Zaujímavosti » História

Ilustrácie z gulagu: zachytené hrôzy sovietskeho systému

Hrôzy sovietskych gulagov boli dôkladne zdokumentované nezlomnými preživšími a pozornými historikmi. V čase, keď mnohí ich význam bagatelizovali alebo nepoznali, kniha Alexandra Solženicyna „Súostrovie Gulag“ (1973) podala správu o osobných zážitkoch významného disidenta v tamojších táboroch. Rovnako aj akademik Robert Conquest vo svojich dielach, napríklad v knihe „Veľký teror“ (1968), opísal rozsah a intenzitu sovietskych zločinov proti ľudskosti.

Tieto zverstvá, ktoré postihli desiatky miliónov ľudí, sú od nás vzdialené v čase aj priestore. Od smrti Josifa Stalina a najhorších zneužívaní sovietskeho systému uplynuli desaťročia. Z tisícov táborov roztrúsených po obrovských sibírskych a ďalších odľahlých územiach sa pre súčasnú verejnosť zachoval len jeden.

Dancig Sergejevič Baldajev, narodený v roku 1925 v sibírskom meste Ulan-Ude, mal jedinečnú príležitosť zaznamenať zlo páchané na miliónoch svojich spoluobčanov, ktorých režim označil za „nepriateľov ľudu“.

V roku 1988 Baldaev skompletizoval svoje záznamy, ktoré sú dostupné v zbierke vydanej britským vydavateľstvom Fuel Publishing a venovanej disidentovi Solženicynovi. Baldajevov umelecký štýl je realisticky proporčný, s výraznými líniami a tieňmi, ktoré pripomínajú súčasný grafický román.

Kniha „Kresby z gulagu“ obsahuje vyše sto obrázkov zobrazujúcich popravy, vraždy sekerou, kruté sexuálne mučenie a ďalšie činy extrémneho násilia spáchané komunistickým režimom. Baldajev dopĺňa svoje kresby opismi, ktoré dodávajú kontext a oživujú ako obete, tak aj páchateľov. Brutalita gulagu je sprevádzaná stalinistickými heslami a propagandou, ktoré boli neustálou súčasťou života väzňov a správcov táborov.

Baldajevov otec, buriatský intelektuál, bol v roku 1938 popravený. V dôsledku toho Baldajev osirel a bol vychovávaný štátom, aby slúžil sovietskemu systému. Bojoval v druhej svetovej vojne a nakoniec vstúpil do gulagu – nie ako obeť, ale ako jeden z dozorcov. Jedna fotografia Baldajeva z tohto obdobia ho zachytáva ako prísneho ázijského strážcu v zimnej scenérii a s huskym po boku.

Ako strážca a policajt Baldajev detailne sledoval tamojší administratívny teror a jeho mechanizmy. Tajne si zaznamenával svoje pozorovania vo forme kryptických čiarových postavičiek, ktoré dokázal rozlúštiť iba on a ktoré si ukladal, aby ich v budúcnosti spracoval. Keď sa naskytla príležitosť, premenil svoje skice na plnohodnotné ilustrácie.

Na jednom obrázku muž vychudnutý na kosť stojí pred stenou s heslom „Vpred ku komunizmu“. Ďalší zobrazuje nešťastného robotníka, ktorého sadistickí spoluväzni rozpiľujú na polovicu spoločne s kmeňom, na ktorý ho priviazali.

„Od najnižšie postaveného zeka (väzňa) až po najnásilnejšieho potetovaného vora (zlodeja) – praktiky a obyvateľov systému gulagov vidíme v neuveriteľných a šokujúcich detailoch,“ uvádza sa na webovej stránke vydavateľstva Fuel.

A šokujúce to skutočne je. Až do takej miery, že niekto by mohol spochybniť potrebu „pornografickej“ brutality Baldajevových ilustrácií. No vo svete, kde Sovietsky zväz opustil komunizmus bez toho, aby sa úplne vyrovnal s jeho zločinmi, a kde je Stalinovo vládnutie mnohými považované za efektívne či dokonca hrdinské, je Baldajevova necenzurovaná úroveň detailov (v inom kontexte nadbytočná) triezva a nevyhnutná.

Je nevyhnutná, pretože je aktuálna. Mučenie a mimoriadne zlé zaobchádzanie, ktoré Baldajev zobrazuje vo svojich kresbách, sa odohrali pred polstoročím, no pre milióny politických a náboženských väzňov, ktorých dnes zadržiavajú komunistické režimy v Číne a Severnej Kórei, sú gulagy stále živou realitou.

Odhaduje sa, že komunizmus zabil najmenej 100 miliónov ľudí, no jeho zločiny neboli plne zdokumentované a jeho ideológia dodnes pretrváva. Denník Epoch Times sa snaží odhaliť históriu a presvedčenia tohto hnutia, ktoré bolo od svojho vzniku zdrojom tyranie a deštrukcie.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK