Názory

Môže sa veda a transplantácia orgánov stať cestou k večnému životu? (Komentár)

Podľa správy BBC z 5. septembra tohto roku sa čínsky vodca Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putin počas nedávnej vojenskej prehliadky v Pekingu rozprávali na tému „150 rokov“. Tento rozhovor sprostredkovali Putinov tlmočník do čínštiny a tlmočník Si Ťin-pchinga do ruštiny a BBC ho následne preložila do angličtiny.

Krátko nato sa na internete masovo šírilo video, na ktorom bolo počuť, ako tlmočník Si Ťin-pchinga povedal po rusky: „V minulosti bolo zriedkavé stretnúť ľudí, ktorí mali viac ako 70 rokov. Dnes sa hovorí, že sedemdesiatnik je ešte len dieťa.“ Nasledovali Putinove slová, ktoré mikrofón nezachytil jasne, a jeho tlmočník do čínštiny doplnil: „S rozvojom biotechnológií môžu byť ľudské orgány neustále transplantované, človek môže byť čoraz mladší, ba dokonca dosiahnuť nesmrteľnosť.“ Si Ťin-pching reagoval: „Sú predpovede, že v tomto storočí sa človek bude môcť dožiť 150 rokov.“ Neskôr Putin v rozhovore pre ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS uviedol: „Moderné rehabilitačné metódy, lekárske postupy a dokonca aj chirurgické techniky týkajúce sa výmeny orgánov dávajú ľuďom nádej, že budú môcť žiť dlhšie než dnes.“

Výrok „v minulosti bolo zriedkavé dožiť sa viac než 70 rokov“ jednoznačne ukazuje na nedostatok základných historických znalostí. Téma „150 rokov“ však pripomína postavu Gao Zhanxianga, bývalého námestníka čínskeho ministerstva kultúry a niekdajšieho tajomníka straníckeho výboru Čínskej literárnej federácie, ako aj tzv. projekt v pekinskej Nemocnici číslo 301, ktorá poskytuje starostlivosť vysokým funkcionárom.

Gao Zhanxiang zomrel 9. decembra 2022 vo veku 87 rokov. V nekrológu zverejnenom 11. decembra jeho kolega, člen Stáleho výboru Čínskeho politického poradného zhromaždenia Zhu Yongxin, napísal: „V posledných rokoch Gao Zhanxiang neustále bojoval s chorobami, vymenili mu viaceré orgány a sám so žartom hovoril, že mnohé časti jeho tela už nie sú jeho vlastné.“ V súvislosti s jeho menom sa v spoločnosti objavili výzvy na prešetrenie smrti študenta Hu Xinyu, no ako sa dalo očakávať, za vlády ČKS takéto výzvy rýchlo utíchli.

Dňa 15. septembra 2019 sa na čínskej platforme WeChat šírila reklama pekinskej Nemocnice číslo 301, ktorá je určená špeciálne pre vysokých funkcionárov Čínskej komunistickej strany. Reklama opisovala tzv. „Program zdravotnej starostlivosti pre vedúcich predstaviteľov“ a vyzdvihovala, že tento systém dosiahol za 60 rokov „značný pokrok“. Tvrdila, že ide o „prvú“ zdravotnú starostlivosť svojho druhu na svete, a že priemerná dĺžka života čínskych lídrov je vyššia než u lídrov vo vyspelých západných krajinách – v roku 2008 vraj dosahovala 88 rokov. Na záver sa spomínal projekt „981 – zdravotný program pre vedúcich predstaviteľov“, spustený v roku 2005, ktorého cieľom bolo predĺžiť život na 150 rokov. Keď sa tieto tvrdenia o „150 rokoch“ dostali medzi ľudí, väčšina Číňanov ich považovala za klebety; tentoraz ich však Xi osobne na vojenskej prehliadke 3. septembra predniesol Putinovi a médiám nakloneným režimu.

Otázka znie: môže sa technológia a transplantácia orgánov skutočne stať cestou k dlhovekosti, či dokonca nesmrteľnosti?

V starovekej Číne túžili ľudia prekročiť kolobeh narodenia a smrti. To bolo chápané ako pravý večný život, zásadne odlišný od obyčajného predlžovania veku. Hľadanie nesmrteľnosti sa navonok prejavovalo vo forme alchymistických elixírov, či pestovania zdravého životného štýlu a života v ústraní. „To, čo je nad formou, sa nazýva Tao; to, čo je pod formou, sa nazýva nástroj,“ uvádza Kniha premien. Taoistická tradícia zdôrazňovala, že „majster si vyberá žiaka“ a učenia sa odovzdávali z majstra na jediného nasledovníka. Ak nebol vhodný žiak, majster radšej neodovzdal učenie nikomu. Preto sa skutočné tajné metódy a vnútorné učenie, ktoré laik nazýva „cesta k nesmrteľnosti“, nikdy verejne nešírili. Ľudská spoločnosť mala k dispozícii len dohady a legendy.

Existujú nesmrteľní ľudia? Určite áno. V taoizme sú známe postavy ako Zhang Guo Lao či Zhang Sanfeng, ktorí dosiahli Tao. V budhizme sa zasa vyskytli mnísi na vysokých úrovniach, ktorí počas mnohých životov prechádzali kultiváciou, až nakoniec dosiahli dovŕšenie. Ich nesmrteľnosť (z pohľadu bežnej spoločnosti „večný život“) však nevznikla zo zámernej snahy žiť večne, ale ako prirodzený výsledok: keď prenikli k zmyslu života, odložili ľudské ilúzie, a potom vďaka kultivácii podľa Budhovskej školy, či školy Tao prirodzene dosiahli osvietenie.

Z toho vyplýva, že medzi ľudskou túžbou po dlhovekosti a nesmrteľnosťou, ktorú môže dosiahnuť len kultivujúci, je zásadný rozdiel. Ľudská snaha o dlhý život pramení z túžby po pohodlí a dlhom pobyte v tomto svete, zatiaľ čo cieľom kultivácie je vystúpiť nad svetský svet. Preto ľudia môžu dosiahnuť dlhší život, no nie večný. Skutočnosť ukazuje, že alchýmia, pestovanie zdravého životného štýlu, život v ústraní, čistá myseľ a harmónia s nebesami pomáhajú zdraviu a dlhovekosti; naopak, zabíjanie, páchanie zlých skutkov a ubližovanie iným vedie k poškodeniu zdravia a skracuje život.

Známy je príklad Angličana Thomasa Parra, narodeného v roku 1482 alebo 1483, o ktorom sa hovorilo, že sa dožil 152 alebo až 207 rokov. Tento výnimočne starý muž jedol veľmi jednoducho: „fermentovaný syr a rôzne druhy mlieka, tvrdý čierny chlieb a trochu nápojov, väčšinou kyslú srvátku,“ napísal lekár William Harvey. „Na tejto skromnej strave žil vo svojom dome spokojne.“ V japonských kronikách Imperiálna knižnica sa spomína rodina roľníka Manpeiho z dediny Mizumi v provincii Mikawa, v ktorej sa tri manželské páry dožili výnimočne vysokého veku: Manpei 242 rokov, jeho manželka 221, syn Maneki 196, jeho manželka 193, vnuk Mankura 151 a jeho manželka 138 rokov. Manpei tvrdil, že tajomstvom dlhovekosti bola „rodinná tradícia moxovania na bode Zu-San-Li“. Táto metóda spočíva v pálení paliny pri akupunktúrnom bode pod kolenom a podľa tradície ju priniesol do Japonska mních Jianzhen v období dynastie Tchang (688–763).

Kultivujúci môžu žiť dlho alebo dosiahnuť nesmrteľnosť preto, lebo ich morálny charakter a úroveň xinxingu sú v súlade s Tao – so zákonmi vesmíru. Stávajú sa bytosťami, ktoré existujú spolu s nebom a zemou, a prinášajú úžitok svetu. Zhang Sanfeng založil taiči, keď mal sedemdesiat rokov. Dnes sa už zachovali iba pohyby, vnútorné učenie sa stratilo, no aj samotné pohyby majú priaznivý vplyv na zdravie. Budhizmus hovorí o „piatich jedoch“ – chamtivosti, hneve, nevedomosti, pýche a závisti – ktoré sú zdrojom karmy, konfliktov a nekonečného cyklu odplaty. Moderná veda a západná medicína však považujú telo, ktoré stvorili bohovia, za stroj. Hoci poskytujú dočasnú úľavu, podkopávajú zároveň dlhodobé zdravie. Spoliehať sa na technológiu ako cestu k dlhovekosti je ako chytať mesiac odrazený v jazere, je to odsúdené na neúspech.

Keď pochopíme rozdiel medzi kultivovaním Tao a predlžovaním života, prídeme k záveru, že transplantácia orgánov nie je pravou cestou k dlhovekosti. Či už ide vedeckú metódu náhrady orgánov, akoby to boli náhradné súčiastky v stroji, alebo o používanie orgánov praktizujúcich Falun Gongu, mladých ľudí či dokonca dojčiat namiesto vlastných chorých orgánov – vždy ide len o dočasné oddialenie smrti. Navyše tu pôsobí univerzálny zákon „dobré sa odpláca dobrým a zlé zlým“. Kam sa po smrti dostali vysokí predstavitelia ČKS, ktorí si prisvojili orgány praktizujúcich, do akej hĺbky pekla klesli? To vie len veľmi málo ľudí.

Túžba po dlhovekosti je ľudská. Túžba po večnom živote má ešte hlbšie príčiny. Ateisti hovoria, že človek sa vyvinul z opice; praktizujúci však vedia, že väčšina dnešných ľudí pochádza z vysokých úrovní vesmíru. Predstavme si Zem ako hotel – koľko ľudí by bolo ochotných vzdať sa svojho pravého nebeského domova a zostať navždy len v tomto hoteli?

Dialóg medzi Si Ťin-pchingom a Putinom neukazuje iba na ateistický pohľad komunistov na transplantáciu orgánov, ale zároveň potvrdzuje skutočnú existenciu a vysokú prioritu priemyslu odoberania orgánov zaživa. S tým sú spojené otázky ľudských práv, ľudskosti a morálky, ktoré nemožno prehliadať. Čas, keď si Nebesia vyrovnajú účty s ČKS, sa blíži. Každý, kto sa na tom podieľa, bude znášať následky a nevyhne sa katastrofe, ktorú si privolal tým, že nasledoval ČKS. Každý dlh má svojho veriteľa, každá krivda svojho vinníka – tu neplatí „keď hreší dav, zákon mlčí“. Rozdiel bude len v závažnosti viny a v tom, či ju bude možné odčiniť konaním dobrých skutkov.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Článok bol pôvodne zverejnený na stránkach Minghui.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK