Domov, Svet » EÚ

Európa dvoch rýchlostí: pre E6 diaľnica, pre ostatných okresná cesta?

V januári najsilnejšie ekonomiky EÚ na podnet Nemecka a Francúzska vytvorili neformálnu skupinu E6. Má prekonať súčasné ťažkopádne rozhodovanie 27-členného spoločenstva.

V posledných dňoch na európskej politickej scéne zaznieva intenzívna debata o tzv. dvojrýchlostnej Európe. Tento koncept navrhuje, aby určité skupiny členských krajín Európskej únie (EÚ) preberali iniciatívu v rozhodujúcich oblastiach a užšie spolupracovali bez nutnosti priamej a okamžitej dohody všetkých 27 členských štátov.

Táto myšlienka nepredstavuje žiaden prelomový nápad. Už dlhšie sa o nej hovorí ako o jednej z možností, ako dať dohromady rozdielne politické postoje a ekonomické možnosti členských krajín. Ešte v roku 2017 o takejto alternatíve hovoril niekdajší predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, keď načrtol päťbodový výhľad na možné smerovanie EÚ po brexite.

V januári sa však objavili konkrétne kroky, ktoré dali tomuto konceptu nový impulz. Nemecko podľa dostupných informácií presadzuje model tzv. dvojrýchlostnej Európy. V ňom by skupina šiestich popredných ekonomík EÚ vytvorila jadro schopné rýchlejšie reagovať na globálne výzvy a strategické problémy.

„Nadišiel čas, aby vznikla Európa dvoch rýchlostí,“ uviedol nemecký minister financií Lars Klingbeil v liste kolegom z Francúzska, Poľska, Španielska, Talianska a Holandska. Podľa neho už nie je možné pokračovať v súčasnom tempe v čoraz neistejšom geopolitickom prostredí.

V januári najsilnejšie ekonomiky EÚ vytvorili nové neformálne zoskupenie E6. Dokopy predstavuje približne 70 % HDP celej EÚ.

Koalícia ochotných ako predobraz Európy dvoch rýchlostí

Ak zloženie tejto skupiny vo väčšine prípadov pripomína tzv. koalíciu ochotných, pravdepodobne to nebude náhoda. Práve v tejto neformálnej skupine štátov sa často objavuje Nemecko, Francúzsko, Poľsko a Holandsko, ktoré možno považovať za základ koalície, hoci jej zloženie sa počas samitov mení podľa konkrétnej iniciatívy.

Dalo by sa povedať, že ide o štáty, ktoré sa rozhodli konať rýchlejšie ako zvyšok EÚ, a to nielen v otázkach podpory Ukrajiny, ale aj európskej bezpečnosti, obrany a konkurencieschopnosti.

Nejde o formálnu organizáciu s pevnými pravidlami členstva, ale o politickú a praktickú spoluprácu krajín, ktoré sú ochotné prevziať väčší diel zodpovednosti. A práve toto mohlo naštartovať myšlienku Európy dvoch rýchlostí a podobne ako pri koalícii ochotných obísť paralýzu spôsobenú nejednomyseľnosťou v EÚ a NATO a posúvať veci dopredu tam, kde existuje politická vôľa.

Štyri piliere nového jadra EÚ

Na základe uniknutého dokumentu, o ktorom referovala agentúra Reuters, sa táto vybraná skupina šiestich krajín plánuje sústrediť na podstatné sféry, v ktorých podľa názoru Nemecka ostatné časti Únie príliš spomaľujú pokrok:

1. Ekonomická samostatnosť: Výrazné zjednodušenie podmienok financovania pre firmy a dokončenie budovania únie kapitálových trhov.

2. Posilnenie eura: Upevnenie pozície eura ako svetovej rezervnej meny (čo zároveň posúva štáty mimo eurozóny do úzadia).

3. Spoločná obrana: Zosúladenie rozsiahlych investícií do obrany a premena obranného sektora na hnací motor ekonomiky.

4. Suroviny a energie: Zabezpečenie spoľahlivých dodávateľských trás bez závislosti od nestabilných režimov.

Viacrýchlostná Európa ako osvedčený nástroj integrácie

Poľská analytička európskej politiky Kinga Brudzińska zhrnula túto tému v článku do diskusie na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii GLOBSEC v roku 2018. Upozornila na to, že diskusia o Európe viacerých rýchlostí sa síce často prezentuje ako nový a nebezpečný trend, no v skutočnosti ide o dlhodobo používaný mechanizmus európskej integrácie.

Podľa nej predstava, že všetky členské štáty sa musia integrovať rovnakým tempom, nikdy nebola realitou európskeho projektu. Rozličná integrácia podľa nej existovala už od Rímskych zmlúv a postupne sa stala spôsobom, ako zohľadniť rozdielne politické, ekonomické a spoločenské ambície členských krajín.

„Možno táto diskusia nebola na stole v 60. a 70. rokoch 20. storočia, ale ožila koncom 90. rokov vzhľadom na ‚veľký tresk‘ v podobe rozšírenia v roku 2004,“ poukázala Brudzińska na najväčšiu expanziu EÚ, ktorej súčasťou bolo i Slovensko.

Brudzińska zdôraznila, že príklady ako eurozóna či Schengenský priestor ukazujú, že umožniť užšiu spoluprácu len časti členských štátov nemusí viesť k oslabeniu EÚ. 

„Sú dôkazom toho, že vytvorenie priestoru pre ‚tých, ktorí chcú robiť viac,‘ nemusí nevyhnutne viesť k ‚likvidácii Európskej únie‘. Práve naopak – pomáha to prekonať patovú situáciu,“ povedala.

Zároveň však odmietla predstavu, že by tzv. viacrýchlostná Európa automaticky viedla k pevnej štruktúre jadra a periférie. „Flexibilná integrácia nezlomila Úniu, ale pomohla jej prežiť,“ podotkla Brudzińska, pričom nesúhlasí s tvrdeniami, že model viacrýchlostnej Európy by nevyhnutne znamenal roztrieštenosť EÚ.

Sused Slovenska medzi európskymi mocnosťami

V súvislosti s obnovenou myšlienkou viacrýchlostnej Európy stojí za zmienku najmä Poľsko. Predovšetkým preto, že zo skupiny krajín, ktoré dostali nemeckú pozvánku, ako jediné susedí so Slovenskom.

Varšava sa dlho stránila návrhov na vznik viacrýchlostnej Európy, no teraz sa ocitla v kruhu najväčších ekonomík bloku, ktoré sa snažia vo vybraných oblastiach napredovať rýchlejšie.

Niekdajší poľský premiér Jan Krzysztof Bielecki v rozhovore pre poľskú televíziu TVP World poznamenal, že pozvánka pre Poľsko predstavuje významný posun vo vnútornej mocenskej dynamike EÚ. Zároveň však varoval pred vykresľovaním skupiny E6 ako rigidného alebo exkluzívneho klubu. 

Namiesto toho to označil za pragmatickú reakciu na to, čo vníma ako rastúcu inštitucionálnu paralýzu v rámci európskeho spoločenstva.

„Ak nemôžete štrukturálne zmeniť organizáciu, pretože nikdy nedosiahnete novú zmluvu, potom jediným riešením je, aby sa niektoré krajiny dohodli na úzkom rozsahu aktivít a postupovali rýchlejšie,“ povedal Bielecki.

Podľa Bieleckého sa takýto prístup osvedčil v rámci spomenutej „koalície ochotných“, najmä v oblastiach politiky, kde pravidlo jednomyseľnosti všetkých 27 členských štátov EÚ opakovane brzdilo rozhodovanie.

Obavy Slovenska a menších štátov

Zásadné výhrady voči modelu vyjadril slovenský minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). „Dvojrýchlostná Európa by znamenala koniec Európskej únie. … Európska únia prežije iba vtedy, keď začne v prvom rade hájiť svoje záujmy,“ povedal 31. januára pre Rádio Slovensko, pričom zdôraznil, že EÚ musí prejsť vnútornou reformou.

Podľa premiéra Roberta Fica (Smer-SD) nebola EÚ nikdy taká oslabená, rozdelená a ohrozená, ako je dnes. „Nikdy nepoužívala taký dvojaký meter, aký používa teraz. A my sa v tom priestore musíme orientovať,“ vyhlásil počas tlačovej konferencie s prezidentom Petrom Pellegrinim a predsedom parlamentu Richardom Rašim (Hlas-SD) 10. januára.

Prioritou EÚ musí byť podľa Fica predovšetkým samotná Únia. “Musí to byť konkurencieschopnosť, musí to byť schopnosť EÚ ukázať svoju silu,“ dodal.

Medzi zástancov modelu viacrýchlostnej Európy nepatrí ani litovská premiérka Inga Ruginiené. Tá v minulotýždňovom rozhovore pre litovskú verejnoprávnu televíziu LRT uviedla, že návrhy na vytvorenie dvojrýchlostnej Európskej únie by mohli podkopať jej jednotu, hoci uznala frustráciu z pomalého rozhodovania v 27-člennom bloku.

„Ak existujú krajiny, ktoré využívajú právo veta na blokovanie zásadných rozhodnutí a procesov, ako sa pohneme ďalej? Pravdepodobne preto sa objavujú rôzne nápady. … Myslím si, že by sme mali čoraz viac diskutovať o tom, ako sa vyhnúť samostatným úniám, a namiesto toho mať spoločnú Európsku úniu. … Ak začneme rozdeľovať krajiny, pocit jednoty začne postupne slabnúť,“ povedala Ruginiené.

Niekdajší český premiér Bohuslav Sobotka ešte v roku 2017 pre Politico uviedol, že koncept, s ktorým teraz prišlo Nemecko, by bol „nebezpečnou chybou“. „Sila EÚ spočíva v spolupráci a jednote. Ak nebudeme čeliť výzvam spoločne, vôbec ich nevyriešime,“ vyhlásil.

Nemecký minister financií Lars Klingbeil však iniciatívu obhajuje a tvrdí, že v žiadnom prípade nemá ísť o exkluzívny klub. „Šesť hlavných ekonomík v Európe udáva celkovú dynamiku. Ďalší sa môžu pripojiť,“ povedal podľa webu Brilliant Maps.

Na Slovensku tak diskusia o Európe dvoch rýchlostí otvára otázku, ako vyvážiť potrebu jednoty s ambíciou zostať pri rozhodovacích stoloch, kde sa bude určovať ďalší smer EÚ.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK