Čínska stratégia podkopávania Západu sa počas vojny s Iránom začína rúcať (Komentár)
Takmer celé uplynulé desaťročie konalo čínske vedenie na základe jediného strategického predpokladu: úpadku Západu. Zahraničná politika predsedu Čínskej komunistickej strany (ČKS) Si Ťin-pchinga vychádzala práve z tejto premisy. Cieľom nebola priama konfrontácia so Spojenými štátmi, ale vytvorenie geopolitického mocenského pásu, ktorý mal obmedziť americkú moc a odvrátiť pozornosť Západu.
Rusko malo vyvíjať tlak na Európu rozpútaním a vedením vojny na Ukrajine. Irán mal destabilizovať Blízky východ prostredníctvom zástupných konfliktov. Venezuela mala podkopávať západnú hemisféru obchodom s drogami, migračným tlakom a protiamerickou propagandou.
Voľné zoskupenie s jasným cieľom
Toto voľné zoskupenie režimov nikdy nebolo formálne, malo však jasný cieľ. Každý z aktérov viazal Spojené štáty a ich spojencov na rôznych bojiskách, čím odpútaval pozornosť Západu a poskytoval Pekingu čas na upevnenie pozície v indopacifickom regióne.
Táto koncepcia je teraz pod veľkým tlakom. Súčasná vojna s Iránom, zatknutie venezuelského prezidenta Nicolása Madura a obnovená americká kontrola nad Panamským prieplavom narušili geopolitickú sieť, ktorú Peking budoval celé roky. To, čo sa stalo, nie je len regionálny konflikt, ale postupný rozpad systému, ktorý mal strategicky odlákať pozornosť Západu.
Pre Čínu hral Irán mimoriadne dôležitú úlohu. Peking v minulom roku dovážal takmer 1,4 milióna barelov iránskej ropy denne – z väčšej časti cez kanály obchádzajúce sankcie so značnými zľavami. Ešte dôležitejšie však bolo, že Irán prinútil USA venovať diplomatické, vojenské a spravodajské zdroje Blízkemu východu namiesto toho, aby sa plne sústredili na Áziu. Toto strategické odlákanie pozornosti malo pre Peking obrovskú hodnotu.
Dnes sa táto výhoda vytráca. Od útokov 7. októbra 2023 v Izraeli bola iránska sieť regionálnych zástupcov systematicky oslabovaná. Hizballáh, Hamas a ďalšie teroristické organizácie utrpeli ťažké straty. Sýrsky Asadov režim bol zvrhnutý a Baššár al-Asad utiekol do exilu. Iránska ekonomika zostáva ochromená sankciami a jej vojenská infraštruktúra sa stala opakovane terčom útokov.
Smrť Chámeneího prehlbuje nestabilitu v Iráne
Smrť ajatolláha Alího Chámeneího teraz vnáša do budúceho smerovania režimu ďalšiu vrstvu neistoty. Už pred nedávnym konfliktom bol strategický vplyv Iránu v regióne oslabený. Jeho zástupcovia sa ocitli pod tlakom, ekonomika upadala a jadrový program narážal na neustále prekážky. Úmrtie najvyššieho vodcu túto nestabilitu ešte viac prehlbuje a vyvoláva zásadné otázky o vnútropolitickom vývoji Iránu.
Pre Peking siahajú dôsledky ďaleko za Blízky východ. Dlhodobé strategické plánovanie Číny vždy vychádzalo z predpokladu, že akákoľvek konfrontácia so Západom, najmä ohľadom Taiwanu, by sa odohrávala v rozdrobenom geopolitickom prostredí. V takomto scenári by sankcie uvalené Spojenými štátmi a ich spojencami mohli byť zmiernené alternatívnymi finančnými kanálmi a dodávkami tovaru zo spriatelených štátov.
Očakávalo sa, že práve túto úlohu budú zohrávať Irán a Rusko. Čínska invázia na Taiwan sa väčšinou analyzovala z vojenského hľadiska: dokázala by Čínska ľudová oslobodzovacia armáda úspešne vysadiť vojská a obsadiť ostrov? Rozhodujúcou otázkou však môže byť ekonomické prežitie. Akýkoľvek konflikt v Taiwanskom prielive by mal za následok rozsiahle západné sankcie. Aby Peking odolal tomuto tlaku, potreboval by spoľahlivých partnerov schopných obchádzať finančné obmedzenia a dodávať kritické zdroje, predovšetkým ropu. Ak sa Irán oslabí alebo sa stane vnútorne nestabilným, táto strategická bezpečnostná sieť bude oveľa menej spoľahlivá.
Významné dôsledky pre Kanadu
Pre Spojené štáty a ich spojencov tento geopolitický posun zároveň posilňuje pozíciu Západu v dvoch kľúčových regiónoch: na Blízkom východe a v Indopacifiku. Schopnosť Washingtonu oslabiť vplyv Iránu a zároveň udržiavať tlak na Rusko komplikuje dlhodobé strategické kalkulácie Pekingu.
Pre Kanadu sú tieto dôsledky významné a vo veľkej miere sa podceňujú. Kanada v uplynulom desaťročí svoju zahraničnú politiku zanedbávala a uprednostňovala rétorickú diplomaciu pred strategickým angažovaním sa. Napriek tomu Kanada zostáva stredne veľkou mocnosťou, ktorej prosperita závisí od stabilného medzinárodného systému založeného na západných alianciách. Oslabenie Iránu a Venezuely zmenšuje priestor, ktorý autoritárske režimy využívajú na spochybňovanie tohto systému. To zároveň podčiarkuje pretrvávajúci význam západných vojenských kapacít a koordinácie v rámci aliancie.
Dlhodobé dôsledky vojny s Iránom sú neisté
Premiér Mark Carney teraz stojí pred strategickým rozhodnutím. Môže pokračovať v nedávnom kanadskom trende opatrnej neutrality v globálnych krízach alebo si môže uvedomiť, že súčasná geopolitická situácia ponúka Kanade príležitosť na opätovné potvrdenie jej úlohy v rámci západnej aliancie. To znamená posilniť obranyschopnosť, zintenzívniť vývoz energie, ktorý stabilizuje ekonomiky spojencov, a podstatne prispievať k bezpečnostnej architektúre podporujúcej liberálny medzinárodný poriadok.
Dlhodobé dôsledky konfliktu s Iránom zostávajú nateraz neisté. Jedna strategická skutočnosť sa však už rysuje: voľné zoskupenie režimov, na ktoré sa Peking kedysi spoliehal pri vyvíjaní tlaku na Západ, sa začína rozpadávať. Keď si Si Ťin-pching nabudúce sadne za rokovací stôl oproti prezidentovi Donaldovi Trumpovi, možno zistí, že svet vyzerá úplne inak, než pôvodne plánoval. Geopolitická šachovnica Si Ťin-pchinga sa začína rúcať.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia sa zhodovať s názormi Epoch Times.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.