Vplyv Pekingu v Maďarsku: jednotný front, investície a tichá mocenská politika
Čína investuje v Maďarsku miliardy a neustále posilňuje svoj vplyv. Spolupráca za vlády Viktora Orbána sa rozšírila od infraštruktúrnych projektov a technologickej spolupráce až po kultúrne programy. S rastúcou angažovanosťou však stúpajú aj politické riziká. Odborníci varujú pred rastúcim vplyvom Pekingu.
Čínske spoločnosti už teraz patria – po nemeckých – k druhej najväčšej skupine investorov v krajine. V novembri 2025 maďarská vláda oznámila, že „v minulom roku smerovalo 31 percent čínskych investícií v Európe do našej krajiny“.
Čínske záchranné lano
Pri príležitosti návštevy čínskeho premiéra Wen Ťia-paa v Budapešti v roku 2011 Orbán povedal: „Od Číny sme dostali historickú pomoc a potrebujeme ju, aby sme mohli pokračovať na ceste ekonomickej reštrukturalizácie.“ Dodal, že ak Čína nakupuje štátne dlhopisy, znamená to „obrovskú istotu“. Okrem toho Peking prisľúbil úver vo výške 1 miliardy eur.
Odvtedy Maďarsko pravidelne využíva čínsky kapitál. Prostredníctvom takzvaných panda dlhopisov získavajú investori z Číny prístup k maďarským štátnym dlhopisom – väčšinou v tranžách niekoľkých stoviek miliónov eur s lehotou splatnosti od troch do piatich rokov.
Ekonomickú závislosť Maďarska od Číny teraz možno kvantifikovať. Oficiálne údaje maďarského Centra pre riadenie štátneho dlhu ukazujú, že dva najväčšie úvery Budapešti pochádzajú z Číny. Spolu dosahujú výšku približne 2,3 miliardy eur – viac ako štvrtinu všetkých zahraničných úverov.
Súbežne s tým nadobúdajú v Maďarsku konkrétnu podobu aj čínske veľké projekty. Tento rok má byť uvedená do prevádzky vysokorýchlostná železničná trať Budapešť – Belehrad. Tento kontroverzný projekt v hodnote vyše 2 miliárd eur bol z 85 % financovaný z čínskych úverov.
Okrem toho dve kľúčové spoločnosti čínskeho priemyslu – výrobca batérií CATL a výrobca elektromobilov BYD – plánujú na jar tohto roku spustiť výrobu v maďarských závodoch.
(Foto: Attila Kisbenedek/AFP via Getty Images)
Vplyv Číny cítiť aj v digitálnej oblasti. Dvaja z troch maďarských mobilných operátorov vybudovali svoje 5G siete s využitím čínskej technológie – so spoločnosťami ZTE a Huawei. Spoločnosť Huawei, ktorá je v mnohých západných krajinách klasifikovaná ako bezpečnostné riziko, otvorila v roku 2013 v Budapešti svoje najväčšie logistické centrum mimo Číny.
Číňania v Maďarsku a stratégia Pekingu
Budapešť nemá čínsku štvrť – a predsa tu Čína pôsobí už dávno. Počet Číňanov žijúcich v Maďarsku sa za posledné desaťročie viac než zdvojnásobil. Čínska komunita v Maďarsku je preto považovaná za najväčšiu čínsku menšinu v strednej Európe.
Podľa sčítania ľudu z roku 2022 je ich oficiálne 18 154. Neoficiálne ich môže byť omnoho viac. V hlavnom meste ich vidno najviac – nie vo vlastnej štvrti, ale sústredených okolo ázijských trhov a čínskych obchodov.
Výskum spravodajského portálu Index rozlišuje tri generácie. Prví čínski robotníci prišli koncom 80. rokov, keď Maďarsko uzavrelo s Čínou dohodu o zjednodušení vízového režimu. Odvtedy vyrástla druhá generácia. K nim sa pridávajú noví prisťahovalci. Mnohí z nich prichádzajú prostredníctvom takzvaných osídľovacích dlhopisov – štátneho programu, v rámci ktorého si investori mohli kúpou štátnych dlhopisov získať právo na pobyt.
Dnes z Číny prichádza čoraz viac bohatých podnikateľov a dobre vzdelaných akademikov – niektorí na úteku pred politickým prenasledovaním, iní hľadajú lepšiu perspektívu. Pre mnohých však Maďarsko nie je cieľom, ale medzistanicou. Odrazovým mostíkom pre ich deti na Západ.
Súbežne s tým v krajine pribúdajú čínske inštitúcie: v súčasnosti tu existujú čínske školy, organizácie aj šesť Konfuciových inštitútov. K tomu sa pridávajú čínsky hovoriace médiá, kultúrne programy a štátom podporované podujatia počas čínskych sviatkov.
V roku 2024 vysielala maďarská verejnoprávna televízia dokumentárne filmy vyprodukované propagandistickým oddelením Ústredného výboru Čínskej komunistickej strany. Patrila k nim aj relácia „Myšlienky Si Ťin-pchinga s klasickými citátmi – medzinárodná verzia“.
Bývalý veľvyslanec v Pekingu, Sándor Kusai, vysvetlil v rozhovore pre maďarský investigatívny portál Direkt36, akú stratégiu podľa neho v pozadí sleduje Peking – dúfa, že prostredníctvom kontaktov s maďarskou elitou „posunie kultúrnu expanziu“, aby dosiahol pozitívnu klímu pre projekty ako Nová hodvábna cesta v Maďarsku. „Postupujú pri tom múdro, lebo vedia, že dobytie európskeho vnútrozemia je polovicou úspechu.“
Neviditeľný hosť
S čínskymi investormi, podnikateľmi, študentmi a pracovnou silou však do Maďarska neprichádza len kapitál a pracovná sila. Čínsky zákon o štátnej bezpečnosti z roku 2017 hovorí: „Všetky organizácie a občania Číny sú povinní podporovať činnosť štátnej bezpečnosti v súlade so zákonom a spolupracovať s ňou, ako aj zachovávať mlčanlivosť o tajomstvách, ktoré sú im známe.“
To, čo sa možno spočiatku zdá abstraktné, môže mať konkrétne dôsledky.
Bývalý maďarský tajný agent Ferenc Katrein opisuje v rozhovore pre Direkt36 existenciu rozsiahlej špionážnej siete v Maďarsku. Mnohí čínski študenti a podnikatelia na Západe údajne poskytujú informácie, často zdanlivo bezvýznamné detaily. Až v Pekingu sa podľa jeho odhadu tieto fragmenty spájajú do celkového obrazu so strategickou hodnotou.
Maďarský expert na Čínu Tamás Matura ide ešte ďalej. V rámci výskumného projektu MapInfluenCE (predtým ChinfluenCE) opisuje tento fenomén takto: „Čínska vláda zasahuje do všetkých vzťahov – či už na štátnej, spoločenskej alebo ekonomickej úrovni,“ hovorí Matura.
Režim v Pekingu už viac ako osem desaťročí využíva účinný nástroj na presadzovanie svojich záujmov doma aj vo svete: jednotný front. Ide o takzvanú čínsku „zázračnú zbraň“, ako ju po Maovi neskôr nazval aj Si Ťin-pching v súvislosti s vplyvom Pekingu v zahraničí.
Jednotný front slúži na politické ovplyvňovanie a potláčanie, často prostredníctvom takzvaných organizácií občianskej spoločnosti. Strana ju využíva okrem iného na potláčanie odlišných názorov, marginalizáciu nežiaducich politických, ideologických alebo náboženských skupín a cielené formovanie verejného vnímania Číny.
Skupiny jednotného frontu v Maďarsku
Si Ťin-pching na 20. zjazde Komunistickej strany v roku 2022 oznámil, že je potrebné vybudovať „komplexný jednotný front“ s cieľom „vytvoriť ‚veľkú jednotu‘ a solidaritu“. Uviedol, že všetkých synov a dcéry čínskeho národa treba povzbudzovať k účasti na „uskutočňovaní čínskeho sna o národnej obnove“.
Podľa výskumu Direkt36 bolo v Maďarsku identifikovaných najmenej 56 osôb a 26 organizácií, ktoré majú priamy vzťah k jednotnému frontu.
Peter Mattis, odborník na Čínu z amerického think tanku Jamestown Foundation, opísal ich funkciu v rozhovore pre Radio Free Asia takto: „Skupiny jednotného frontu slúžia ako krycí manéver pre ministerstvo štátnej bezpečnosti. … Jednotný front si predstavujem ako vysokú trávu, ktorú niekto zámerne pestuje, aby sa v nej mohli skrývať hady.“
V súvislosti s pôsobením jednotného frontu v Maďarsku vyvolala v uplynulých rokoch veľký rozruch najmä prevádzka dvoch nelegálnych čínskych policajných staníc v Budapešti.
Hoci čínske veľvyslanectvo ich existenciu popieralo a maďarské ministerstvo vnútra tvrdilo, že o takýchto policajných staniciach nevie, na budovách v uliciach Golgota a Cserkesz bol ešte dlho viditeľný erb polície okresu Čching-tchien z provincie Če-ťiang. Odstránili ho až vtedy, keď sa o staniciach dozvedela verejnosť.
(Foto: snímka obrazovky/video Mártona Tomposa)
Maďarské organizácie jednotného frontu organizovali akcie aj pri príležitosti návštevy hlavy čínskeho štátu v Maďarsku v máji 2024. V čase pobytu Si Ťin-pchinga sa v Budapešti náhle objavili stovky Číňanov v červených čiapkach.
Okrem verejného prejavovania sympatií sa zdalo, že ich úlohou bolo aj zastrašovanie iných skupín. V niektorých prípadoch došlo k vyhrážkam a násilným zrážkam s členmi miestnej tibetskej komunity. Niektorí Číňania sa vyhrážali aj maďarským politikom, ktorí počas návštevy v uliciach Budapešti držali vlajky EÚ.
Vychádzať v ústrety Pekingu
Rozruch v médiách vyvolalo v roku 2024 oznámenie maďarskej vlády, podľa ktorého by v rámci policajnej spolupráce mohli čínski policajti hliadkovať v uliciach spoločne so svojimi maďarskými kolegami.
Budapešť sa k citlivým témam často nevyjadruje. Patrí sem porušovanie ľudských práv, prípady nelegálneho sledovania alebo diplomatické incidenty medzi oboma krajinami.
Príkladom je kauza kanadsko-maďarského občana Michaela Kovriga, ktorého Peking držal takmer tri roky vo vyšetrovacej väzbe. Bývalý kanadský diplomat bol považovaný za obeť čínskej rukojemníckej diplomacie. Na rozdiel od 26 ďalších krajín sa Budapešť rozhodla počas procesu k zadržaniu Kovriga verejne nevyjadrovať.
Orbánova vláda sa doteraz verejne nevyjadrila ani v súvislosti s prenasledovaním hnutia Falun Gong a Ujgurov v Číne.
Keď Maďarskú republiku navštívia čínske delegácie, polícia často nepovoľuje protidemonštrácie pozdĺž trasy ich presunu. V jednotlivých prípadoch boli osoby z tibetskej menšiny alebo hnutia Falun Gong počas takýchto návštev predvolané na imigračný úrad. Cieľom pravdepodobne bolo zabrániť ich účasti na protestných akciách.
Súdy navyše udeľujú politický azyl utečencom z dôvodu prenasledovania čínskym režimom len vo výnimočných prípadoch. Praktizujúcej Falun Gong Zhang Xiaopingovej sa napríklad ani po desaťročiach nepodarilo získať od maďarských orgánov štatút utečenkyne.
A to napriek tomu, že početné stanoviská Európskej únie a amerického Kongresu potvrdili, že praktizujúci Falun Gong sú v Číne vystavení prenasledovaniu ohrozujúcemu ich život. Obzvlášť postihnutí sú tí, ktorí sa ako ona pravidelne zúčastňujú na protestoch pred čínskym veľvyslanectvom.
Maďarská vláda nechce Čínu „poučovať“
Maďarský minister zahraničných vecí sa v roku 2016 počas stretnutia predstaviteľov EÚ a Číny na samite ASEM v Mongolsku vyjadril, že Európa môže prekonať ťažkosti len vtedy, ak „namiesto politického tlaku a poučovania bude usilovať o spoluprácu s tými ázijskými krajinami, ktoré vykazujú mimoriadne rýchly hospodársky rast“. Maďarská vláda preto nemá v úmysle Čínu poučovať.
Podľa Orbána disponuje Maďarsko prísnym bezpečnostným protokolom, ktorý krajinu chráni pred všetkými aktérmi, teda v prípade potreby aj pred Čínou. Vysvetľoval aj to, prečo je obmedzené právo protestovať počas návštevy čínskeho prezidenta. „Vo vlastnej krajine platí sloboda prejavu, ale hostia, ktorí sem prichádzajú, majú právo na pohostinnosť. Tieto dve práva je potrebné zosúladiť,“ uviedol Orbán.
Skúsenosti s tlakom Pekingu
Prvé skúsenosti s nátlakom Pekingu mali maďarskí politici koncom 80. rokov. Po zmene režimu zorganizoval maďarský miliardár Sándor Demján hospodársky veľtrh na Taiwane a ako neoficiálny zástupca Maďarska podpísal memorandum.
O intenzívnom tlaku Pekingu na maďarskú vládu informoval sinológ a historik Péter Vámos vo svojej knihe Maďarsko-čínske vzťahy 1949 – 1989. Peking už vtedy kategoricky odmietal, aby iné krajiny udržiavali oficiálne alebo významné hospodárske vzťahy s Taiwanom, keďže ho považuje za súčasť svojho územia.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?