Ako môže láskavosť obohatiť váš život aj vaše gény
Láskavosť sa začína empatiou a aktivuje mozgové okruhy zrkadliace pocity druhých, ktoré posilňujú súcit.
V roku 1989 sa Kent Nerburn rozhodol, že začne pracovať ako taxikár. „S čím som však nepočítal, keď som túto prácu prijal, bolo, že je to vlastne aj služba. Keďže som jazdil na nočnej zmene, z môjho taxíka sa stala pojazdná spovednica,“ napísal oceňovaný spisovateľ z Minnesoty vo svojej knihe Urob ma nástrojom tvojho pokoja.
„Stretol som sa s ľuďmi, ktorých životy ma ohromili, povzniesli, rozosmiali a rozplakali. A žiaden z týchto životov ma nezasiahol viac ako život ženy, ktorú som zviezol neskoro v noci počas teplého augustového večera.“
Dorazil na uvedenú adresu. „Nikto nevyšiel von. A ja som si pomyslel: ‚No, musím sa rozhodnúť, či pôjdem zaklopať na dvere, alebo tu jednoducho počkám.‘ Mnohí vodiči by proste odišli,“ hovorí Nerburn pre Epoch Times.
Rozhodol sa zaklopať. K dverám prišla žena. Vyzerala na osemdesiat rokov. Žena sa spýtala: „Pomohli by ste mi, prosím, odniesť kufor do auta?“
„Samozrejme,“ odpovedal. Žena spresnila: „Idem do hospicu. Lekár povedal, že musím ísť.“
Nastúpila do taxíka, posadila sa dozadu a spýtala sa: „Môžeme sa trochu povoziť po meste? Bude to naposledy, čo ho uvidím. Rada by som prešla okolo niektorých miest, ktoré boli v mojom živote dôležité.“
„Zaviedla ma k tanečnej sále v jednej časti mesta a povedala, že tam sa prvýkrát stretla so svojím manželom. Prešli sme okolo domov, kde bývala. Vzala ma k hotelu, kde pracovala ako obsluha výťahu,“ dodal.
„Vozili sme sa po meste celú noc, bolo už neskoro a blížilo sa ráno. Vtedy povedala: ‚Dobre, už som unavená. Poďme.‘“
Nerburn ju odviezol do hospicu. Keď vystupovala, spýtala sa: „Koľko vám dlhujem?“
„Nič mi nedlhujete,“ odpovedal Nerburn.
„Aj vy sa predsa musíte nejako živiť,“ poznamenala.
„Budú ďalšie jazdy, nebojte sa,“ odvetil.
Pomohol jej vybrať kufor z auta a personál hospicu už na ňu čakal s invalidným vozíkom. Potom k nemu pristúpila, pevne ho objala a povedala: „Ďakujem, že ste to urobili.“
„Bol to jeden z tých okamihov, ktoré vás prinútia zamyslieť sa… Možno práve preto som v tej chvíli bol na svete – aby som tej žene pomohol,“ uzatvára Nerburn.
Láskavosť na prvý pohľad prináša prospech tomu, kto ju dostáva. Tým, že dávate, však získavate aj vy – darca – a to zmysluplným a hmatateľným spôsobom. Účinky láskavosti sa konkrétne prejavujú vo vedeckých údajoch – a dokonca aj vo vašej DNA.
Láskavosť mení náš vnútorný svet
Láskavosť je súčasťou ľudskej povahy. Vedci zistili, že už 18-mesačné deti dokážu preukázať jasný úmysel pomáhať druhým.
Skutky láskavosti sa zvyčajne začínajú empatiou. Keď súcitíme s utrpením druhých, chceme ich od neho uchrániť, čo nás motivuje k prejavom láskavosti. V týchto momentoch sa v mozgu aktivuje takzvaný „empatický okruh“.
Na základe desaťročí neurovedeckého výskumu vieme, že keď sa aktivujú „zrkadlové“ neuróny, cítime alebo reagujeme spôsobom, ktorý odzrkadľuje správanie pozorovaných osôb. Náš mozog do určitej miery vníma prelínanie skúseností druhých s našimi vlastnými.
Láskavosť dokonca presahuje obyčajnú túžbu zbaviť ľudí utrpenia a zahŕňa aj úmysel zlepšiť život druhých bez očakávania akejkoľvek odmeny.
Platí, že keď dávate, mimovoľne niečo aj získavate. To vytvára krásu vo vašom vlastnom vnútri.
V austrálskej štúdii z roku 2023 sa 671 účastníkov pustilo do dvojtýždňového experimentu „dobrého života“. Boli náhodne rozdelení do štyroch skupín: jedna mala byť láskavá k sebe samej, druhá mala byť extrovertnejšia a spoločenskejšia, tretia sa mala venovať umeniu alebo hudbe a štvrtá mala robiť dobré skutky vo vzťahu k druhým. Výskumníci každý deň zisťovali, ako sa účastníci týchto aktivít cítia.
Pokiaľ išlo o „eudaimóniu“ – hlboký pocit zmyslu a naplnenia –, pomoc druhým výrazne predstihla všetky ostatné aktivity. Hoci starostlivosť o seba, spoločenské kontakty a spoznávanie umenia vyvolávali pozitívne emócie, nedokázali prekonať hrejivý pocit, ktorý zažívali účastníci pri konaní nezištných skutkov.
Láskavosť prirodzene vedie k šťastiu. V štúdii z roku 2019, uverejnenej v časopise The Journal of Social Psychology, vedci zistili, že ľudia, ktorí sedem dní po sebe každý deň vykonali nejaký láskavý skutok, pocítili výrazný prílev šťastia. Ukázalo sa pritom, že je úplne jedno, či boli láskaví voči svojej rodine alebo voči cudzím ľuďom. Čím viac láskavých skutkov vykonali alebo videli, tým boli šťastnejší.
Láskavosť navyše ovplyvňuje viac než len emócie. Ovplyvňuje aj našu DNA a formuje fungovanie imunitného systému.
Dobré skutky menia našu DNA
Skupina vedcov z Kalifornskej univerzity sa rozhodla zistiť, či to, že sme k druhým láskaví, dokáže zmeniť naše telo na genetickej úrovni.
Aby svoju hypotézu empiricky overili, náhodne rozdelili dospelých účastníkov do troch skupín na obdobie štyrich týždňov. Prvá skupina preukazovala láskavosť konkrétnym ľuďom, druhá sebe a tretia sa venovala neutrálnej činnosti a slúžila ako kontrolná skupina.
Na začiatku a na konci štúdie účastníci odovzdali vzorky krvi. Vedci hľadali zmeny v súbore génov spojených so zápalom a stresom. Ide o gény, ktoré pri nadmernej aktivite zvyšujú riziko ochorení, napríklad srdcových ťažkostí.
Zistenia boli fascinujúce. Skupina, ktorá preukazovala dobro druhým ľuďom, vykazovala najvýraznejšie pozitívne zmeny v génovej aktivite imunitných buniek. Krvné testy odhalili zníženú expresiu génov spojených so zápalom a stresom.
Toto zistenie potvrdilo aj jednu zo skorších štúdií z roku 2017, v ktorej vedci dospeli k tomuto záveru: „Na zmenu regulácie génov v leukocytoch neboli potrebné žiadne nákladné, inštruktormi vedené ani namáhavé aktivity. Úplne stačilo, ak ľudia do svojho každodenného života začlenili drobné prejavy láskavosti voči druhým.“
Reťazová reakcia láskavosti
„Väčšina ľudského správania, emócií a vlastností je aspoň do určitej miery spoločensky nákazlivá,“ vysvetľuje neurologička a výskumníčka v oblasti empatie Abigail Marshová z Georgetown University.
Keď vidíme, ako niekto koná dobro, v našom mozgu sa aktivuje reakcia, ktorá nás podnecuje k tomu, aby sme túto láskavosť napodobnili. Pripravuje nás na to, aby sme boli sami láskavejší bez toho, aby sme sa o to vedome snažili.
Známy príbeh hovorí o tom, ako búrka vyplavila na pláž tisíce umierajúcich hviezdic. Jeden muž sledoval, ako sa tam zhromažďujú davy ľudí, no nikto nič nerobil. Vtedy jedno z detí začalo zbierať hviezdice jednu po druhej a hádzať ich späť do mora. „Chlapče,“ povedal muž, „neuvedomuješ si, že pláž je dlhá kilometre a sú na nej stovky hviezdic? Nemôžeš im pomôcť!“ Dieťa sa usmialo, zdvihlo ďalšiu hviezdicu, hodilo ju do oceánu a odpovedalo: „Tejto som pomohol!“ Muž bol dojatý. Pridal sa k dieťaťu a postupne sa pridali aj ostatní.
Údaje naznačujú, že jediný prejav láskavosti sa môže šíriť oveľa ďalej, než si myslíme.
Výskum Adama Granta, profesora na Wharton School pri Pensylvánskej univerzite, nákazlivý charakter láskavosti potvrdzuje. V kontrolovaných experimentoch mali účastníci, ktorí videli niekoho pomáhať inej osobe, o 26 percent vyššiu pravdepodobnosť, že neskôr sami pomôžu náhodnému cudzincovi.
Sociológovia James Fowler a Nicholas Christakis vo svojej prelomovej štúdii ukázali, že veľkorysé správanie sa šíri spoločenskými väzbami až do tretej úrovne prepojenia. Ich práca uverejnená v prestížnom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences zistila, že keď sa jeden človek zachová veľkoryso, inšpiruje tým ostatných k rovnakému správaniu voči ďalším ľuďom. Tým vzniká reťazová reakcia dobrosrdečnosti.
Zistili, že nesebecké správanie inšpiruje priateľov a dokonca aj priateľov ich priateľov, aby boli štedrejší. Tento efekt sa šíri až do tretej úrovne a prechádza ľudskými vzťahmi ako vlna.
Ako ďaleko môže láskavosť reálne zájsť?
V 60. rokoch 20. storočia uskutočnil americký psychológ Stanley Milgram experiment, ktorý ukázal, že k akémukoľvek cudzincovi na svete sa dokážeme dostať v priemerne cez 5,2 sprostredkovateľa. Ide o takzvaný fenomén malého sveta – sme prepojení oveľa viac, než si uvedomujeme. Vďaka technológiám sa svet ešte viac zmenšil. Podľa výskumu spoločnosti Meta sa počet sprostredkovateľov znížil na 3,57.
Príbeh Nerburna o tom, ako pred 40 rokmi pomohol staršej žene, vyvoláva vlnu záujmu aj dnes. Autor prezradil, že po zverejnení príbehu na internete dostal nespočetné množstvo e-mailov. Písali mu najmä mladí ľudia, ktorých jeho čin hlboko inšpiroval a motivoval k tomu, aby boli vo svojom živote láskavejší – v nádeji, že aj jednoduchý dobrý skutok môže mať obrovský význam.
Rozvíjanie láskavosti
V štúdii uverejnenej v časopise Psychological Science vedci náhodne rozdelili dobrovoľníkov do dvoch skupín: jedna absolvovala osemtýždňový kurz všímavosti (mindfulness), druhá skupina bola kontrolná.
Na konci experimentu si účastníci mysleli, že idú plniť náhodnú úlohu a posadili sa do čakárne. Vtom prešla okolo herečka o barlách. „Osoba v núdzi, ktorá viditeľne trpela, sa zastavila, len čo prišla k stoličkám. Pozrela sa na telefón, bolestne vzdychla a oprela sa o stenu,“ opísali situáciu autori štúdie.
To, čo sa stalo potom, hovorí za všetko. 50 % účastníkov zo skupiny, ktorá absolvovala tréning meditácie, sa rýchlo postavilo zo stoličky, zatiaľ čo v kontrolnej skupine tak urobilo len 15 % účastníkov.
Autori konštatovali, že meditácia mala veľmi výrazný účinok – viac než päťnásobne zvýšila pravdepodobnosť, že človek niečo urobí, aby zmiernil bolesti inej osoby.
Následné experimenty potvrdili, že empatiu významne posilňuje aj kratší, trojtýždňový tréning meditácie.
Ďalším spôsobom, ako v sebe rozvíjať láskavosť, je vnímať, že sme súčasťou niečoho, čo nás presahuje. Jedným z prístupov je vyjsť von a zažiť úžas. V štúdii z roku 2015, uverejnenej v časopise Journal of Personality and Social Psychology, časť účastníkov jednu minútu pozerala na vysoké eukalyptové stromy. Ostatní k nim stáli chrbtom a pozerali sa na modernú vedeckú budovu. Ľudia, ktorí pozorovali stromy, mali neskôr väčšiu tendenciu pomáhať druhým a pripisovali menšiu dôležitosť vlastnej osobe.
Nerburn hovorí, že od tej nezabudnuteľnej jazdy autom našiel vo svojom živote mnoho spôsobov, ako doň vniesť úprimnú láskavosť.
„Stačí si jednoducho položiť otázku: Bude ten dobrý skutok znamenať pre druhého človeka viac než nepríjemnosti, ktoré tým spôsobím sebe? Ak áno… urobte to, čo je správne,“ radí Nerburn.
Vedomá láskavosť sa môže začať maličkosťami. Marshová odporúča tento jednoduchý vzorec: keď nastane situácia X, urobím Y. „Keď prechádzam dverami, skontrolujem, či niekto nejde za mnou, a podržím mu ich. … Keď uvidím smeti na zemi, zdvihnem ich… Spočiatku to vyžaduje úsilie, neskôr sa z toho stane návyk,“ vysvetľuje.
Nerburn tvrdí, že okamihy, keď prejavujeme láskavosť – ako počas jeho jazdy taxíkom –, prichádzajú nečakane, no zjavujú sa každý deň. Keď si ich všimnete, využite tú chvíľu. „Z dlhodobého hľadiska bude váš život oveľa lepší,“ uzatvára.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?