Názory » Čína

Čínska stratégia podkopávania Západu sa počas vojny s Iránom začína rúcať (Komentár)

Takmer celé uplynulé desaťročie konalo čínske vedenie na základe jediného strategického predpokladu: úpadku Západu. Zahraničná politika predsedu Čínskej komunistickej strany (ČKS) Si Ťin-pchinga vychádzala z tejto premisy. Cieľom nebola priama konfrontácia so Spojenými štátmi, ale vytvorenie geopolitického mocenského pásu. Ten mal obmedziť americkú moc a odvrátiť pozornosť Západu.

Rusko malo vyvíjať tlak na Európu prostredníctvom vojny na Ukrajine. Irán mal destabilizovať Blízky východ prostredníctvom zástupných konfliktov. Venezuela mala podkopávať západnú hemisféru prostredníctvom obchodu s drogami, migračného tlaku a protiamerickej propagandy.

Voľné zoskupenie s jasným cieľom

Toto voľné zoskupenie režimov nikdy nebolo formálne, malo však jasný cieľ. Každý z aktérov viazal Spojené štáty a ich spojencov na rôznych bojiskách, čím odpútaval pozornosť Západu a poskytoval Pekingu čas na upevnenie svojej pozície v indopacifickom regióne.

Táto koncepcia je teraz vystavená veľkému tlaku. Súčasná vojna s Iránom, zatknutie venezuelského prezidenta Nicolása Madura a obnovená americká kontrola nad Panamským prieplavom narušili geopolitickú sieť budovanú Pekingom celé roky. To, čo sa stalo, nie je len regionálny konflikt, ale postupný rozpad systému, ktorý mal strategicky odlákať pozornosť Západu.

Pre Čínu hral Irán mimoriadne dôležitú úlohu. Peking v minulom roku dovážal takmer 1,4 milióna barelov iránskej ropy denne – z väčšej časti cez kanály obchádzajúce sankcie so značnými zľavami. Ešte dôležitejšie však bolo, že Irán prinútil USA venovať diplomatické, vojenské a spravodajské zdroje Blízkemu východu namiesto toho, aby sa plne sústredili na Áziu. Toto strategické odlákanie malo pre Peking obrovskú hodnotu.

Dnes sa táto výhoda vytráca. Od útokov 7. októbra 2023 v Izraeli bola iránska sieť regionálnych zástupcov systematicky oslabovaná. Hizballáh, Hamas a ďalšie teroristické organizácie utrpeli ťažké straty. Sýrsky režim Assada bol zvrhnutý a utiekol do exilu. Iránska ekonomika zostáva ochromená sankciami a jej vojenská infraštruktúra utrpela opakované údery.

Smrť Chameneího zhoršuje nestabilitu v Iráne

Smrť ajatolláha Aliho Chameneího teraz vnáša do budúceho smerovania režimu ďalšiu vrstvu neistoty. Už pred nedávnym konfliktom bol strategický vplyv Iránu v regióne oslabený. Jeho zástupcovia sa ocitli pod tlakom, ekonomika sa zhoršovala a jadrový program čelil neustálym prekážkam. Úmrtie najvyššieho vodcu túto nestabilitu ešte viac prehlbuje a vyvoláva zásadné otázky o vnútropolitickom vývoji Iránu.

Pre Peking siahajú dôsledky ďaleko za Blízky východ. Dlhodobé strategické plánovanie Číny vždy vychádzalo z predpokladu, že akákoľvek konfrontácia so Západom, najmä ohľadom Taiwanu, by sa odohrávala v rozdrobenom geopolitickom prostredí. V takomto scenári by sankcie uvalené Spojenými štátmi a ich spojencami mohli byť zmiernené alternatívnymi finančnými kanálmi a dodávkami tovaru zo spriatelených štátov.

Očakávalo sa, že práve túto úlohu budú hrať Irán a Rusko. Čínska invázia na Taiwan sa väčšinou analyzovala z vojenského hľadiska. Mohla by Čínska ľudová oslobodzovacia armáda úspešne vysadiť vojská a obsadiť ostrov? Rozhodujúcou otázkou môže byť ekonomické prežitie. Akýkoľvek konflikt o Taiwan by mal za následok rozsiahle západné sankcie. Aby Peking odolal tomuto tlaku, potreboval by spoľahlivých partnerov schopných obísť finančné obmedzenia a dodávať kritické zdroje, ako je ropa. Ak sa Irán oslabí alebo sa stane vnútorne nestabilným, táto strategická bezpečnostná sieť bude oveľa menej spoľahlivá.

Významné dôsledky pre Kanadu

Pre Spojené štáty a ich spojencov súčasný geopolitický posun zároveň posilňuje pozíciu Západu v dvoch kľúčových regiónoch: na Blízkom východe a v Indopacifiku. Schopnosť Washingtonu oslabiť vplyv Iránu a zároveň udržiavať tlak na Rusko kompikuje dlhodobé strategické kalkulácia Pekingu.

Pre Kanadu sú tieto dôsledky významné a vo veľkej miere sa podceňujú. Kanada v uplynulom desaťročí vo veľkej miere zanedbávala svoju zahraničnú politiku a uprednostňovala rétorickú diplomaciu pred strategickým angažovaním sa. Napriek tomu Kanada zostáva veľmocou strednej sily, ktorej prosperita závisí od stabilného medzinárodného systému založeného na západných alianciách. Oslabenie Iránu a Venezuely zmenšuje priestor využívaný autoritárskymi režimami na spochybňovanie tohto systému. To zároveň podčiarkuje pretrvávajúci význam západných vojenských kapacít a koordinácie v rámci aliancie.

Dlhodobé dôsledky vojny s Iránom sú neisté

Premiér Mark Carney teraz stojí pred strategickým rozhodnutím. Môže pokračovať v nedávnom kanadskom trende opatrnej neutrality v globálnych krízach. Alebo si môže uvedomiť, že súčasná geopolitická situácia ponúka Kanade príležitosť na nové potvrdenie svojej úlohy v rámci západnej aliancie. To znamená posilniť obranyschopnosť, podporovať vývoz energie, ktorý stabilizuje ekonomiku spojencov, a podstatne prispievať k bezpečnostnej architektúre podporujúcej liberálny medzinárodný poriadok.

Dlhodobé dôsledky konfliktu s Iránom zostávajú naďalej neisté. Jedna strategická skutočnosť sa už rysuje: voľné zoskupenie režimov, na ktoré sa Peking kedysi spoliehal pri ovplyvňovaní Západu, sa začína rozpadávať. A keď sa Si Ťin-pching nabudúce posadí za rokovací stôl oproti prezidentovi Donaldovi Trumpovi, možno zistí, že svet, ktorý očakával, vyzerá úplne inak, ako plánoval. Si Ťin-pchingova geopolitická šachovnica sa začína rozpadávať.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusí sa zhodovať s názormi Epoch Times.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK