Silnejšie sankcie EÚ proti Rusku? V ceste k zastaveniu dovozu ruskej ropy stojí Maďarsko a Slovensko
Návrh ďalšej série sankcií proti Rusku, ktorý 19. septembra predložila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, sa zameriava na banky a po prvýkrát aj na platformy kryptomien, ktoré Moskva údajne využíva na pranie špinavých peňazí z transakcií na globálnom finančnom trhu.
Úplne sa má zastaviť aj dovoz skvapalneného zemného plynu. EÚ sa však opäť zameriava najmä na takzvanú tieňovú flotilu. K doterajšiemu zoznamu sa pridá ďalších 118 lodí. Na sankčnom zozname EÚ by tak bolo viac ako 560 lodí.
Členské štáty EÚ musia v tejto veci prijať jednomyseľné rozhodnutie. To ešte nebolo prijaté.
Ruská tieňová flotila
Po útoku Ruska na Ukrajinu v roku 2022 sa sedem vedúcich priemyselných krajín – Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Japonsko, Kanada, Veľká Británia a USA (tzv. G7) – rozhodlo zaviesť strop na cenu ropy (OPC), aby znížilo ruské príjmy z predaja ropy. Všetky ruské vývozy ropy na tankeroch, na ktorých sa podieľajú krajiny OPC, sa odvtedy môžu predávať len za cenu ropy, ktorá je stanovená na 60 dolárov za barel.
Ohlásený nový balík sankcií EÚ stanovuje cenový strop na 47,6 dolára. Rusko obchádza OPC od zavedenia sankcií EÚ tým, že na vývoz ropy používa tankery, ktoré nemajú žiadne väzby na krajiny OPC. Ropa prepravovaná týmito loďami môže Rusko predávať za trhové ceny.
Takéto lode, ktoré nepodliehajú OPC, sa označujú ako „tieňová flotila“. Samotné tankery môžu pochádzať z celého sveta, iba ropa, ktorú prepravujú, je ruského pôvodu. V tomto ohľade je pojem „ruská tieňová flotila“ nepresný, ale v spravodajstve sa zaužíval.
Dôvody pre nové sankcie
Ak členské štáty schvália návrh von der Leyenovej, bude to 19. balík sankcií od februára 2022. Za novým sprísnením sankcií stojí tlak zo strany Washingtonu. Von der Leyenová však ako dôvod tohto kroku uviedla nedávne narušenie rumunského a poľského vzdušného priestoru ruskými dronmi a lietadlami MiG.
„Minulý mesiac Rusko v plnej miere preukázalo svoju pohŕdavosť voči diplomacii a medzinárodnému právu,“ uviedla von der Leyenová vo videu z 19. septembra. „Vieme, že naše sankcie sú účinným nástrojom ekonomického tlaku,“ vyjadrila svoje presvedčenie. A ďalej: „Budeme ich uplatňovať dovtedy, kým sa Rusko neposadí s Ukrajinou za rokovací stôl, aby dosiahlo spravodlivý a trvalý mier.“
Plán predovšetkým počíta s urýchleným ukončením dovozu ruských fosílnych palív, ako je ropa a zemný plyn, najneskôr do konca roka 2027. V minulom roku sa tieto dovozy odhadovali na 21,9 miliardy eur, ako zistil fínsky výskumný inštitút Centre for Research on Energy and Clean Air.
Trump: Nákup ruskej ropy EÚ je „šokujúci“
Americký prezident Donald Trump je už niekoľko týždňov nahnevaný pre pokračujúci dovoz ruskej ropy do EÚ a vyzval členské štáty EÚ, aby ho zastavili. Vo vyhlásení pre americkú televíznu stanicu CBS Trump povedal: „Európa nakupuje ropu z Ruska. Nechcem, aby nakupovali ropu, a sankcie, ktoré ukladajú, nie sú dostatočne prísne. Som pripravený uvaliť sankcie, ale oni musia svoje sankcie sprísniť v súlade s mojimi opatreniami.“
V takzvanom otvorenom liste „všetkým členským štátom NATO a svetu“, ktorý Trump uverejnil na svojej sociálnej sieti Truth Social, dodal: „Som pripravený uvaliť komplexné sankcie na Rusko, ak sa na tom dohodnú všetky členské štáty NATO a začnú konať rovnako, a ak všetky členské štáty NATO prestanú nakupovať ropu z Ruska.“
Nákup ruskej ropy niektorými členskými štátmi NATO – tým myslí členské štáty EÚ – je pre neho „šokujúci“. Podľa jeho názoru to „výrazne“ oslabuje vyjednávaciu pozíciu EÚ voči Rusku. Som pripravený konať akokoľvek, ak ste pripravení aj vy. Stačí mi povedať, kedy,“ píše sa v „otvorenom liste“ adresovanom hlavám štátov a vlád členských štátov NATO.
A ďalej: „Ak NATO urobí to, čo hovorím, vojna sa rýchlo skončí,“ vyjadril sa Trump s istotou. „Ak nie, len mrháte mojím časom a energiou a peniazmi Spojených štátov.“
Ide o Maďarsko a Slovensko
Rosneft a Gazprom Neft, dve vedúce ruské ropné spoločnosti, budú v budúcnosti podliehať „úplnému zákazu transakcií“, oznámila v piatok predsedníčka Európskej komisie. „Ruská vojnová ekonomika je financovaná z príjmov z fosílnych palív. Chceme tieto príjmy zastaviť,“ povedala von der Leyenová. „Je čas uzavrieť kohútik.“
Von der Leyenová sa však nezaoberala výnimkou, ktorá Maďarsku a Slovensku umožňuje naďalej nakupovať ruskú ropu cez ropovod Družba. Táto výnimka platí od uvalenia sankcií EÚ.
Maďarsko a Slovensko sa jasne vyslovili za politiku Trumpa a sú považované za jeho najbližších politických spojencov v Európe. Napriek tomu sú tieto dva východoeurópske štáty poslednými zostávajúcimi dovozcami ruskej ropy cez ropovod.
Podľa „Euronews“ Maďarsko už podpísalo dlhodobú zmluvu o dodávkach plynu s britsko-holandským ropným koncernom Shell, aby sa stalo nezávislejším od ruských dodávok.
Maďarsko obviňuje ostatné štáty EÚ z „pokrytectva“
„Dôvodom, prečo Maďarsko nakupuje ruskú ropu priamo, je to, že nemá inú možnosť, zatiaľ čo iné európske krajiny nakupujú ruskú ropu tajne prostredníctvom nepriamych kanálov, pretože je lacnejšia,“ vysvetlil 5. septembra maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó počas tlačovej konferencie. Informoval o tom maďarský spravodajský portál „telex“.
Szijjártó však žiadnu z „ostatných európskych krajín“ menovite nespomenul, ale podľa „telex“ sa ďalej sťažoval: „Nenechajme sa oklamať pokrytcami, pretože veľká časť tých, ktorí najhlasnejšie kritizujú Maďarsko a Slovensko za nákup ropy, tiež kupuje ruskú ropu, len nepriamo cez určité ázijské krajiny.“
Podľa maďarského ministra zahraničných vecí je to, že Maďarsko naďalej odoberá energiu z Ruska, „z veľkej časti spôsobené tým, že Európska únia zamietla našu žiadosť o pomoc pri zvýšení kapacity plynovodov v juhovýchodnej Európe. Namiesto zvýšenia kapacity alternatívneho plynovodu, ktorý vedie k nám, Chorvátsko zvýšilo tranzitný poplatok za prepravu na päťnásobok európskej referenčnej hodnoty,“ sťažoval sa Szijjártó.
Rusko: „Sankcie EÚ sú vyčerpané“
Mnohé ruské médiá informujú o oznámení nových sankcií EÚ. Malý, ale politicky dôležitý denník „Kommersant“ s nákladom 79 000 výtlačkov však poznamenáva: „Analytici predpokladajú, že vplyv nového balíka sankcií bude obmedzený.“
V podrobnom článku sa vysvetľuje, že ruský skvapalnený zemný plyn „sa v súčasnosti dodáva do EÚ výlučne zo zariadenia Jamal s kapacitou 16,5 milióna ton“. Francúzska energetická spoločnosť „Total“ v ňom má 20-percentný podiel. Podiel EÚ na dodávkach skvapalneného zemného plynu z Jamalu predstavuje 70 %. Hlavnými odberateľmi sú Francúzsko, Belgicko, Španielsko, Holandsko a Taliansko.
Podľa názoru experta citovaného v denníku „Kommersant“ zostáva navyše „nejasné, či plánované uvalenie sankcií bude dostatočným dôvodom na vypovedanie dlhodobých zmlúv medzi európskymi zákazníkmi a Jamalom“.
Závod na skvapalnený plyn uzavrel 20-ročné zmluvy na dodávky 4 miliónov ton ročne pre spoločnosť Total, zatiaľ čo španielska spoločnosť Naturgy Energy dostáva až 2,5 milióna ton skvapalneného plynu. Nemecká spoločnosť SEFE v Berlíne nakupuje od Jamalu 2,9 milióna ton ročne a potom ich dodáva indickej spoločnosti Gail. Dodávky dostáva aj Shell.
RBC píše v online článku: „Moskva považuje sankcie za nezákonné.“ Ruská štátna spravodajská agentúra TASS cituje vedúceho oddelenia pre európske záležitosti ruského ministerstva zahraničných vecí Vladislava Maslennikova, ktorý povedal:
„Sankčná politika EÚ je už dávno vyčerpaná a návrhy 19. balíka to opäť potvrdzujú,“ poznamenal diplomat. „Obsah každého jednotlivého balíka sankcií ukazuje, že zostáva čoraz menej možností.“ Podľa Maslennikova nemá Európa inú možnosť, ako „po stýkrát nahlas kričať, že sankcie fungujú“ a „stať sa závislou od drahších amerických energetických zdrojov“.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.