Rekordy v zamestnanosti v EÚ: Bratislavský kraj je na vrchných priečkach, niektorí však zaostávajú
Podľa údajov zo štatistického úradu EÚ Eurostatu dosiahla celková miera zamestnanosti v Únii v roku 2024 pre populáciu od 20 do 64 rokov historické maximum na úrovni 75,8 percenta. Tento údaj je o 2,2 percentuálneho bodu nižší ako 78-percentný cieľ stanovený Európskym pilierom sociálnych práv pre rok 2030.
OECD Employment Outlook 2025 uvádza, že rast podporilo zotavenie po pandémii COVID-19, nízka miera nezamestnanosti, a dynamický rozvoj sektorov ako technológie, služby a zelená ekonomika. Napriek tomu regionálne rozdiely zostávajú výzvou v rámci Únie.
Podľa správy Eurostatu z októbra 2025 takmer polovica regiónov EÚ, konkrétne 46,5 percenta, čo predstavuje 113 z dovedna 243 regiónov na úrovni NUTS 2, prekročila alebo dosiahla cieľ 78 percent. Tieto regióny sú sústredené najmä v severnej a strednej Európe, kde sú mnohé oblasti s vysokou zamestnanosťou.
Naopak, až 65 regiónov má mieru zamestnanosti pod 73,5 percenta, čo odráža hlboké regionálne disproporcie. Tieto rozdiely ovplyvňujú urbanizácia, štrukturálne zmeny v priemysle, demografické trendy či dostupnosť vzdelávania. Ako uvádza spomenutá správa OECD, bez cielených politík môže starnúca populácia tieto rozdiely ešte prehĺbiť.
Najväčšie rodové rozdiely má Grécko a Taliansko
Regionálne rozdiely sa prejavujú aj v demografických skupinách. Ženy v EÚ dosahujú zamestnanosť 70,8 percenta, čo je o 10 percentuálnych bodov menej ako muži (80,8 percenta).
Najväčšie rodové rozdiely sú podľa Eurostatu v regiónoch ako Sterea Ellada v Grécku (31,2 bodu) či Apúlia v Taliansku (29,8 bodu). U mladých vo veku 15 až 24 rokov sa zamestnanosť pohybuje okolo 35 percent, zatiaľ čo starší pracovníci nad 55 rokov profitujú z predlžovania pracovného veku.
Zamestnanosti dominujú regióny severnej a strednej Európy
Najvyššiu mieru zamestnanosti dosahujú regióny s inováciami a kvalitným vzdelávaním. Podľa Eurostatu šesť regiónov prekročilo hranicu 85 percent. Konkrétne to sú súostrovie Alandy vo Fínsku (86,4 %), región poľskej Varšavy (86,2 %), Bratislavský kraj na Slovensku (85,4 %), región maďarskej Budapešti (85,3 %), Utrecht v Holandsku (85,3 %) a región českej Prahy (85,1 %).
Krajiny ako Česko, Dánsko, Nemecko, Írsko, Holandsko, Slovensko a Švédsko dosahujú vysoké hodnoty. Holandsko má celkovú zamestnanosť 83,5 percenta, poháňanú flexibilným trhom a investíciami do zelených technológií. Až 40 percent pracovných miest v severských krajinách je vhodných na teleprácu, čo podporuje inklúziu starších pracovníkov.
V roku 2024 tri zo štyroch slovenských regiónov na úrovni NUTS 2 dosiahli alebo prekročili cieľ EÚ v oblasti zamestnanosti vo výške 78 %, čím sa Slovensko zaradilo medzi krajiny s vysokou koncentráciou takýchto úspešných oblastí.
Eurofound zároveň zdôrazňuje, že v roku 2022 až 90 percent regiónov NUTS 2 prekročilo predpandemickú úroveň zamestnanosti, pričom najrýchlejší rast v rámci Európy zaznamenali dve krajiny – Estónsko a Island (+1,6 bodu). Experti však varujú, že bez investícií do infraštruktúry sa môžu objaviť nové rozdiely.
Najnižšiu zamestnanosť majú tri regióny v južnom Taliansku – Kalábria (48,5 percenta), Kampánia (49,4) a Sicília (50,7). Slabšiu mieru zamestnanosti evidujú tiež belgický Brusel (64,1) či grécka Attika (71). Tieto oblasti trpia vysokou nezamestnanosťou, nízkou kvalifikáciou a odlivom mozgov.
Samotné Taliansko zároveň vykazuje najväčšiu regionálnu variabilitu s koeficientom variácie až 16,3 percenta. Severnejšie regióny Talianska sú na tom lepšie, kým juh výraznejšie zaostáva.
Navonok nenápadná, ale problematická
Významným problémom na trhu práce v EÚ je prekvalifikovanosť. Ide o situáciu, keď ľudia s vyšším vzdelaním pracujú na pozíciách, ktoré nevyžadujú takú vysokú úroveň kvalifikácie.
Tento jav prispieva k neefektívnemu využívaniu ľudského kapitálu, čo ovplyvňuje hospodársky rast, produktivitu a zamestnanosť. Podľa dát Eurostatu a iných zdrojov je prekvalifikovanosť súčasťou širšieho problému nesúladu zručností (tzv. skills mismatch), ktorý bráni dosiahnutiu plnej zamestnanosti a zhoršuje konkurencieschopnosť EÚ.
Tento fenomén vedie u jednotlivcov k nižším mzdám a môže spôsobovať frustráciu, nižšiu spokojnosť s prácou či vyššie riziko vyhorenia. U firiem spôsobuje stratu produktivity, zvyšuje fluktuáciu pracovnej sily a prispieva k nedostatku pracovníkov v špecifických sektoroch, pretože ľudia s vyššou kvalifikáciou zaberajú nižšie pozície namiesto toho, aby zaplnili medzery.
Podľa najnovších dát Eurostatu za rok 2024 je priemerná miera prekvalifikovanosti v EÚ na úrovni 21,3 % medzi zamestnanými s terciárnym vzdelaním vo veku 20 – 64 rokov. To predstavuje mierny pokles oproti 22 % v roku 2023, ale čísla sú naďalej vysoké. Čo sa týka pohlaví, u mužov je miera prekvalifikovanosti 20,5 %, kým u žien 22,0 %.
Pohľad expertov = nutnosť cielených politík
Nemecký politológ Björn Hacker upozorňuje, že medzi ekonomicky rozvinutými centrami Európy a ich okrajovými regiónmi na celom kontinente sa objavila priestorová socioekonomická polarizácia.
„Tieto priestorové rozdiely nie sú len poháňané vonkajšími faktormi, ako sú štrukturálne zmeny, globalizácia alebo vážne hospodárske krízy; sú tiež výsledkom prevládajúcich hospodárskych a regionálnych politík,“ skonštatoval Hacker.
Profesor ekonomickej geografie Andrés Rodríguez-Pose, ekonóm Michael Storper a profesorka Simona Iammarinová v článku pre CEPR uviedli, že regionálne ekonomické rozdiely sa stali hrozbou pre hospodársky pokrok, sociálnu kohéziu a politickú stabilitu v Európe.
„Trhové procesy a politiky, ktoré majú šíriť prosperitu, už nie sú dostatočne efektívne. Potrebujeme iný prístup – posilniť najsilnejšie regióny, ale s novými nástrojmi na uvoľnenie potenciálu slabších miest a oblastí,“ napísali v analýze.
Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.