Domov, Svet

USA posilňujú svoju úlohu svetového policajta. Fištejn o Trumpových krokoch, slabosti EÚ a ukrajinskom boji aj za hodnoty Západu (Rozhovor)

Americký zásah vo Venezuele, návrat Monroeovej doktríny, strategický význam Grónska, slabnúca Európska únia či budúcnosť Ukrajiny a Taiwanu. Český publicista, esejista a dlhoročný komentátor Rádia Slobodná Európa Jefim Fištejn v rozhovore pre Epoch Times Slovensko ponúka svoj pohľad na aktuálne geopolitické dianie. Fištejn sa netají presvedčením, že Spojené štáty si opäť nárokujú úlohu globálneho hegemóna, zatiaľ čo Európa zostáva uväznená vo vlastnej nerozhodnosti. Bez ideologických zábran pomenúva slabiny EÚ, vysvetľuje logiku krokov Donalda Trumpa a upozorňuje, že konflikt na Ukrajine nie je len regionálnou vojnou, ale civilizačným zápasom o samotnú podstatu Západu.

V rámci rozhovoru sa dočítate aj o tom:
– prečo USA podľa Fištejna posilňujú, a nie opúšťajú rolu „svetového policajta“,
– aký je skutočný strategický význam Grónska pre USA a NATO, 
– prečo sú kroky Donalda Trumpa v súlade s logikou „Amerika na prvom mieste“,
– v čom Fištejn vidí zásadné konštrukčné chyby Európskej únie.

Epoch Times Slovensko: Ako hodnotíte nedávne americké kroky vo Venezuele a ich význam pre svetovú geopolitiku?

Jefim Fištejn: Cielený zásah vo Venezuele splnil hneď niekoľko úloh: obmedzil možnosti Ruska ako „trvalo riadenej hrozby“, spôsobil psychologický šok iným ľavicovým diktatúram Latinskej Ameriky a označil nový nárok Spojených štátov na rolu hegemóna západnej pologule v rámci „Monroeovej doktríny“. Tajná operácia špeciálnych jednotiek proti konkrétnemu narušiteľovi medzinárodného práva nevyžaduje súhlas amerického Kongresu – tak, ako ho v roku 2011 nevyžadoval zásah Baracka Obamu proti bin Ládinovi na území Pakistanu, pričom Maduro nebol zabitý, ale predvedený pred riadny súd.

Zotrvávajú USA v pozícii „svetového policajta“ alebo sa z nej postupne sťahujú? Aký je váš názor na to, že svet smeruje k bipolárnemu alebo dokonca multipolárnemu usporiadaniu?

Spojené štáty posilňujú svoju úlohu „svetového policajta“ tým, že reálnymi činmi demonštrujú svoju schopnosť potrestať narušiteľa „nového poriadku“ kdekoľvek a kedykoľvek. Počet skutočných centier sily sa tým znižuje, nie zvyšuje, čím sa svet stáva prehľadnejší a vyspytateľnejší, než keby bol roztrieštene multipolárny. 

Donald Trump opakovane hovorí o Grónsku a jeho strategickej hodnote. Aký význam má Grónsko pre USA a NATO z hľadiska bezpečnosti severnej pologule?

Význam Grónska rastie podľa toho, ako sa prejavujú dopady klimatických zmien. Všeobecne sa predpokladá ďalšie uvoľnenie Severnej námornej cesty okolo Arktídy. Usilovanie sa o dominanciu nad námornou cestou a nemalými prírodnými zdrojmi Arktídy vidím ako zmysel zápasu o Grónsko. Navyše ostrov tvorí prirodzenú súčasť západnej pologule, a preto musí byť kontrolovaný Spojenými štátmi, nie inými mocnosťami.

V čom by súčasné tendencie Grónska stať sa nezávislým štátom mohli byť rizikové pre EÚ a NATO?

Právo pôvodného obyvateľstva Grónska na sebaurčenie nepopiera nikto vrátane Dánska. Hrozbu pre NATO by predstavoval silnejší vplyv Ruska alebo Číny na politiku ostrova. EÚ vzhľadom na svoju vzdialenosť a všeobecnú nevyhranenosť nemôže určovať osud tohto územia.

Ako vidíte Trumpovu zahraničnú politiku – sú jeho kroky prejavom reštartu Monroeovej doktríny, alebo skôr obchodného pragmatizmu?

Trumpova zahraničná politika je úplne podriadená ústrednému princípu „Amerika na prvom mieste“. Každý jeho krok musí byť vnímaný v kontexte tejto premisy, potom začína byť zrozumiteľný a predvídateľný. Zatiaľ žiadny počin jeho vlády neoslabil geopolitické postavenie Spojených štátov – samozrejme, pokiaľ nevidíme svet prizmou Orwellových sofizmatov, že sila je slabosť, vojna je mier, a tak ďalej.

Čo vravíte na výroky, že Trump sa snaží ubližovať EÚ? Portál Politico napríklad napísal, že „Trump chce rozbiť EÚ a znova ju vybudovať podľa vlastných predstáv“. 

EÚ trpí množstvom nebezpečných politických neduhov – ťažkopádnosťou, neúčinnosťou, byrokratizáciou, pomalou reakciou na zmeny a mimoriadnou nerozhodnosťou vyplývajúcou z absencie cieľavedomej politiky. To je to, čo jej úplne správne vyčítal prezident Ukrajiny Zelenskyj. Hovorí sa im „konštrukčné vady“ a ich účinok môže byť smrtiaci. Preto každá snaha zefektívniť konštrukciu musí byť považovaná za bohumilú. 

Trump krokmi vo Venezuele a teraz aj vplyvom na situáciu v Iráne postupne rozkladá autokratické režimy, ktoré sú spojencami Číny alebo Ruska. Predstavitelia EÚ paradoxne Trumpove kroky veľmi neoceňujú. Prečo?

Predstavitelia EÚ, tak ako ostatní liberálno-demokratickí myslitelia, sú v zajatí svojich vlastných archaických a scholastických predstáv. Mnohé z týchto predstáv dotiahnuté do ideologického konca majú bližšie k autokratickým a diktátorským režimom než k svetu slobody a demokracie. Formálne aspekty politiky, ako je „medzinárodné právo“, „svetový poriadok“, atď. vždy nadradzujú reálnemu obsahu. Preto silová kontrola nad určitým územím zaisťujúcim status quo je im milejšia ako rozšírenie priestoru slobody spojené s búraním súčasného poriadku vecí.

Ako hodnotíte šance na ukončenie vojny na Ukrajine a aké scenáre sú podľa vás realistické?

Ideálne by bolo vojenské vytlačenie Ruska zo všetkých okupovaných území Ukrajiny. Je dôležité chápať, že Ukrajina nie je obyčajnou hrádzou Európy pred rozpínavosťou kremeľského komunisticko-fašistického režimu, ale aj zaujímavá perspektíva ďalšieho vývoja pre umierajúcu európsku civilizáciu. Napriek banálnym predstavám je ukrajinský boj zápasom o všetky pôvodné konzervatívne hodnoty, ktoré západná civilizácia ľahkomyseľne opustila: neokázalé vlastenectvo, individualizmus, zmužilosť, vojenská česť, sieťová nehierarchická organizácia spoločnosti, meritokracia, atď. pretože potom by začala úplne iná súťaž – konkurencia v oblasti národohospodárskeho vývoja, ktorú skostnatené Rusko z definície vyhrať nemôže.

Ako hodnotíte krok EÚ, že sa rozhodla nevziať ruské aktíva, ale namiesto toho si vzala pôžičku a poskytla 90 miliárd Ukrajine?

Toto rozhodnutie je ako vždy polovičaté, ako každá nesmelá predstava Európanov o tom, že naďalej možno používať kritériá a princípy mierovej koexistencie. Rusko vypovedalo Západu civilizačnú vojnu na život a na smrť, ale plachý Západ odmieta domyslieť túto skutočnosť do dôsledkov.

Stráca EÚ na svojom význame v rámci svetovej geopolitiky?

Túto tézu nie je potrebné ani rozvádzať. Ak EÚ má takmer štvornásobne viac obyvateľov a desaťnásobne väčší priemyselný potenciál ako Rusko a pritom sa mu nemôže postaviť, nieto ešte vo svojom regióne dominovať, potom to musí o niečom svedčiť.

Môže byť ďalším potenciálnym epicentrom napätia medzi USA a Čínou otázka Taiwanu?

Situácia okolo Taiwanu je ukazovateľom neexistencie všeobecne platného medzinárodného práva. Reči o ochote či neochote prezidenta Trumpa brániť suverenitu Taiwanu sú falošné ako pätník. Bolo to práve „medzinárodné právo“, ktoré pripravilo Taiwan o suverenitu, keď v roku 1972 americká diplomacia vedená Henry Kissingerom uznala princíp „jednej Číny“. To bolo priamym popretím práva 23 miliónov Taiwancov na vlastnú zvrchovanosť. 

Tento princíp uznal prakticky celý svet, hoci na to nebol jediný pádny dôvod. Na svete existuje veľké množstvo suverénnych štátov, ktorých obyvateľstvo sa ani etnickým pôvodom ani dejinami nelíši od svojich susedov: sú to napr. susedné národy germánskej jazykovej skupiny alebo arabské štátne útvary, ktoré sa hneď spájajú do federácií, hneď rozdeľujú podľa dialektických alebo rodových princípov, každopádne nestrácajú suverenitu. Zbavenie Taiwanu zvrchovanosti je klasickým príkladom zlovôle páchanej „medzinárodným právom“ nad obyvateľstvom Taiwanu.

Môže Slovensko zohrávať aktívnu úlohu pri posilňovaní regionálnej bezpečnosti, alebo je skôr pasívnym pozorovateľom?

Pozorovateľská rola Slovenska je daná objektívnym významom krajiny a tiež nevýrazným tvorivým potenciálom slovenského vedenia. Terajší kurz slovenskej vlády je zárukou toho, že určité politické trenice na Slovensko ešte len čakajú.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK