Domov

Zmena ústavy o dvoch pohlaviach: poslanci Krajčí a Krátky v hnutí Slovensko skončia

Novela ústavy, o ktorej Národná rada hlasovala 26. septembra, vyvolala výrazné protichodné reakcie: časť politikov a verejnosti ju víta ako posilnenie národnej identity a tradičných hodnôt, iní varujú pred ohrozením medzinárodných záväzkov a právnej istoty. Novela okrem zakotvenia biologického poňatia pohlavia prináša rovnosť odmeňovania mužov a žien, úpravy adopcií a vzdelávacieho procesu a posilňuje suverenitu Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. Prešla aj vďaka opozičným poslancom z KDH a Hnutia Slovensko.

Novela prešla aj vďaka hlasom opozície

Slovensko je opäť rozdelené na dva tábory. Jedni oslavujú schválenie ústavnej novely, druhí bijú na poplach.

„Posilnenie ochrany tradičných hodnôt je kľúčové pre zachovanie kultúrneho dedičstva SR a zabezpečenie právnej stability. Návrh ústavného zákona preto reaguje na potrebu ochrany kultúrneho dedičstva zakotveného v preambule Ústavy Slovenskej republiky, ktoré je osobitne spojené s uznaním manželstva medzi mužom a ženou ako jedinečného zväzku,“ uvádza sa v schválenom návrhu vládnej novely.

Za novelu ústavy hlasovali všetci koaliční poslanci (s výnimkou Jána Ferenčáka – Hlas), nezaradení poslanci dlhodobo podporujúci koalíciu (Ľupták, Ševčík, Malatinec a Radačovský) a opoziční poslanci z KDH (okrem Františka Majerského a Františka Mikloška) a Richard Vašečka z Kresťanskej únie. Neočakávane sa napokon pridali aj dvaja poslanci Hnutia Slovensko – Marek Krajčí a Rastislav Krátky, ktorí to vopred neavizovali. Ústavná väčšina 90 poslancov z 99 prítomných sa dosiahla na hlavu presne.

Poslanec Krajčí spočiatku neplánoval podporiť zmenu Ústavy pod taktovkou Roberta Fica (Smer-SD), v tom prípade by novela neprešla. Len deň pred hlasovaním v rozhodnutí však urobil obrat. 

„Celé naše rozhodnutie odštartovala včerajšia tlačová beseda Roberta Fica, kde jasne dokázal, že jemu o tie hodnoty v podstate nejde a len dáva historickú šancu, že takéto hodnoty by mohli byť ukotvené v ústave,“ uviedol 26. septembra na tlačovej besede po schválení novely, pričom dodal, že oveľa vyššia hodnota je to, aby premiér Fico ďalej na Slovensku nevládol.

„Avšak po tomto som si uvedomil, že to, čo Robert Fico robí, je brutálne vykosťovanie KDH. KDH by veľmi škaredo doplatilo na to, že sa s nimi spojili a zároveň nepresadili niečo, o čo im bytostne ide,“ skonštatoval s tým, že ak by novela neprešla, kresťanskí demokrati by sa nemuseli dostať v budúcom volebnom období do parlamentu, čo by znamenalo ďalšiu vládu premiéra Fica.

„Úprimne, chcel som aj týmto spôsobom podať kolegom z KDH ruku a reálne im pomôcť v politike, ktorú robia, aj z pozície nášho hnutia, pretože si myslím, že naša spolupráca je veľmi dôležitá,“ vysvetlil Krajčí.

Matovič by sa na mieste poslancov vzdal mandátu

Líder Hnutia Slovensko Igor Matovič označil hlasovanie dvoch vlastných poslancov, ktorí novelu podporili, za zradu. Povedal, že o ich úmysle sa dozvedel len krátko pred samotným hlasovaním.

„Ja som úprimne rád zmene tých vecí, ale ten proces ma mrzí. Zrada či sklamanie zo strany Mareka či Rasťa ma ľudsky mrzí,“ zhrnul svoje pocity na sociálnej sieti 26. septembra. Dodal, že ak by rovnakú novelu predložilo KDH a nie Smer, celé Hnutie Slovensko by ju podporilo.

Zároveň Matovič uviedol, že poslancov Krajčího a Krátkeho neplánuje vyhadzovať z poslaneckého klubu, avšak ak by bol na ich mieste, vzdal by sa poslaneckého mandátu.

Podľa Matoviča ich rozhodnutie mohlo ovplyvniť aj predchádzajúce hlasovanie poslancov Progresívneho Slovenska, ktorí podporili koalíciu pri zrušení 15. septembra (sviatku Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska) ako dňa pracovného voľna, pričom ich hlasy ani neboli potrebné. “Takže zrejme táto vec k tomu mimoriadne pomohla,“ skonštatoval.

Krajčí v utorok (30. septembra) na tlačovej konferencii nakoniec oznámil odchod z Hnutia Slovensko. Ostane v parlamente ako nezaradený poslanec. Matovič následne informoval, že poslanca Krátkeho vylúčia aj z poslaneckého klubu aj zo strany.

KDH malo pôvodne vlastný návrh 

„Teší ma tento moment, že prešla ústava, ktorá chráni ľudskú dôstojnosť. Boli medzi nimi naše články, ktoré vládne podanie pretvorili a prekreovali do aktuálnej podoby, za ktorú sme mohli s čistým svedomím hlasovať,“ uviedol líder KDH Milan Majerský.

Kresťanskodemokratické hnutie malo pôvodne ešte vlastný návrh, ktorý dostal stopku od poslancov hneď v prvom čítaní. Jeho cieľom bolo posilniť stabilitu, bezpečnosť a právny poriadok Slovenska. Návrh zahŕňal ústavné zakotvenie povinného referenda pri akýchkoľvek diskusiách o vystúpení z EÚ a NATO, čím by sa zamedzilo ich opusteniu len na základe parlamentného hlasovania. Zároveň navrhovalo posilniť národnú suverenitu v kultúrno-etických otázkach a zakotviť rodičovské práva vo výchove a vzdelávaní detí v súlade s medzinárodnými záväzkami.

Návrh novely ústavy od Smeru-SD pôvodne nebol v súlade s európskou legislatívou, pretože obsahoval formuláciu, podľa ktorej by právne akty Európskej únie a medzinárodné zmluvy nemali mať prednosť pred slovenskými zákonmi v prípade rozporu s ústavou.

„Zmenu Ústavy SR sme avizovali už v júli 2024 a po niekoľkých mesiacoch prinášame sériu našich návrhov. Veľmi citlivo vnímame všetky snahy a dezinformácie, ktoré nás chcú vytrhnúť z EÚ alebo hovoria o zasahovaní Bruselu do našich životov. A tieto naše návrhy sú odpoveďou, ktorú by každý štátnik mal prijať a podporiť, pretože jasne stanovujú suverenitu Slovenska v základných kultúrno-etických otázkach, teda v oblastiach, ktoré vždy boli myslené ako právo členských štátov,“ uviedol podpredseda KDH Viliam Karas, pričom zdôraznil, že hnutie prejavilo záujem diskutovať o návrhu so všetkými stranami.

KDH následne vyjadrilo ochotu podporiť vládny návrh novely ústavy za podmienky, že do neho budú zapracované niektoré ich vlastné pozmeňovacie návrhy. Vládna koalícia už vo svojom návrhu prevzala viaceré prvky z návrhu kresťanských demokratov, napríklad zvrchovanosť Slovenska v kultúrno-etických otázkach a právo rodičov na výchovu detí. 

Iné body, ako napríklad zákaz surogátneho materstva, boli do novely doplnené na základe pozmeňovacích návrhov poslancov KDH a KÚ. Hnutie kresťanských demokratov tak výrazne ovplyvnilo konečné znenie novely, ktoré podľa vlastných vyjadrení prekonzultovali s Benátskou komisiou.

Najskôr dve pohlavia, potom národná identita

Spočiatku sa debata sústredila najmä na zakotvenie do ústavy existencie dvoch pohlaví – muža a ženy. Okrem toho novela zavádza zaručenie rovnosti odmeňovania mužov a žien, upravuje adopcie a vzdelávací proces a posilňuje suverenitu Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach či národnej identite.

„Stojíme si za tým, že je správne, že v rozhodujúcich a etických otázkach musí mať právo slovenské prednosť pred právom medzinárodným,“ vyhlásil premiér Fico.

„90 poslancov odovzdalo všetku moc v štáte tejto vláde a všetkým budúcim. Národnú identitu si bude vysvetľovať každý, ako chce,“ zhodnotil opozičný poslanec František Mikloško (KDH), ktorý dopredu avizoval, že s koalíciou z morálnych dôvodov hlasovať nebude.

„Plne rešpektujem rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky o zmene ústavy. V čase obrovského rozdelenia slovenskej spoločnosti je ústavná väčšina významným signálom, že na konkrétnej otázke existuje zhoda naprieč politickým spektrom, a je potrebné ju rešpektovať,“ komentoval hlasovanie prezident Peter Pellegrini. Na rozdiel od bežných zákonov ústavný zákon schválený parlamentom nemá možnosť vetovať.

Kritici poukazujú na stanovisko Benátskej komisie

Kritici schválenú zmenu Ústavy SR odmietajú. Tvrdia, že hoci sa návrh prezentuje ako ochrana „tradičných hodnôt“, v skutočnosti ide o nebezpečný precedens, ktorý by umožnil nadriadiť slovenskú ústavu nad európske a medzinárodné právo, ktorého súčasťou sú aj ľudské práva a ochrana právneho štátu.

Hlasovaniu o novele ústavy predchádzalo expresné doručenie naliehavého stanoviska Benátskej komisie, poradného orgánu Rady Európy. Jej úlohou je poskytovať odborné znalosti v ústavných záležitostiach s cieľom pomôcť krajinám rozvíjať sa v súlade s európskymi normami. 

Ešte pred prijatím novely podľa právnika z Via Iuris Petra Čuroša 24. septembra Benátska komisia upozornila na to, že návrh môže oslabiť rešpektovanie medzinárodných záväzkov krajiny. Použitie nejasných a všeobecných pojmov ako „národná identita“ alebo „kultúrno-etické otázky“ vytvára riziko svojvoľného a nekonzistentného výkladu, čo by mohlo viesť k právnej neistote, uviedol 25. septembra v komentári pre SME. 

„Naliehavé stanovisko Benátskej komisie možno čítať ako ostrú kritiku tak procesu, ako aj obsahu novely z dielne úradu vlády. Komisia vyčíta vláde, že nedodržala základné princípy tvorby a zmien ústavných a zákonných noriem,“ napísal.

Podľa Čuroša naša ústava nemá slúžiť ako nástroj politických hier zameraných na porážku protivníka, ale má určiť pravidlá férovej politickej súťaže.

„Benátska komisia vyjadrila znepokojenie, že návrh pripomína skôr zakotvenie „ústavnej identity“ v Maďarsku a Ruskej federácii, ktoré ju použili na oslabenie zásady dodržiavania zmlúv, právnej istoty, obmedzenie účinnej ochrany základných práv a narušenie prednosti medzinárodného a únijného práva,“ objasnil.

Stanovisko komisie podľa neho kritizuje nielen obsah novely, ale aj proces jej prípravy. Vláda podľa komisie nedodržala základné princípy tvorby a zmien ústavných a zákonných noriem: pôvodný návrh bol jednostranne zmenený, dotknuté skupiny neboli prizvané do diskusie a parlamentná debata bola obmedzená tak, že nie je možné návrh zásadne ovplyvniť, uviedol Čuroš.

Reakcia úradu vlády

Úrad vlády SR v tlačovej správe obavy Benátskej komisie vyvrátil. Objasnil, že ochrana tradičných hodnôt a suverenity v novele ústavy je v súlade s medzinárodnými štandardmi a neodporuje Dohovoru o ochrane ľudských práv ani judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva.

„Rozhodovanie o kultúrno-etických otázkach patrí do výlučnej kompetencie národného zákonodarcu v zmysle sebaurčenia a demokracie. Medzinárodný či nadnárodný orgán nemá demokratickú legitimitu na rozhodovanie o kultúrno-etických otázkach. Pojem ‚národná identita‘ je európsky pojem, ktorý vychádza z článku 4 Zmluvy o Európskej únii a nepredstavuje riziko pre právnu istotu alebo medzinárodné záväzky,“ vysvetlil úrad.

Zároveň ocenil otvorenú komunikáciu s poradným orgánom EÚ a zdôraznil, že novela ústavy vznikla štandardným legislatívnym procesom s aktívnou účasťou verejnosti a mimovládnych organizácií, ktoré predložili väčšinu pripomienok. Úrad potvrdil súlad novely s medzinárodnými štandardmi v rodinnom práve a vzdelávaní vrátane zákazu surogátneho materstva a rozhodnutí o adopciách. 

V otázke rodovej identity novela vychádza z biologického poňatia pohlavia, ktoré je v súlade s právnym poriadkom a judikatúrou ESDP, pričom Benátska komisia ocenila aj zakotvenie zásady rovnakého odmeňovania mužov a žien.

„Úrad vlády je presvedčený, že návrh novely Ústavy SR posilňuje ochranu tradičných hodnôt a národnej identity bez konfliktu s medzinárodnými záväzkami,“ uzavrel úrad.

Slovenská ústava patrí medzi najslabšie chránené v EÚ

Podľa ústavneho právnika z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Vincenta Bujňáka je v rámci Európskej únie slovenská ústava chránená najslabšie. To, že došlo k prijatiu návrhu novely ústavy, ho neprekvapilo. „My tu máme zmeny ústavy prakticky v premiere každý druhý rok, niekedy sa to stáva až tak, že každý rok je novela ústavy,“ uviedol 27. septembra pre Pravdu.

Bujňák dlhodobo opakuje, že štáty, ktoré majú podobný model s jednokomorovým parlamentom, ako má Slovensko, potrebujú štandardne na zmenu ústavy dve tretiny z celkového počtu poslancov, čo by v slovenskom prípade znamenalo 100 poslancov.

Zároveň pripomenul, že slovenská ústava v minulom volebnom období ešte viac zoslabla. V roku 2020 sa prijala novela Ústavy Slovenskej republiky ako súčasť tzv. justičnej reformy. V rámci tejto novely došlo k oslabeniu ústavného systému ochrany právneho štátu, keďže sa do ústavy explicitne zakotvilo, že Ústavný súd nesmie skúmať súlad ústavných zákonov s ústavou. Tento krok vyvolal odbornú kritiku.

„A vtedy pán predseda Ústavného súdu veľmi múdro a prezieravo vystúpil v národnej rade a upozorňoval poslancov na to, že toto nie je dobré, to je nedomyslené,“ skonštatoval a doplnil, že ak by táto zmena neprešla, tak aj táto ústavná novelizácia by mohla byť napadnutá v konaní pred Ústavným súdom.

V praxi podľa Bujňáka zmena ústavy bude len taká významná, ako jej dovolí samotný Ústavný súd. Ak bude Ústavný súd náš zákon zákonov vykladať v podobných tendenciách ako doteraz, teda pozitívne vo vzťahu k EÚ či Štrasburskému dohovoru, tak sa v aplikačnej praxi nemusí zmeniť nič. „Ústavný súd bude v konečnom dôsledku ten arbiter, čo bude interpretovať, čo je tá základná kultúrno-etická otázka a čo ňou už nie je.“

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK