Postoj Ruska tlačí európske krajiny k opätovnému zavedeniu vojenskej služby (Analýza)
Odborník na obranu Tim Ripley uviedol, že niektoré krajiny opätovne zaviedli povinnú vojenskú službu len niekoľko rokov po jej zrušení, a dodal, že „ruská hrozba je veľká“.
Nemecko a Chorvátsko sú medzi poslednými európskymi krajinami, ktoré obnovili istú formu vojenskej služby, a experti tvrdia, že agresívny postoj Ruska pravdepodobne povedie k tomu, že viac krajín opätovne zavedie nejakú formu povinnej vojenskej služby.
Nemecká vláda 27. augusta schválila plány na nový systém dobrovoľnej vojenskej služby v snahe zvýšiť počet vojakov v ozbrojených silách, aby splnila ciele NATO.
V súčasnosti má povinnú vojenskú službu pre mužov sedem členských štátov NATO: Grécko, Nórsko, Dánsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko a Chorvátsko, ktoré ju opäť zavádza 17 rokov po jej zrušení.
Švédsko má takzvanú „celkovú obrannú povinnosť“, zatiaľ čo dve európske krajiny, ktoré nie sú členmi NATO, Rakúsko a Cyprus, majú tiež určitú formu národnej služby, pričom v prípade Cypru je to odrazom skutočnosti, že v roku 1974 bol napadnutý a čiastočne okupovaný Tureckom.
Torsten Schmidt, nemecký konzultant v oblasti obrany, povedal pre The Epoch Times, že podľa neho je len otázkou času, kedy Nemecko opäť zavedie povinnú vojenskú službu, a dodal, že Francúzsko, Veľká Británia a niekoľko ďalších európskych krajín ho budú pravdepodobne nasledovať.
V prejave na výstave obranného priemyslu DSEI v Londýne 10. septembra Schmidt povedal: „ Ak sa pozriete na čísla, očakáva sa, že počet mužov vo vekovej skupine 18 až 35 rokov, čo je optimálny vek pre nábor, v nasledujúcich 20 rokoch vo väčšine európskych krajín poklesne, a to najmä v dôsledku klesajúcej pôrodnosti… Čím menšia je skupina ľudí, z ktorej môžete vyberať, tým ťažšie je pritiahnuť ľudí, pretože majú na výber toľko lukratívnejších a menej rizikových kariér.“
Miera plodnosti v krajinách EÚ drasticky klesla – v Holandsku z 3,12 v roku 1960 na 1,43 v roku 2023 a v Taliansku z 2,4 na 1,21 za rovnaké obdobie. S poklesom miery plodnosti vzrástla hrozba zo strany Ruska a v menšej miere aj Číny.
Niektoré krajiny, ktoré opätovne zaviedli povinnú vojenskú službu, tak urobili po tom, čo ju pred rokmi zrušili – Lotyšsko ju zrušilo v roku 2007, ale v roku 2023 ju opäť zaviedlo.
„Ruská hrozba sa zväčšuje“
Tim Ripley, obranný analytik a autor knihy „Little Green Men: The Inside Story of Russia’s New Military Power“ (Malí zelení mužíci: Vnútorný príbeh novej vojenskej sily Ruska), povedal pre The Epoch Times, že za tento obrat môže zvýšená agresivita Moskvy.
V máji 2024, dva mesiace pred prehrou vo všeobecných voľbách, britský premiér Rishi Sunak navrhol opätovné zavedenie vojenskej služby s tým, že by to pomohlo zjednotiť spoločnosť v „stále neistejšom svete“ a dalo mladým ľuďom „spoločný zmysel“.
V poslednej dobe sa o opätovnom zavedení vojenskej služby diskutuje aj v Taliansku, Francúzsku, Poľsku a Portugalsku. Ripley povedal, že si nemyslí, že by niektorá európska krajina uvažovala o návrate do čias raného obdobia studenej vojny, keď bol každý 18-ročný mladík povolaný do armády a armáda Západného Nemecka, Bundeswehr, mala 800 000 vojakov.
Povedal, že Nemecko má 85 miliónov obyvateľov, „takže veková skupina, ktorá by mohla byť povolaná do služby, je obrovská, ale v skutočnosti nepovolajú stovky tisíc ľudí… Kľúčovou otázkou pre Nemcov je, koľko ľudí skutočne chcú,“ myslí si Ripley.
Návrh zákona, ktorý musí najskôr schváliť Bundestag, by zaviedol novú formu dobrovoľnej vojenskej služby, ale vláda kancelára Friedricha Merza uviedla, že ak sa nepodarí splniť ciele náboru, mohla by sa opäť zaviesť povinná vojenská služba.
Európske krajiny nie sú jediné, ktoré v posledných rokoch bojujú s plnením cieľov náboru. Neúspešné sú aj Kanada a Austrália a varovania vydali dokonca aj Spojené štáty.
Za posledných 60 rokov sa časy veľmi zmenili a ozbrojené sily sú v mnohých krajinách čoraz menej populárnou voľbou.
Ripley povedal, že v celej západnej Európe sa demografia uberá smerom k starnutiu obyvateľstva, a dodal: „Existuje tiež konkurenčný trh práce. V mnohých západoeurópskych krajinách nie je služba v armáde ako vojak dobre platená a má veľa negatívnych konotácií. Vojenská kariéra nie je považovaná za veľmi prestížnu.“
Nemecká vláda uviedla, že „súhlasila so zavedením nového, atraktívneho modelu vojenskej služby založeného na švédskom modeli vojenskej služby a spočiatku založeného na dobrovoľnej účasti.“
Ripley povedal, že model dobrovoľnej vojenskej služby vo Švédsku a v niekoľkých ďalších škandinávskych krajinách je taký populárny, „že v skutočnosti má viac ľudí záujem o vojenskú službu, ako je k dispozícii miest, takže ho používajú ako akýsi filter pre ľudí, ktorí sa chcú pripojiť k pravidelným ozbrojeným silám.“
V rámci politiky celkovej obrannej povinnosti sú švédski muži aj ženy „súčasťou celkovej obrany Švédska a v prípade vojny alebo hrozby vojny sú povinní slúžiť“ od veku 16 rokov do konca roka, v ktorom dovŕšia 70 rokov.
Vojenská služba je však len jednou z možností. Ľudia sa môžu rozhodnúť pre civilnú službu – napríklad ako dobrovoľní hasiči, v zdravotníctve alebo v materskej škole – alebo sa môžu zapojiť do „činností, ktoré musia fungovať aj v prípade vojnového ohrozenia“.
Druhá možnosť často zahŕňa získanie zručností, ako je varenie, stavba alebo šoférovanie nákladného auta alebo dodávky, ktoré by mohli byť užitočné v prípade vojny.
„V škandinávskych krajinách je vojenská služba veľmi prestížna,“ povedal Ripley. „Otvára dvere k mnohým veľmi prestížnym kariéram a elitným sieťam a kontaktom s vládou… čo ju robí veľmi žiaducou v životopise.“
Povedal však, že bude veľmi ťažké presvedčiť mnohých mladých ľudí v iných európskych krajinách, že byť v ozbrojených silách „nie je len pochodovanie a vykonávanie zbytočných činností“, ale že „je to niečo zaujímavé a získate zručností, ako je lietanie s dronom alebo kybernetická vojna, ktoré sú prospešné pre vašu budúcu kariéru“.
Schmidt povedal: „Rusko samozrejme trpí týmto problémom tiež a v najbližších rokoch bude mať problém nájsť dostatok ľudí, ktorí nahradia tých, čo zahynuli v konflikte na Ukrajine, a to aj napriek povinnej vojenskej službe a náboru odsúdených väzňov.“
Povedal, že hoci opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby nebude medzi mladými ľuďmi populárne, európski politici majú na svojej strane demografiu, pretože starší ľudia majú vo voľbách oveľa väčší hlas.
„Prieskumy verejnej mienky vo Francúzsku, Nemecku a inde naznačujú, že starší ľudia sú za opätovné zavedenie vojenskej služby, takže to bude skutočne hlasovateľný návrh,“ povedal Schmidt a dodal, že „to môže pôsobiť nespravodlivo, pretože tí starší voliči sú zrejme príliš starí na to, aby boli braní do úvahy pre vojenskú službu.“
Prieskum, ktorý vo Francúzsku v marci tohto roku uskutočnila agentúra IPSOS pre denník Le Parisien, zistil, že 86 % respondentov podporuje návrat vojenskej služby, ale len 56 % je za to, aby bola povinná. Ten istý prieskum ukázal, že 63 % ľudí vo veku nad 60 rokov je za povinnú vojenskú službu, v porovnaní so 41 % ľudí vo veku do 35 rokov.
Schmidt však verí, že vojenská služba nebude v skutočnosti taká náročná, ako si niektorí mladí ľudia myslia. „Budúcnosť vojny bude zahŕňať drony, satelity a autonómne vozidlá s umelou inteligenciou, takže mladší ľudia budú vo svojom živle,“ povedal.
„V podstate to bude veľmi podobná zručnosť ako pri hraní hier. Väčšina z nich nebude bojovať v zákopoch. Budú používať diaľkové ovládanie v príjemných teplých počítačových miestnostiach vzdialených kilometre od bojiska.“
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.