Európa čelí dvojitej hrozbe: ekonómovia varujú pred dlhovými tlakmi v Británii a Francúzsku
Z Londýna a Paríža prichádzajú varovné signály: ekonómovia varujú, že rastúci dlh, krehká politická situácia a neistota na trhoch zaťažujú financie Veľkej Británie a Francúzska – druhej a tretej najväčšej ekonomiky Európy.
Analytici tvrdia, že ani jedna z týchto krajín zatiaľ nečelí bezprostrednej finančnej kríze. Obe krajiny sú však citlivé voči narastajúcemu zadlženiu, politickým sporom a otrasenej fiškálnej dôveryhodnosti, ktoré v minulosti často predchádzali krízam.
V Británii aj vo Francúzsku vzrástol verejný dlh na nepríjemnú úroveň – v Londýne je najvyšší od 60. rokov a v Paríži je najvyšší v celej eurozóne. Vysoká úroveň zadlženosti a kolísavé úrokové sadzby predražujú splácanie dlhu.
Národné rozpočty majú byť predložené na jeseň tohto roka – vo Francúzsku v októbri a v Británii v novembri. Očakáva sa, že otestujú schopnosť vlád vybalansovať konkurenčné fiškálne a politické tlaky. Krehká politika prispieva k neistote na trhu. V Londýne je vláda labouristického premiéra Keira Starmera pod tlakom kvôli vlastným fiškálnym pravidlám, ktoré obmedzujú jej schopnosť zvýšiť výdavky alebo znížiť dane.
V Paríži musí prezident Emmanuel Macron vládnuť bez parlamentnej väčšiny po páde vlády 8. septembra, čo spôsobuje neistotu pri schvaľovaní rozpočtu a nervozitu na trhoch. S odvolaním sa na politickú nestabilitu a rastúci dlh agentúra Fitch Ratings 12. septembra znížila úverový rating Francúzska na najnižšiu úroveň v histórii.
„Existujú jednoznačné varovné signály a tlak na britskú ministerku financií Rachel Reevesovú, aj novú francúzsku vládu, aby prijali opatrenia,“ povedal pre The Epoch Times Russ Mould, investičný riaditeľ britskej platformy AJ Bell. Dodáva, že stranícka politika a „nedostatok ochoty verejnosti“ akceptovať škrty vo výdavkoch a vyššie dane obmedzujú možnosti vlád.
Verejný dlh Británie dosahuje 96,1 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je najvyššia úroveň od 60. rokov 20. storočia. Vo Francúzsku ale dosahuje 114 %, čo je jeden z najvyšších pomerov v eurozóne. Splácanie tohto dlhu sa stalo drahším, keď Bank of England od roku 2021 zvýšila úrokové sadzby v boji proti inflácii, ktorá sa teraz stabilizovala na úrovni 4 %, čo zvýšilo náklady verejného zadlžovania.
Vo Francúzsku, kde sadzby stanovuje Európska centrálna banka (ECB), pôžičky takisto zdraželi: hlavná sadzba ECB vyskočila z nuly v roku 2022 na viac ako 4 % v minulom roku, potom v júni klesla na niečo málo nad 2 %.
Politika, dlh a spúšťače
V analýze poskytnutej denníku The Epoch Times z londýnskej poradenskej spoločnosti Capital Economics ekonómovia uviedli, že mnohé z podmienok, ktoré v minulosti viedli k fiškálnym krízam, sú teraz prítomné aj v Británii. „To však neznamená, že v Spojenom kráľovstve je fiškálna kríza bezprostredná alebo nevyhnutná. Chýbajúcim prvkom je spúšťač,“ konštatuje ekonomická správa spoločnosti z 5. septembra.
Labouristická vláda zvolená v roku 2024 so záväzkom fiškálnej zodpovednosti poukázala na zlé ekonomické dedičstvo v podobe „čiernej diery“ vo verejných financiách vo výške 22 miliárd libier po predchádzajúcej konzervatívnej administratíve.
Pokusy o znížovanie verejných výdavkov narazili na odpor jej vlastných poslancov. Ekonómovia tvrdia, že tieto komplikácie stavajú Reevesovú pred zložité rozhodovanie, keďže jej fiškálne pravidlá zakazujú ďalšie zvyšovanie daní a vylučujú návrat k úsporným opatreniam vo verejnej správe.
„Nech už ministerka financií 26. novembra v rozpočte urobí čokoľvek, vláda musí naďalej obhajovať fiškálnu disciplínu, aby si udržala priazeň trhu s dlhopismi,“ konštatovala londýnska konzultačná spoločnosť Capital Economics.
„Musí presvedčiť trhy s dlhopismi o svojom záväzku dodržiavať fiškálnu disciplínu a zároveň postupne a primerane znižovať rozpočtový deficit.“ Spoločnosť vymenovala niekoľko možných spúšťačov fiškálnej krízy v Spojenom kráľovstve: politikov, ktorí porušia vlastné rozpočtové pravidlá, neschopnosť znížiť výdavky alebo zvýšiť dane, globálne problémy na trhoch či stratu dôvery investorov v Reevesovú.
Rozpočtová patová situácia
Vo Francúzsku čelí novovymenovaný premiér Sébastien Lecornu výzve obnoviť stabilitu a ukončiť rozpočtovú patovú situáciu po tom, ako jeho predchodca François Bayrou nedokázal presadiť rozpočtový balík v hodnote približne 44 miliárd EUR, ktorý obsahoval aj návrh na zrušenie dvoch štátnych sviatkov.
Zároveň socialisti presadzujú zavedenie novej majetkovej dane vo výške približne 20 miliárd eur ročne. Tieto plány vyvolali odpor pravicového Národného združenia vedeného Marine Le Penovou. Alexandre del Valle, francúzsko-taliansky profesor geopolitiky a medzinárodných vzťahov na IPAG Business School, uviedol pre The Epoch Times, že rovnaké problémy sa objavia aj za vlády Lecorna.
„Nová vláda neplánuje skutočné škrty vo verejných výdavkoch. Politická strana si musí uvedomiť, že nie je možné hromadiť jednu daň za druhou. Ľudia toho majú dosť. Francúzsko sa nachádza vo veľmi nebezpečnej situácii,“ vyhlásil. Aby zmiernil napätie, Lecornu upustil od Bayrouovho návrhu zrušiť dva štátne sviatky a oznámil, že doživotné výhody pre bývalých členov vlády skončia 1. januára 2026.
Del Valle vyzval k rozsiahlejším štrukturálnym reformám na posilnenie fiškálnej disciplíny, ako je takzvané „zlaté pravidlo“ vo fiškálnej politike, ktoré umožňuje deficit len na financovanie dlhodobých investícií, nie bežných výdavkov. Dodáva však, že Francúzsko to pravdepodobne neprijme, a poznamenal, že lídri sa budú takémuto rozhodnutiu vyhýbať zo strachu pred verejnými protestmi.
Paralely medzi krízami
Britskí ekonómovia, vrátane Jagjita Chadhu, bývalého riaditeľa britského Národného inštitútu pre ekonomický a sociálny výskum, varujú, že Spojené kráľovstvo môže skončiť pod tlakom pripomínajúcim 70. roky, keď krajina požiadala o pomoc Medzinárodný menový fond (MMF).
Mould nesúhlasí. „Spojené kráľovstvo nakoniec túto pôžičku v skutočnosti nepotrebovalo a splatilo ju neuveriteľne rýchlo. Myslím si, že musíme byť veľmi opatrní v tom, čo hovoríme,“ poznamenal. Podľa Capital Economics je možnosť záchranného balíčka MMF v oboch krajinách „úplne vylúčená“.
Spoločnosť však varovala, že podmienky sa zhoršujú a výnosy dlhopisov vzrástli v porovnaní s bezrizikovými sadzbami v oboch krajinách. Tieto výnosy predstavujú úroky, ktoré musia vlády zaplatiť investorom, keď si požičiavajú, takže ich rast signalizuje aj vyššie náklady na pôžičky aj rastúce obavy trhov z fiškálnej politiky.
Výnos britských 30-ročných štátnych dlhopisov (gilts) sa 2. septembra vyšplhal na približne 5,7 %, čo je najvyššia úroveň od roku 1998. Výnos francúzskych desaťročných dlhopisov bol v roku 2020 blízko nuly, ale dnes sa pohybuje nad 3,4 percentami.
Capital Economics dodala, že Británia sa stala viac závislá od zahraničných investorov, čím sa zvyšuje riziko náhleho odlevu kapitálu v obdobiach napätia. Spoločnosť však neočakáva, že Británia bude nútená prijať záchranný balík MMF.
Vo Francúzsku pád vlády pravdepodobne povedie k veľkému rozpočtovému deficitu a ďalšiemu rastu dlhu, predpovedá Capital Economics. Spoločnosť dodala, že spready (rozdiely vo výnosoch) francúzskych dlhopisov by sa mohli ďalej zvyšovať, potenciálne nad úroveň Talianska.
„Dlhopisoví investori tomu venujú veľkú pozornosť,“ povedal Mould. „Ak dôjde k ďalšiemu zníženiu ratingu francúzskeho dlhu, niektoré dlhopisové fondy ho možno nebudú môcť alebo chcieť držať. To je pre Francúzsko nepríjemná situácia.“
Dodáva, že hoci má Británia mimo eurozóny väčšiu flexibilitu, jej financie sa za posledné desaťročie výrazne zhoršili. Náklady na pôžičky sú teraz vyššie ako v krajinách ako Portugalsko, Taliansko a Grécko, ktoré boli kedysi v centre európskej dlhovej krízy.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?