„Nepochopiteľné“ správanie Trumpa voči Európe možno nie je až také nepochopiteľné (Komentár)
„Nespokojnosť s Európou“, tá podivná nevraživosť, ktorú Spojené štáty prejavujú voči starému kontinentu a ktorá sa v posledných mesiacoch naplno prejavuje vo forme ciel, kritiky a útokov, ani zďaleka nepoľavuje. Človek by sa mohol pýtať, prečo má Washington, ktorý vždy venoval pozornosť svojim zámorským spojencom, voči nim takú veľkú zášť. Veď predsa vďačnosť, ktorú Európa prechováva voči Spojeným štátom americkým, je veľká a spojenectvo je pevné. Alebo azda nie?
To však Donaldovi Trumpovi nebráni správať sa k historickým spojencom ako bezohľadný obchodník, ktorý sa nebojí vystupovať otvorene. Čo si to dovoľuje? Určite sa pýtajú v niektorých bruselských kanceláriách, kde sídlia veľkí rozhodovatelia a pozorní pozorovatelia medzinárodnej politiky.
„S potešením oznamujem, že vzhľadom na to, že Európska únia nedodržiava našu obchodnú dohodu, budúci týždeň zvýšim clá na osobné a nákladné automobily dovážané do Spojených štátov. Clo sa zvýši na 25 %,“ napísal americký prezident v príspevku na sociálnej sieti Truth.
Ostré slová doplnili výčitky adresované Taliansku a Španielsku. Donald Trump – áno, ten, ktorý v Mar-a-Lago vítal Giorgiu Meloniovú so širokým úsmevom – zopakoval, že nie je spokojný s Talianskom ani so Španielskom. V rozhovore s novinármi v Bielom dome uviedol, že tieto dve krajiny veria, že je v poriadku, ak Irán vlastní jadrovú zbraň. Kto si myslí, že Irán môže mať jadrovú zbraň, nie je veľmi inteligentný.
Ten istý Trump naznačil aj postupné stiahnutie amerických vojakov z talianskeho územia. A to preto, že Taliansko nebolo nijako nápomocné vo vojne proti Iránu. „Prečo to neurobiť? Keď sme ich potrebovali, neboli tam,“ povedal Trump.
Ak však máme byť úprimní, Trump nebol zhovievavý k nikomu. Merz, nemecký kancelár, vraj odvádza úplne mizernú prácu, má problémy všetkého druhu, má veľký problém s Ukrajinou, s prisťahovalectvom a energetikou. V skutočnosti išlo o reakciu na Merzove slová, že konflikt v Iráne je úplne zbytočný. „Iránci sú zjavne silnejší, než sa očakávalo, a Američania zjavne nemajú skutočne presvedčivú stratégiu, ani pri rokovaniach,“ povedal nemecký kancelár. Podľa Merza Iránci ponižujú Spojené štáty. USA na to reagovali stiahnutím približne 5-tisíc amerických vojakov z Nemecka z celkového počtu 36-tisíc.
Ide o zníženie o 14 %, čím sa počet vojakov vráti na úroveň spred vojny na Ukrajine. Jasný signál, ktorý spolu s 25-percentnými clami na automobily predstavuje viac než len reakciu na postoje berlínskej vlády. Ide o veľmi jednoznačné stanovisko Spojených štátov, natoľko výrazné, že nemecký minister obrany Boris Pistorius vyhlásil: „Stiahnutie amerických síl z Európy aj z Nemecka sa očakávalo. Európania musia prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť.“
Neuveriteľné, tieto Spojené štáty, ktoré najprv pomáhajú a potom niečo pýtajú späť, ktoré financujú NATO a potom z neho vycúvajú. Tieto dvojité štandardy a obraty o 180 stupňov sa zdajú neuveriteľné a historickí spojenci ich vnímajú ako nemožné a absurdné požiadavky. Ako napríklad splniť americké očakávania v oblasti obrany, obchodu a technológií: nereálne požiadavky a nepochopiteľné predstavy Washingtonu, ktorý požadoval zvýšenie vojenských výdavkov z 2 % na 5 % HDP. Návrh, ktorý Trump predložil už počas svojho prvého funkčného obdobia a ktorý mnohé krajiny, najmä Nemecko a Taliansko, roky ignorovali. A kým krajiny na východe a severe pracujú na redefinícii výdavkov, krajiny ako Španielsko tento cieľ otvorene odmietli s tým, že je neudržateľný. Tým sa opäť prehĺbila priepasť medzi Washingtonom a neochotnými európskymi hlavnými mestami.
Možno je to problém v obchode. Áno, to musí byť to, čo Američanom lezie na nervy. Trump vníma európsky obchodný prebytok, najmä Nemecka a Talianska, ako okrádanie národného hospodárstva USA. Prečo teda nepožadovať vyrovnanie? Odtiaľ pochádza požiadavka, aby EÚ zrušila colné bariéry na americké poľnohospodárske produkty a zvýšila nákup americkej energie, najmä plynu a amerických áut. Po hrozbách clami sa na základe dohody z Turnberry podpísanej v lete 2025 znížili clá na 15 %. Napriek tomu sa Brusel podľa Trumpa dostatočne neotvoril americkým produktom, a preto prišli nové clá.
Nie je predsa možné, že by sa silní a dlhoroční spojenci hádali pre maličkosti, ako sú dovoz a vývoz či technické otázky, ako je obchodná bilancia. Je to naozaj nepochopiteľné. Príčinou budú zrejme technológie a regulácia veľkých amerických digitálnych spoločností. Trump opakovane žiadal zrušenie daní z digitálnych služieb, ktoré viaceré európske krajiny uplatňujú na gigantov ako Google, Amazon a Meta, ale Európa to ignorovala a namiesto toho pokračovala vo svojom regulačnom programe. Trump požadoval deregulovaný prístup aj v oblasti umelej inteligencie, pretože prísne európske predpisy vníma ako prekážku amerických inovácií, no EÚ si zachovala kurz v oblasti bezpečnosti a ochrany údajov, čím ignorovala víziu voľného trhu presadzovanú Washingtonom.
Všetci sú prekvapení Trumpovými rozhodnutiami. Všetci sú zmätení týmto novým postojom USA.
Zostať v šoku len preto, že sa prezident Spojených štátov rozhodol vybrať si svoju splátku po desaťročiach neplatených európskych účtov, je prejavom pokrytectva starého kontinentu. Prinajmenšom to ukazuje povahu krajín, ktoré sú naivné a celé roky sa utiekali k predstave, že Severoatlantická aliancia je akýmsi all-inclusive predplatným, ktoré v plnej miere platia ostatní, pričom si zároveň mohli dovoliť ignorovať americké požiadavky. A zároveň mať aj morálne právo pokarhať svojich spojencov za nedostatok taktu. Dnes si uvedomujeme, že Trump už neprijíma úsmevy a potrasenia rúk ako platidlo za bezpečnosť Európy.
Postoj talianskeho ministra obrany Guida Crosetta k hrozbe stiahnutia vojsk pôsobí až naivne a názorne dokazuje, že posolstvo prichádzajúce z druhej strany Atlantiku zrejme nebolo úplne pochopené. Crosetto sa vyjadril, že nedokáže pochopiť dôvody stiahnutia, a pripomenul, že Taliansko dokonca ponúklo ochranu námornej plavby. Je to takmer poetické: USA nás žiadajú o (malú) pomoc – využitie základní, predovšetkým Sigonella na Sicílii – a Taliansko sa ponúka, že bude strážiť more. Potom sa však urazíme, keď nás Trump v príspevku na Truth s mapou premenovanou na „Trumpov prieliv“ obviní, že sme neboli nijako nápomocní. Naša ochota „monitorovať situáciu“ nemá rovnakú váhu ako lietadlové lode s jadrovým pohonom, ktoré by Washington radšej videl podporené niečím konkrétnejším než len potľapkaním po pleci.
Európa na to reaguje nesúrodo: severné krajiny sa snažia rýchlo prispôsobiť, Španielsko sa bráni tvrdeniami o neudržateľnosti a Taliansko, uviaznuté uprostred, naďalej dúfa, že búrka prejde sama od seba, bez toho, aby nás príliš zasiahla. Dovolili sme si luxus ignorovať požiadavky a tým, ktorí nám zaručujú „atómový dáždnik“, sme odpovedali len „pokrčením ramien“ v podobe regulácií. Ale potom, ak sa spojenec naštve a chce nám ten dáždnik vziať, kričíme, že ide o zradu.
Možno by sme namiesto toho, aby sme sa odvolávali na ducha otcov zakladateľov alebo na pevnosť spojenectiev, ktoré vznikli pred osemdesiatimi rokmi, mali prijať, že doba jednostrannej vďačnosti už pominula. Ak je Trumpova Amerika dnes vnímaná ako nepochopiteľná pre svoje údajné „obraty“, je to len preto, že sa rozhodla zaobchádzať s Európou tak, ako sa Európa v posledných rokoch sama ukázala: ako vrtošivý a nespokojný zákazník, ktorý požaduje maximálne služby, sťažuje sa na cenu a predovšetkým pravidelne zabúda zaplatiť. Či je stiahnutie 5-tisíc vojakov z Nemecka len predjedlom alebo dezertom tohto rozchodu, bude závisieť od európskej schopnosti pochopiť, že v dnešnom svete úsmevy a reči nezastavia clá ani nezaručia obranu našich hraníc.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanovisko Epoch Times.
Článok bol preložený z talianskej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.