17. november ostáva sviatkom, no ide sa do práce: inštitúcie dávajú voľno, kritici varujú pred stratou symboliky
Sedemnásty november zostáva na Slovensku štátnym sviatkom, no po schválení konsolidačného balíka už nie je dňom pracovného pokoja. Vláda tento krok odôvodňuje potrebou šetriť verejné financie, zatiaľ čo jeho kritici upozorňujú na oslabenie symbolického významu dňa spojeného s Nežnou revolúciou. Napriek zmene sa viaceré školy, inštitúcie a firmy rozhodli udeliť voľno, aby význam 17. novembra zachovali.
Od roku 2001 je 17. november na Slovensku štátnym sviatkom, ktorým si pripomíname Deň boja za slobodu a demokraciu. Spája sa s odkazom Nežnej revolúcie a zmenou komunistického režimu na demokratický. Po konsolidačných úpravách, konkrétne po schválení tretieho balíka (24. septembra), už tento sviatok nebude dňom pracovného pokoja.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) ešte pred schválením konsolidácie zdôraznil rozdiel medzi štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja. „Nikto nechce zrušiť štátny sviatok, nech štátny sviatok zostane. Len to nebude deň voľna, ale bude to štátny sviatok. To znamená, že by si ho mal štát razantným spôsobom pripomínať,“ povedal.
Rovnako vláda pristúpila aj k Dňu Ústavy Slovenskej republiky z 1. septembra. Ostal štátnym sviatkom, no väčšina Slovákov išla v tento deň prvýkrát po desiatkach rokoch do práce.
Vláda si od týchto krokov sľubuje úsporu približne 130 – 150 miliónov eur. Práve ekonomický tlak a potreba kompenzovať výpadky verejných financií, napríklad z dane z finančných transakcií, sú podľa kabinetu hlavnými dôvodmi tejto zmeny.
Väčšina ľudí bude normálne pracovať
17. november už v zmysle Zákonníka práce nie je sviatok ani deň pracovného voľna, preto väčšina ľudí normálne pracuje. Rôzne opozičné skupiny a mimovládne organizácie ohlásili podujatia na 17. november. Mnohé inštitúcie, školy (vysoké, stredné a dokonca základné), úrady a firmy zároveň oznámili, že v tento deň poskytnú zamestnancom alebo študentom voľno.
Voľno pre svojich viac než 3500 zamestnancov oznámila napr. aj Slovenská sporiteľňa, zatiaľ čo VÚB banka si sviatok uctí skráteným pracovným dňom.
Bývalý minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál 14. novembra uviedol, že ak sa rozhodol zamestnávateľ udeliť svojim zamestnancom pracovné voľno, z pohľadu legislatívy ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Zamestnanci v takomto prípade nemajú nárok na mzdu, ale dostanú náhradu mzdy vo výške 100 % svojho priemerného zárobku.
„Nie je to jedno. Zvyčajne je priemerný zárobok vyšší ako mzda zamestnanca dohodnutá v pracovnej zmluve, pretože sa do neho započítavajú aj rôzne príplatky a odmeny, ktoré boli zamestnancovi vyplatené počas predchádzajúceho štvrťroka a podobne,” napísal na sociálnej sieti.
Náhrada za transakčnú daň
Keď vládny kabinet začiatkom júna uvažoval o zrušení dane z finančných transakcií pre niektorých podnikateľov, zároveň skonštatoval, že bude musieť výpadok v rozpočte niečím nahradiť. Už vtedy sa skloňovalo, že doplnenie výpadku prostriedkov verejnej kasy by mohlo zabezpečiť vypustenie dňa pracovného pokoja, konkrétne 17. novembra.
„Vládne strany, inšpirujúc sa podnetom zamestnávateľov, aby sa znížil počet voľných dní spojených so štátnymi sviatkami, súhlasia s tým, aby v roku 2025 štátny sviatok 17. novembra a v nasledujúce roky nebol spojený s dňom pracovného pokoja,“ uviedol úrad vlády.
Podľa sociologičky z Univerzity Komenského v Bratislave Gabriely Lubelcovej ide o politické rozhodnutie. „Je to predovšetkým prezentácia nejakého politického postoja k tomu, ktoré hodnoty a ktoré historické udalosti sa pokladajú za významné a kľúčové,“ povedala v rozhovore pre TASR.
Zdôraznila tiež, že symbolická hodnota štátneho sviatku má význam len vtedy, ak je naplnená obsahom a sprevádzaná verejnými aktivitami. Podľa nej nejde len o uznanie sviatku ako pracovného voľna, ale o to, ako spoločnosť k nemu pristupuje a aké akcie pri tejto príležitosti organizuje. Pripomenula, že ak sa na 17. november prestane verejne a politicky spomínať, jeho význam môže časom vyprchať.
Rektor UK avizoval voľno ešte pred zrušením dňa pracovného pokoja
Rektor Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Marek Števček už v júni avizoval, že napriek plánovanému zrušeniu dňa pracovného pokoja bude 17. novembra symbolicky vyhlasovať rektorské voľno.
„Sedemnásty november je deň, keď v roku 1939 nacisti zatvorili české vysoké školy, popravili deväť študentov a viac ako tisícku ďalších poslali do koncentračných táborov. Sedemnásty november je deň spustenia procesov vedúcich k ukončeniu totalitného zriadenia v roku 1989. Je to aj deň, keď sme začali budovať akademickú samosprávu. Zaslúži si preto našu pozornosť, úctu a rešpekt naprieč celou spoločnosťou,“ zdôvodnil.
Podľa jeho slov má 17. november pre univerzitu mimoriadny význam. Pripomenul, že v roku 1989 sa mnohé novembrové udalosti odohrali práve v priestoroch UK a stáli za nimi študenti univerzity. Vyzdvihol ich odvahu, ktorá začala spoločenskú zmenu a umožnila ľuďom slobodne študovať, tvoriť a cestovať.
Premiér zvolá zasadnutie vlády
Premiér Fico 8. novembra v diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy oznámil, že 17. novembra zvolá zasadnutie vlády. Strana Smer-SD už roky oslavuje svoje výročie práve 17. novembra slávnostným snemom, za čo je dlhodobo kritizovaná a vinená zo snáh znižovať význam Nežnej revolúcie. K dnešnému dňu zatiaľ oficiálne nebolo ohlásené žiadne slávnostné podujatie Smeru.
„Zvolávam vládu na 17. novembra, budeme mať vládnu agendu. V pondelok máme zasadnutie koaličnej rady a budeme sa určite rozprávať o tom, čo všetko by na programe vlády mohlo byť. Pokiaľ ide o Smer, my si tiež pripravujeme svoje podujatia, ale jediné, čo si neželáme, aby došlo k akýmkoľvek kontaktom a rôznym možno násilnostiam, pretože počúvame všeličo,” predostrel Fico.
Dodal, že rešpektuje právo ľudí protestovať a dúfa v pokojný priebeh. „Nech ľudia idú demonštrovať, nech vyslovia svoje názory, ale mňa to nejako špeciálne nevyrušuje, je to sviatok ako ktorýkoľvek iný,“ uzavrel.
Udalosti novembra 1989 (chronológia)
16. novembra 1989: asi 250 bratislavských študentov sa stretlo na Mierovom námestí, odkiaľ sa sprievod pohol smerom k Ministerstvu školstva a telesnej výchovy SR. S jeho predstaviteľmi diskutovali vysokoškoláci o potrebe demokratizácie školstva.
17. novembra 1989: brutálny zásah polície proti pokojnej demonštrácii študentov na pražskej Národní třídě, ktorá bola uctením pamiatky študenta Jana Opletala, zavraždeného nacistami v novembri 1939, zmobilizoval celú československú spoločnosť – začala sa nežná revolúcia. Hneď po skončení demonštrácie sa uskutočnilo niekoľko schôdzok študentov umeleckých škôl s pražskými divadelníkmi, na ktorých sa diskutovalo o spoločnom vystúpení proti režimu.
18. novembra 1989: od rána rokovali na niektorých fakultách študenti pražských vysokých škôl o ďalšom postupe. Žiadali dôkladné vyšetrenie brutálneho zásahu na Národní třídě. Študenti DAMU a FAMU sa rozhodli začať týždenný protestný štrajk. Pridali sa k nim všetky pražské divadlá a postupne začali štrajkovať i mimopražské súbory vrátane bratislavských. Študenti vysokých škôl prijali vyhlásenie, ktoré okrem iného požadovalo okamžité odstúpenie vládnych a straníckych predstaviteľov a zrušenie ústavného článku o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti.
19. novembra 1989: v Prahe vzniká Občianske fórum a v Bratislave Verejnosť proti násiliu ako hlavné opozičné organizácie.
20. novembra 1989: začala sa séria demonštrácií na námestiach miest v celom Československu. Najväčšie boli na Václavskom námestí v Prahe a na Námestí SNP v Bratislave.
21. novembra 1989: predseda komunistickej vlády Ladislav Adamec začal rozhovory s predstaviteľmi opozície.
23. novembra 1989: v Bratislave pred zhromaždením vystúpil s prejavom Alexander Dubček.
24. novembra 1989: odstúpil ÚV KSČ na čele s Milošom Jakešom, novým generálnym tajomníkom strany sa stal Karel Urbánek.
26. novembra 1989: uskutočnil sa mohutný míting v Prahe na Letnej. Ladislav Adamec sa stretol s hlavným predstaviteľom opozície Václavom Havlom. Konalo sa zasadnutie ÚV KSČ, na ktorom sa rozhodovalo o potlačení revolučného hnutia vojenskou silou. Bez podpory Moskvy sa však československé vedenie na tento krok neodvážilo.
27. novembra 1989: dvojhodinový generálny štrajk v celom Československu potvrdil vôľu občanov skoncovať s vládou jednej strany a nastúpiť cestu k demokracii.
29. novembra 1989: Federálne zhromaždenie zrušilo ústavný článok č. 4 o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti a štáte.
Začiatok decembra 1989: začalo sa rúcanie železnej opony, drôtených zátarás okolo Československa.
10. decembra 1989: vláda Ladislava Adamca odstúpila a vznikla nová „vláda národného porozumenia“, ktorú viedol Marián Čalfa. V tento deň tiež odstúpil z funkcie prezidenta ČSSR Gustáv Husák.
28. decembra 1989: Federálne zhromaždenie ČSSR zvolilo za svojho predsedu Alexandra Dubčeka.
29. decembra 1989: Federálne zhromaždenie zvolilo za nového prezidenta republiky Václava Havla. Rozhodlo tiež o tom, že v júni 1990 budú v Československu slobodné a demokratické voľby.
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.