škandály v Európe. Pripomenula, že korupcia má nielen finančné, ale aj ľudské dôsledky.
„Korupcia zabíja. Stojí nás miliardy. Poškodzuje dôveru v naše vlády, podkopáva našu demokraciu a nakoniec aj našu Úniu,“ uviedla holandská europoslankyňa z frakcie Obnovme Európu, pričom pripomenula vraždu novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej, ktorá odhalila korupciu na Malte, či slovenského investigatívneho reportéra Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Do rozpravy následne vstúpil komisár pre spravodlivosť Michael McGrath, ktorý zdôraznil, že ide o systémový problém zasahujúci všetky vrstvy spoločnosti.
„Korupcia vážne poškodzuje dôveru občanov v demokraciu,“ povedal s tým, že zároveň „bráni spravodlivej hospodárskej súťaži a efektívnemu využívaniu verejných zdrojov“.
McGrath poukázal na to, že nová smernica nahrádza zastaraný rámec, ktorý pojem korupcia obmedzoval len na trestné činy úplatkárstva. „V súčasnosti však korupcia, ako vieme, nadobúda mnoho iných foriem a bolo jasné, že je potrebné harmonizovať a rozšíriť definíciu korupcie v celej EÚ tak, aby zahŕňala aj ďalšie trestné činy.“
Podľa novej celoeurópskej smernice pojem korupcia nebude obmedzený iba na úplatkárstvo. Budú pod neho patriť aj sprenevera (zneužitie majetku alebo prostriedkov zverených do správy verejnému funkcionárovi), obchodovanie s vplyvom (sľubovanie alebo poskytnutie výhody za to, aby niekto nevhodne ovplyvnil rozhodnutie verejného činiteľa), zneužitie verejnej funkcie, marenie spravodlivosti (zastrašovanie svedkov, manipulácia s dôkazmi alebo ovplyvňovanie súdneho/vyšetrovacieho konania v korupčných prípadoch), nezákonné obohacovanie súvisiace s korupciou (nadobudnutie majetku, ktorý nemožno odôvodniť zákonnými príjmami a je spojený s korupčným konaním) a zatajovanie (skrývanie alebo legalizácia výnosov z korupcie).
Nové pravidlá aj staré spory v Európskom parlamente
Ako uvádza Európsky parlament, smernica zároveň posilňuje spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi a inštitúciami EÚ, ako sú Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), Európska prokuratúra (EPPO), Europol či Eurojust, najmä v oblasti výmeny informácií a koordinácie vyšetrovaní. Členské štáty budú povinné zverejňovať porovnateľné údaje o korupcii, aby sa zvýšila transparentnosť a podpora rozhodovania založeného na dátach.
Nové pravidlá tiež zavádzajú povinnosť prijímať a pravidelne aktualizovať národné protikorupčné stratégie vrátane hodnotenia rizík. Súčasťou má byť aj vytváranie nezávislých orgánov a mechanizmov na predchádzanie konfliktu záujmov či kontrolu financovania politiky.
„Smernica prispeje k zefektívneniu vyšetrovania a stíhania korupcie,“ skonštatoval McGrath.
Aj keď smernicu napokon podporilo 90 % poslancov, rozprava v pléne bola výrazne politicky polarizovaná. Zatiaľ čo väčšina zákonodarcov podporovala návrh ako potrebný krok k posilneniu právneho štátu, niektoré kritické hlasy upozorňovali na jeho limity.
Spravodajkyňa návrhu zároveň pripustila, že kompromis bol výsledkom náročných rokovaní. „Tento zákon mohol byť ambicióznejší, ale bolo dôležité ho vôbec dotiahnuť do konca,“ poznamenala García Hermida-Van Der Walleová.
V diskusii zazneli aj výzvy na prísnejšie pravidlá pre financovanie politických strán, posilnenie Európskej prokuratúry alebo na väčšiu kontrolu lobingu. To naznačuje, že legislatíva môže byť len prvým krokom širšej reformy.
Slovenský kontext
Počas rozpravy zo slovenského pohľadu zarezonovali vystúpenia slovenského europoslanca Milana Uhríka a českého europoslanca Tomáša Zdechovského z Európskej ľudovej strany.
Uhrík kritizoval fungovanie eurofondového systému a akceptoval skutočnosť, že európske peniaze sú spojené s vysokou mierou korupčných rizík. V pléne uviedol, že „európske peniaze patria k jedným z najskorumpovanejších“, pričom spochybnil dôveryhodnosť európskych kontrolných mechanizmov.
„Korupciu treba vyšetrovať, ale vyšetrovať ju majú nezávislé štátne národné orgány. A ak sú pochybnosti o nezávislosti týchto orgánov alebo ide o európske peniaze, tak nech to vyšetruje nejaký nezávislý európsky orgán OLAF, Európsky dvor audítorov alebo Súdny dvor, ale nie politici a politické výbory, lebo to nejde potom o boj proti korupcii, ale o obyčajnú politiku,“ vyhlásil Uhrík.
Na jeho vystúpenie reagoval Zdechovský veľmi ostro. Uviedol, že „ak sa niekde kradne a podvádza, ako je príklad Slovenska, je potrebné zasiahnuť“.
„Aby niekto neohýbal legislatívu pre svojich kamarátov, ako to robí na Slovensku súčasná vláda, a aby si neurčovala pravidlá pre tých, ktorí sú skorumpovaní a kradnú európske prostriedky, a aby tie európske prostriedky slúžili skutočne občanom,“ podotkol.
Zdechovský v máji 2025 na Slovensku viedol delegáciu Európskeho parlamentu z Výboru pre kontrolu rozpočtu (CONT). Cieľom misie bolo nezávisle posúdiť narábanie s eurofondmi, stav právneho štátu a dodržiavanie slobody médií. Okrem neho sa na misii zúčastnili český europoslanec Ondřej Knotek (ANO/Patrioti pre Európu), nemecký europoslanec Daniel Freund (Zelení) a slovenský europoslanec Michal Wiezik (PS).
Zdechovský upozornil na rastúce obavy z možného zneužívania európskych financií vysokopostavenými osobami. V rozhovore pre Epoch Times povedal, že bol nájdený celý rad nezrovnalostí. Výbor skúmal falošné projekty hradené Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (PPA), zneužívanie dotácií na riešenie rómskej problematiky alebo prečo Slovensko nie je schopné ani po dvadsiatich rokoch v EÚ dokončiť diaľnicu spájajúcu dve najväčšie mestá Bratislavu a Košice.
Navyše koncom januára vystúpila na pôde Európskeho parlamentu whistleblowerka Zuzana Šubová, ktorá upozornila na dlhodobé systémové zneužívanie eurofondov na Slovensku, najmä v prostredí PPA. Bývalá riaditeľka protikorupčnej sekcie PPA poukázala na systematické zlyhávanie kontrolných mechanizmov a priblížila známu kauzu penziónov. Okrem toho vyzvala európske inštitúcie, aby prehodnotili systém vyplácania fondov tak, aby peniaze EÚ slúžili občanom a farmárom, nie úzkym skupinám vplyvných osôb.
„Situácia, v ktorej sa dnes Slovensko nachádza, nepredstavuje ojedinelé pochybenie, ale hlbší systémový problém. Krajina čerpá európske prostriedky, pričom zároveň oslabuje inštitúcie, ktoré majú zabezpečiť ich transparentné a zákonné využívanie,“ povedal po vypočutí Zdechovský pre Epoch Times.
Iný názor vyjadril český europoslanec Knotek. Zdôraznil, že spomenuté slovenské problémy sa netýkajú len jednej konkrétnej vlády, ale týkajú sa dlhšieho obdobia a viacerých vlád, ktoré systém kontroly postupne upravujú a zlepšujú.
Koncom marca Výbor pre kontrolu rozpočtu odporučil Európskej komisii, aby voči Slovensku začala konanie na ochranu rozpočtu EÚ. Argumentoval obavami o stav právneho štátu najmä v dôsledku zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry.
Výbor žiada Európsku komisiu, aby zabezpečila ochranu finančných prostriedkov EÚ pred zneužitím viazaním ich čerpania na stav právneho štátu. Nemecký europoslanec a spravodajca Freund, ktorý sa zúčastnil aj májovej misie na Slovensku, vyzval na zmrazenie eurofondov pre Slovensko.
Európsky parlament by mal o celej veci hlasovať počas riadnej aprílovej plenárnej schôdze v Štrasburgu 27.–30. apríla 2026.
Implementácia rozhodne o úspechu novej legislatívy
Podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2025 sa 69 % Európanov domnieva, že korupcia je v ich krajine rozšírená, zatiaľ čo 66 % si myslí, že prípady korupcie na vysokej úrovni sa dostatočne neriešia.
Pravdepodobne aj preto si protikorupčné pravidlá EÚ získali takú masívnu podporu naprieč Európskym parlamentom. Európska komisia zároveň oznámila, že do konca roka 2026 predstaví novú európsku protikorupčnú stratégiu, ktorá má doplniť prijatú smernicu o praktické nástroje, koordináciu a analytické kapacity.
Eurokomisár McGrath v závere rozpravy zdôraznil, že Komisia bude dôsledne dohliadať na implementáciu pravidiel v členských štátoch a podporí ich transpozíciu do národného práva.
Nová legislatíva teraz čaká na formálne potvrdenie Radou EÚ. Až následne začne proces jej zavádzania do praxe, ktorý bude kľúčovým testom toho, či sa spoločné protikorupčné ambície EÚ pretavia aj do reálnych výsledkov.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶
Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.