Inšpirácie

Naučte sa stanovovať hranice: prečo je také ťažké povedať „nie“

Existuje len málo slov, ktoré sú tak krátke a zároveň tak silné ako slovo „nie“. Vyslovenie tohto slova ale dokáže stanoviť hranice, vyjadriť sa jasne a vážiť si seba. A predsa je pre mnohých ľudí ťažké vysloviť toto jednoduché slovo.

Avšak hovoriť „nie“ je ľahšie povedať ako urobiť. Vplyvy z detstva, školy, práce a strach nás často nútia robiť veci, ktoré vlastne ani nechceme. Spôsob, akým povieme „nie“, je často dôležitejší ako samotné „nie“. Rešpekt vzbudzujúce „nie“ signalizuje jasné hranice a zodpovednosť.

Mnohí z nás sa už v detstve naučili, že súhlas znamená istotu. Ako deti sme chceli byť obľúbení, ako žiaci sme túžili po uznaní a ako dospelí sa snažíme o harmóniu alebo rovnováhu. Slovo „nie“ tak znie ako odmietnutie, konflikt alebo vina.

Takéto vplyvy nás často sprevádzajú celý život. K tomu sa pridáva strach z dôsledkov: Čo ak ma potom môj šéf bude menej rešpektovať? Čo ak budú moji priatelia sklamaní? Čo ak ma budú považovať za nekolegiálneho?

Realita je však často iná. Ľudia, ktorí stanovujú jasné hranice, sú väčšinou ešte viac rešpektovaní, pretože sú autentickí a spoľahliví. Ten, kto povie nie, keď mu niečo nevyhovuje, má väčšiu váhu, keď potom povie áno. Neustály súhlas so všetkým naopak stráca na hodnote. „Nie“ teda nie je znakom slabosti, ale prejavom sebavedomia.

Umenie odmietnuť s noblesou: ako si vytýčiť hranice a zostať pritom zdvorilý

Stanovenie hraníc začína sebauvedomením

Predtým, ako si môžete stanoviť hranice voči ostatným, musíte poznať svoje vlastné. Mnoho ľudí už nevníma, keď sú preťažení, pretože sa naučili ignorovať svoj vnútorný hlas. Prvým krokom k zdravému stanoveniu hraníc je preto vedomý návrat k sebauvedomeniu.

Čo vlastne chcem? Čo potrebujem, aby som sa cítil dobre? Kedy sa situácia javí ako správna a kedy nie?

Tieto otázky znejú jednoducho, ale často sú nepríjemné. Vedú nás k poznaniu, že nemôžeme splniť všetky očakávania – a ani nemusíme. Určiť hranice znamená prevziať zodpovednosť nielen za ostatných, ale nakoniec aj za seba samého.

Zdravé „nie“

„Nie“ nie je múr, ale dvere s jasným nápisom. Poukazuje na to, odkiaľ pokiaľ. Zdravé „nie“ je rešpektujúce a rozhodné. Vychádza z vnútornej jasnosti, nie zo vzdoru alebo agresie.

Mnoho ľudí si myslí, že ak povedia „nie“, musia sa ospravedlňovať – ale to nie je potrebné. Stačí jednoduché „nie, to mi nevyhovuje“. Samozrejme, ak chcete, môžete uviesť dôvody, ale nie je to povinnosť. Pomôže, ak si uvedomíte, že „nie“ pre druhých je často „áno“ pre seba samého.

Povedať „nie“ znamená aj napríklad: Vážim si svoj čas, svoju energiu a svoje pocity. Rozhodujem sa, na čo použijem svoje zdroje – a na čo nie. Nie je to egoistické, ale zodpovedné.

Jednou z najväčších prekážok pri odmietaní niečoho sú pocity viny. Často zamieňame zodpovednosť s povinnosťou. Len preto, že od nás niekto niečo očakáva, neznamená to, že to musíme urobiť.

Pocity viny sa často objavujú tam, kde sú aktívne staré vzorce – napríklad túžba byť potrebný alebo potešiť druhých. Ale kto povie áno z pocitu viny, neprospieva ani sebe, ani druhým.

Skutočné dávanie môže vychádzať len zo slobodného rozhodnutia. Tu pomáha uvedomiť si: Nie je mojou úlohou uspokojiť všetkých. Nikto to nedokáže – a kto sa o to pokúša, stráca sám seba.

Čo spôsobuje príliš voľná výchova detí (Rozhovor so psychologičkou Kamilou Hronovou)

Emocionálne oddelenie v každodennom živote

Oddelenie sa nedosahuje len slovami, ale aj vnútorným postojom. Niektorí ľudia vnímajú emócie druhých tak silno, že ich náladu absorbujú ako špongia. To je obzvlášť časté u empatických alebo citlivých ľudí.

Emocionálne oddelenie neznamená stať sa chladným alebo nedostupným, ale vedome rozlišovať, čo je moje a čo je tvoje. Ak je kolega vystresovaný, môžem s ním súcitiť bez toho, aby som sa sám stresoval. Ak je priateľ smutný, môžem mu pomôcť bez toho, aby som si jeho bremeno vzal na seba. Veta, ktorá nám môže pomôcť: „Vidím tvoju bolesť – ale nechám ju u teba.“ Takýto postoj chráni, bez toho aby sme stratili súcit.

Obzvlášť náročné je vytyčovanie hraníc vo vzťahoch. V partnerstvách, priateľstvách alebo rodinách, kde je slovo „nie“ často emocionálne nabité. Bojíme sa, že ak si vytyčíme hranice, stratíme lásku alebo pocit príslušnosti. Skutočná blízkosť však vzniká len tam, kde je možná aj vzdialenosť.

Vzťah bez hraníc nie je spojenie, ale splynutie – a to zriedka vydrží. Kto sa neustále prispôsobuje, aby bol obľúbený, časom sa stane prázdnym a zatrpknutým. Úprimné „nie“ môže krátkodobo bolieť, ale z dlhodobého hľadiska posilňuje dôveru. Lebo ukazuje: Som autentický, myslím si to, čo hovorím – a ty môžeš tiež.

Vytváranie hraníc nie je jednorazové rozhodnutie, ale každodenná prax. Prejavuje sa v maličkostiach: keď už neodpovedáte na e-maily o polnoci, keď odmietnete pozvanie, pretože potrebujete pokoj, alebo keď zistíte, že rozhovor vás stojí príliš veľa energie, a priateľsky sa rozlúčite.

S každým vedomým rozhodnutím rastie vnútorná sila. Stanovovanie hraníc sa potom stáva samozrejmosťou a nie je už namáhavé. Kto chápe stanovenie hraníc ako láskyplnú starostlivosť o seba samého, objaví v ňom zdroj slobody. Lebo „nie“ v skutočnosti nie je znakom vzdialenosti, ale blízkosti k sebe samému.

Umenie zostať verný sám sebe

Existuje len málo slov, ktoré sú tak krátke a zároveň tak silné ako slovo „nie“. Tri písmená, ktoré ale dokážu stanoviť hranice, vyjadriť sa jasne a vážiť si seba. A predsa je pre mnohých ľudí ťažké vysloviť toto jednoduché slovo.

Strach z toho, že niekoho sklameme, odmietneme ho alebo sa staneme neobľúbenými, je v nás hlboko zakorenený. Žijeme v spoločnosti, ktorá si cení spoluprácu, ochotu pomáhať a prispôsobivosť – vlastnosti, ktoré sú nepochybne dôležité.

Emocionálne oddelenie nie je obrana, ale sebaochrana. Nejde o to, aby sme konali egoisticky alebo ubližovali druhým, ale aby sme prevzali zodpovednosť za svoje vlastné potreby, hodnoty a hranice. Kto sa nechráni, bude v dlhodobom horizonte preťažený, vyčerpaný a nespokojný. Schopnosť povedať „nie“ teda nie je znakom tvrdosti, ale zrelosti.

Spôsob, akým poviete „nie“

Spôsob, akým poviete „nie“, je často dôležitejší ako samotné „nie“. Studené, strohé „nie“ môže ublížiť, zatiaľ čo jasné, zdvorilé „nie“ vytvára porozumenie. Vnútorný postoj ovplyvňuje tón.
Napríklad: „Cítim, že dnes nemám energiu.“ „Potrebujem čas na rozmyslenie.“ „V súčasnosti mi to nevyhovuje.“

Takéto formulácie sú neutrálne a vyhýbajú sa obviňovaniu. Signalizujú jasnosť a rešpekt – dva základné piliere zdravej komunikácie. Čím častejšie hovoríte „nie“, tým je to ľahšie. Spočiatku to môže byť neprirodzené alebo dokonca nepríjemné, ale časom sa vytvorí nové sebavedomie. Cítite, že ste milovaní aj bez súhlasu a že skutočné vzťahy rastú práve vďaka úprimnosti.

Nastavením hraníc získavame energiu, sústredenie a vyrovnanosť. Neustále prispôsobovanie sa očakávaniam druhých oslabuje náš stabilný vnútorný kompas. Naučte sa stanovovať priority a opäť aktívne formovať svoj vlastný život. Nejde o koniec, ale o začiatok – začiatok sebarealizovaného života.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times 

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK