Sobota 7. marca, 2026
(Zdroj: Archív Markéty Mavropolouovej)

Markéta založila útulok na Korfu: Žiť tu a odvracať hlavu pred chorými, hladnými tvormi som jednoducho nedokázala (Rozhovor)

Markéta Mavropoulou vybudovala na Korfu útulok pre pouličné psy a mačky, ktoré sa na ostrove vyskytujú vo veľkých množstvách. Tlapky z Korfu sa stali domovom aktuálne pre približne 90 opustených zvierat, pričom celkovo sa im podarilo nájsť domov už pre 300 psov a mačiek v miestnych domácnostiach. Okrem základnej veterinárnej starostlivosti, kŕmenia a pohodlia v kotercoch sa organizácia venuje aj šíreniu osvety a ponúka finančnú pomoc pri kastráciách rodinám, ktoré si ich nemôžu dovoliť. Dôležitou súčasťou sú sociálne siete, prostredníctvom ktorých sa Markéta snaží čo najrealistickejšie prezentovať a ukazovať každodennú rutinu v útulku.

Epoch Times Slovensko: Žijete na ostrove Korfu a vravíte, že vaším poslaním je zachraňovať miestne opustené zvieratá. Čo vás na grécky ostrov priviedlo?

Markéta Mavropoulou: Na ostrov Korfu som sa dostala v roku 2005, keď som tu bola na pracovnom pobyte a stretla som tu svojho budúceho manžela, s ktorým som sa po 18 rokoch nakoniec rozviedla. V tom čase tu pobehovalo množstvo opustených a hladných psíkov a pri kontajneroch sa hromadilo veľa opustených a chorých mačiek, a tak som ich začala aspoň prikrmovať. Lenže postupom času samotné kŕmenie nestačilo. Postupne som začala pomáhať chorým a týraným psíkom a to všetko na vlastné náklady.

Začiatky tu na ostrove boli pre mňa celkovo ťažké. Iná mentalita ľudí. Bola som tu bez priateľov a bez rodiny a dá sa povedať, že pomoc týmto bezmocným tvorom ma nejakým spôsobom napĺňala a mala som pocit, že tu na ostrove robím nejaké dobro. Nehovoriac o tom, že žiť tu a odvracať hlavu pred chorými, hladnými tvormi som jednoducho nedokázala.

Venovať sa opusteným zvieratám nie je práve najjednoduchšie, či už na Korfu, alebo kdekoľvek inde na svete…

Začala som pomáhať viac a viac a moje vlastné financie prestávali stačiť, a tak som začala príbehy jednotlivých zvierat zdieľať cez sociálne siete. Vtedy v podstate len cez Facebook a postupne som sa dopracovala ku kontaktom na organizácie, ktoré sa záchrane psíkov a mačičiek venovali už dlho predo mnou. Týmto organizáciám som začala pomáhať napríklad dočasnou starostlivosťou, keď to bolo potrebné, a od nich som potom získala inšpiráciu, ako pomáhať ešte lepšie.

(Zdroj: Archív Markéty Mavropolouovej)

Čomu sa teda predovšetkým váš útulok Tlapky z Korfu venuje? Aké sú vaše hlavné činnosti a oblasti pomoci?

Našou hlavnou činnosťou je šíriť tu na ostrove akúsi osvetu, učiť miestnych ľudí, ako sa lepšie správať k zvieratám. Bohužiaľ, jediný spôsob osvety sú z môjho pohľadu naozaj len sociálne siete. Snažíme sa denne pridávať rôzne príbehy z bežného dňa, či už rutinu kŕmenia, čistenia, návštevy u veterinára a podobne. Chcem, aby ľudia videli, ako to naozaj v realite vyzerá, že sa nesnažíme psíkov len udať, ale že ide skutočne o neohodnotenú tvrdú prácu bez ohľadu na to, či je sviatok, víkend alebo iná udalosť. Vďaka tomuto realistickému pohľadu si získavame ľudí, ktorí sú ochotní to, čo robíme, podporiť.

Osvetou sa myslí najmä to, že ponúkame pomoc s kastráciami rodinám, ktoré na nich nemajú peniaze. Vysvetlíme im, že kastrácia je dôležitá a že im finančne pomôžeme, aby potom nemali starosti s nechcenými šteniatkami či mačiatkami. Väčšina ľudí je za pomoc vďačná a šťastná, ale sú aj takí, ktorí nás odmietli. Ak napríklad nájdeme psíka v zlých podmienkach, snažíme sa ľuďom pokojne vysvetliť, čo je zle, prípadne im pomôcť situáciu napraviť, vysvetliť im, čo by mal psík mať, že pes nepatrí na reťaz. To je myslené práve tou osvetou. Niektorí ľudia sú nám vďační. Iní sa na mňa pozerajú ako na bláznivú ženu často označovanú ako „tá s červenými vlasmi, čo zbiera mačky a psy“. Zameriavame sa tiež vo veľkej miere na kastrácie pouličných zvierat, aby sme zabránili premnožovaniu a rodeniu ďalších a ďalších mačiatok a šteniat. Máme útulok aktuálne s približne 60 psíkmi a 30 mačkami a snažíme sa im nájsť domov.

Koľko ľudí tvorí vašu organizáciu?

Sme iba rodinná organizácia, združenie, ktoré tvorím ja, ktorá sa tu na ostrove starám o psíkov a mačičky, ďalej moja sestra a mama.

Aj keď toho bolo určite veľa, čo by ste s odstupom času označili za to najťažšie a najnáročnejšie, čo vás doteraz postretlo?

Najhoršie pre nás bolo vybudovať útulok pre psíkov a priestor pre opustené mačičky. Všetko bolo veľmi finančne náročné a zvládli sme to iba vďaka finančnej podpore niektorých dobrých ľudí – sponzorov. Zároveň často čelím finančným problémom, čo sa týka bežnej dennej prevádzky útulku. Keďže nemáme žiadnu podporu od gréckeho štátu, sme závislí iba od finančnej podpory ľudí, ktorí náš spolok sledujú a týmto spôsobom ho aj podporujú.

Spolok je založený v Českej republike, pretože jeho založenie tu bolo natoľko náročné, že sme od toho upustili a vyriešili založenie spolku u nás. Založenie organizácie či spolku tu priamo na ostrove vyžadovalo mať najmenej 10 členov a keďže tu až toľkým ľuďom nedôverujem, už samotný tento počet ľudí ako podmienka ma odradil od toho, aby som tu vôbec spolok zakladala.

(Zdroj: Archív Markéty Mavropolouovej)

Čo sa vám naopak podarilo s vašou organizáciou dosiahnuť?

Dá sa povedať, že sme všetko budovali v podstate od nuly. Na verejnosť sme sa dostali najmä vďaka sociálnym sieťam. Príbehy psíkov a mačičiek sa zdieľali a my sme získavali čoraz viac podporovateľov a sledovateľov. Zároveň nás „preslávili“ aj rodiny, ktoré si od nás niektoré zo zvieratiek adoptovali. Organizácia teraz funguje už šiesty rok a myslím si, že na čo sme najviac hrdí, je to, že sa nám darí ročne vykastrovať 150 – 200 pouličných zvierat. Zároveň sa nám za celý čas podarilo nájsť domov približne 300 opusteným psíkom a mačičkám. 

Snažíme sa vybudovať sieť pravidelných podporovateľov prostredníctvom tzv. adopcie na diaľku. Ide o to, že si človek môže vybrať akéhokoľvek psíka z útulku a mesačne ho finančne podporovať a stať sa tak jeho „anjelikom“ – projekt je nazvaný ako Korfánkův Andílek. Ľudia potom majú pocit, že pomáhajú, aj keď si psíka sami vlastne nemôžu vziať.

Rovnako bol vďaka finančnej podpore verejnosti úspešný aj váš predošlý projekt s betónovými búdami…

Projekt bol veľmi úspešný a vďaka ľuďom a sponzorom sa nám podarilo vybudovať 18 betónových búdok v 18 kotercoch. Každá z nich má priestor až pre 3 psíkov. V lete počas horúčav poskytujú psíkom chlad a v zime búdy vystielame senom, aby im nebola zima, aj keď teploty tu nikdy neklesajú pod 0 °C.

Niektoré grécke ostrovy sú neslávne známe pouličnými a opustenými psami a mačkami, ktoré sa len tak túlajú po uliciach. Platí to aj pre Korfu?

Platí to najmä, pokiaľ ide o mačičky. Pri smetiakoch je množstvo chorých a opustených mačiek a pri veľkom počte kastrácií mi naša pomoc stále pripadá ako kvapka v mori. Situácia so psíkmi sa počas 20 rokov, čo sa nachádzam na ostrove, značne zlepšila. Mačičky mi však pripadajú ako takmer neriešiteľný problém. V letných mesiacoch sa pouličné zvieratá zdržiavajú v turistických oblastiach okolo hotelov a reštaurácií. Ľudia sa nad nimi zľutujú a kŕmia ich. Koncom októbra sú však všetky turistické oblasti prázdne, a tak sa mačky a psy sťahujú skôr k dedinám, kde žijú miestni obyvatelia, a zhlukujú sa najmä okolo miest s odpadkami.

(Zdroj: Archív Markéty Mavropolouovej)

Ako túto situáciu vnímajú domáci obyvatelia?

Staršia generácia situáciu vôbec nevníma ako problém. Psíkov vnímajú iba ako zvieratá – ako tvory, ktoré majú strážiť dom alebo kurník a byť priviazané na reťazi. Mladšia generácia pristupuje k tomuto problému zodpovedne, preto dúfam, že sa situácia vďaka tomu zlepší. Mladí ľudia tiež nevidia napríklad kastrácie ako zásah proti prírode a neodmietajú ich z náboženských dôvodov, ako je to často u staršej generácie. Aj podporná činnosť je väčšinou od ľudí – cudzincov, ktorí na ostrove žijú, či už Nemcov, Rakúšanov, Angličanov alebo Holanďanov. Od Grékov skôr naozaj od mladšej generácie. Od starších ľudí sa príliš porozumenia nedočkáte.

Na uliciach je teda mnoho zvierat… Ako vyzerá celý postup od oznámenia až po odchyt a umiestnenie u vás?

Ak nám niekto zavolá, alebo nás upozorní na opustené zvieratko, je našou povinnosťou najprv zistiť, či psík, alebo mačka nemá čip, a teda aj majiteľa, a či sa náhodou len nezatúlalo. Ak majiteľa nedohľadáme, skúšame ešte cez sociálne siete zistiť, či sa psík nezatúlal a až potom, ak nemáme žiadne výsledky pri hľadaní prípadného majiteľa, môžeme zvieratko umiestniť. Samozrejme, ak máme voľnú kapacitu. Väčšinou je to tak, že útulok praská vo švíkoch. Ak nemáme možnosť psíka z ulice odobrať z dôvodu, že nemáme voľnú kapacitu, snažíme sa kontaktovať iné organizácie alebo ľudí, ktorí tiež aktívne pomáhajú. Niekedy sa to rieši aj tak, že psík musí zostať v platenej dočasnej starostlivosti, kým sa miesto v útulku neuvoľní, ale vo väčšine prípadov sa akousi tímovou spoluprácou riešenie nájde.

Miesta na ostrove mám spojené práve s odchytmi niektorých zvieratiek a keď týmito miestami prechádzam, hneď sa mi vybaví, ktorý psík alebo mačka boli na tom mieste, v dedine či meste zachránení.

Čo potom tieto odchytené zvieratá u vás čaká?

Ak sa k nám psík alebo mačička dostane, najskôr ho čaká veterinárna prehliadka a v prípade, že je zvieratko zdravé, nasleduje klasické odčervenie, ošetrenie proti parazitom, očkovanie a prípadne kastrácia. Ak zvieratko vykazuje známky nejakej choroby, robí sa detailné vyšetrenie, krvné testy a všetko, čo je potrebné, a následne sa začne liečba. Poskytnutie kvalitnej stravy a bezpečného miesta je samozrejmosťou.

(Zdroj: Archív Markéty Mavropolouovej)

Okrem toho sa snažíte získať aj dostatočnú podporu pre odvodnenie určitej časti hája. O čo ide?

Áno, tohtoročná zima bola veľmi náročná, čo sa týka počasia. Silné dažde spôsobili zosuvy pôdy, cesta bola čiastočne zatarasená a zároveň bola vytopená časť miestnosti pre mačky. Keďže útulok sa nachádza v prírode, v olivovom háji, veľa opatrení proti povodniam sa urobiť nedá. V mačacej miestnosti, ktorá bola zaplavená, bol zavedený extra odvodňovací systém, aby v prípade, že by k vytopeniu došlo znova, mala voda kam odtekať. Ale počas celej existencie sa nám toto stalo tento rok naozaj prvýkrát. Zimy na Korfu sú známe silnými dažďami trvajúcimi niekoľko dní, ale tento rok to bolo, dá sa povedať, extrémne.

Ako dokážu záujemcovia z Česka či Slovenska na diaľku pomôcť opusteným psom a mačkám na Korfu?

Môžete nás sledovať, zdieľať príbehy, finančne podporovať, adoptovať zvieratko alebo poskytnúť napríklad dočasnú starostlivosť. V lete nás po dohode počas vašej dovolenky môžete aj navštíviť. Sestra, ktorá je členom spolku, minulý rok v Česku tiež organizovala tzv. Bazárik, kde si ľudia mohli kupovať veci – väčšinou použité – a výťažok bol venovaný práve našim Tlapkám. Vďaka tejto akcii, ktorú, samozrejme, sprevádzal aj program pre deti, pre ľudí so psíkmi a podobne, sa pre Tlapky vyzbieralo viac než 100 000 Kč (pozn. cca 4 100 €). Organizácia tejto akcie však zabrala viac než 3 mesiace a bola pre sestru veľmi časovo náročná, no výsledok stál za to.

Ďakujeme za rozhovor!

Podporte nás

Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.

Prečítajte si aj