Lekári a europoslanci bijú na poplach: v Číne dochádza k nútenému odoberaniu orgánov
Nemecká europoslankyňa Christine Andersonová (AfD) označila nútené odoberanie orgánov za „závažné porušenie ľudskej dôstojnosti“ a vyzvala Európsku úniu, aby na základe svedectiev o týchto praktikách v Číne začala konať.
Andersonová spolu s frakciou Európa suverénnych národov organizovala 21. apríla v Európskom parlamente v Bruseli konferenciu o etike transplantácií.
Vo svojom úvodnom prejave uviedla, že nútené odoberanie orgánov „zasahuje samotné srdce našich spoločných hodnôt, ktorými sú ochrana ľudského života, etika v medicíne a obhajoba základných ľudských práv a telesnej autonómie“.
Andersonová ďalej predstavila dvoch rečníkov: Dr. Trevora Stammersa, bývalého docenta lekárskej etiky na St. Mary’s University vo Veľkej Británii a autora knihy The Ethics of Global Organ Acquisition (Etika globálneho získavania orgánov), a Dr. Andreasa Webera, traumatológa, ktorý v minulosti pôsobil v Nemeckej nadácii pre transplantáciu orgánov a v súčasnosti je zástupcom riaditeľa organizácie Lekári proti nútenému odoberaniu orgánov – Európa.
Weberových päť pilierov dôkazov
Weber svoju prezentáciu venoval téme systematického odoberania orgánov väzňom svedomia v Číne.
Aby vyvrátil tvrdenia Pekingu, že sú obvinenia „neopodstatnené“, predstavil päť pilierov dôkazov: svedecké výpovede, celkové počty transplantácií za rok, štatistické anomálie v čínskom systéme prideľovania orgánov (COTRS), mimoriadne krátke čakacie lehoty na transplantácie a prudký rozvoj transplantačnej infraštruktúry, ktorá sa podľa neho medzi rokmi 2006 a 2015 zväčšila až osemnásobne.
„V krajinách ako USA, Spojené kráľovstvo alebo Dánsko podstúpi transplantáciu približne 1 % ľudí zaradených na zoznamy čakateľov. V Číne to nie je 1 %, ale 12 %. Ak si to prepočítate, tento systém sa javí o 1 100 % efektívnejší ako ten druhý. To je nanajvýš podozrivé a vysoko nepravdepodobné,“ uviedol Weber.
Dodal, že čakacie lehoty v Číne sú v ostrom kontraste s čakacími lehotami v západných krajinách. Počas pandémie covidu-19 sa na transplantáciu oboch pľúc v Číne čakalo len 1 až 2 dni, zatiaľ čo v USA to bolo približne pol roka a v Nemecku 2 až 3 roky.
Weber opísal prípad nemeckého pacienta so vzácnou krvnou skupinou a anamnézou alkoholizmu, ktorý nedokázal získať pečeň prostredníctvom siete Eurotransplant. Trikrát vycestoval do Číny a podstúpil tam tri transplantácie pečene, pričom cena každej z nich bola údajne 400 000 dolárov. Weber dodal, že všetky tri transplantácie zlyhali, no uvedené sumy dobre ilustrujú finančnú príťažlivosť odvetvia, ktoré nazval „priemyslom s obratom 9 miliárd dolárov“.
Nemecký lekár pripomenul, že Európsky parlament prijal k tejto otázke tri uznesenia. Okrem toho v roku 2021 ľudskoprávni experti z OSN vyjadrili znepokojenie nad správami o nútenom odoberaní orgánov, ktoré sa zameriava na praktizujúcich Falun Gong, kresťanov, Tibeťanov a Ujgurov zadržiavaných v Číne. Dodal však, že ani jedna z týchto organizácií nepodnikla žiadne ďalšie konkrétne kroky.
Obe inštitúcie vyzvali Peking, aby povolil nezávislé monitorovanie správ o systematickom, štátom podporovanom porušovaní ľudských práv. Čínska komunistická strana (ČKS) to však vytrvalo odmieta.
„Morálny úpadok“
Weber poukázal na koordinovanú povahu tejto aktivity. Zatiaľ čo lekári, sprostredkovatelia a správcovia nemocníc konajú s vidinou zisku, ČKS má strategický záujem využívať transplantácie na „úplné vyhladenie Falun Gongu“.
Falun Gong (známy aj ako Falun Dafa) je duchovná cesta pozostávajúca z meditačných cvičení a morálneho učenia založeného na princípoch pravdivosti, súcitu a tolerancie. Keď sa v 90. rokoch v Číne rozšíril, stal sa vďaka priaznivým účinkom na zdravie mimoriadne populárnym. Podľa vtedajších oficiálnych odhadov sa mu koncom 90. rokov venovalo 70 až 100 miliónov ľudí.
Z obavy, že popularita Falun Gongu ohrozuje moc režimu, začala ČKS v júli 1999 brutálne prenasledovanie s cieľom potlačiť túto kultivačnú prax. Odvtedy boli mnohí praktizujúci Falun Gong vystavení svojvoľnému zadržiavaniu, núteným prácam, mučeniu a fyzickej likvidácii.
Weber uviedol, že len v oblasti Sin-ťiang štát vybudoval deväť transplantačných centier. Dopyt po „halal orgánoch“ na Blízkom východe navyše vytvoril špecifický trh s orgánmi ujgurských moslimov.
„Lekársku komunitu aj celé ľudstvo najviac ohrozuje morálny úpadok,“ skonštatoval Weber.
Vyzval Európsku komisiu, aby k téme násilného odoberania orgánov zaujala verejné stanovisko a vyvinula tlak na vyšetrovanie priamo v Číne.
Ďalší rečník – Stammers – hovoril predovšetkým o západných systémoch získavania súhlasu pri darcovstve orgánov. Celosvetový obchod s orgánmi označil za dôsledok systémového nedostatku a slabej zodpovednosti.
Spomenul diskusiu v Sydney spred približne desiatich rokov. Zúčastnil sa na nej austrálsky transplantačný chirurg, ktorý sa práve vrátil z Číny, kde prednášal. Keď sa spomenuli čínske štatistiky transplantácií, vyzeral podľa Stammersa „zjavne nesvoj“.
Stammers varoval aj pred zavádzaním systému predpokladaného súhlasu (opt-out) ako riešenia nedostatku darcov. V takýchto systémoch sa občania považujú za darcov, pokiaľ výslovne nevyjadria nesúhlas. Podľa neho Španielsko, ktoré sa často uvádza ako príklad úspechu, vďačí za svoju vysokú mieru darcovstva nie zákonu o „opt-out“, ale špecializovanej nemocničnej infraštruktúre, ktorá dokáže využiť každý dobrovoľný dar.
Andersonová: Otázka štandardov
Na otázku, či by Európsky parlament mohol prijať legislatívu podobnú návrhu zákona, ktorý v marci predložil americký senátor Ted Cruz a ktorý by ukladal sankcie osobám, ktoré sa v Číne „vedome a priamo podieľali na nútenom odoberaní orgánov alebo ho umožňovali“, Andersonová vyjadrila pochybnosti.
„Nemyslím si, že by sme to v súčasnosti dokázali urobiť, pretože mnoho ľudí v Parlamente je stále príliš ľavicovo orientovaných. A viac sa boja uraziť Čínu, ako urobiť správnu vec. No bolo by to dobré,“ skonštatovala.
Andersonová v rozhovore pre Epoch Times uviedla, že Čína zdokonalila systém odoberania orgánov. Menšiny najprv dehumanizovala, následne ich uväznila, poslala do pracovných táborov a odoberá im orgány.
„Tie čísla sú ohromujúce. Odkiaľ potom berú tie orgány? Buď falšujú štatistiky, alebo majú iné spôsoby, ako získavať orgány.“
V súvislosti so systémom predpokladaného súhlasu, o ktorého zavedení sa diskutuje aj v západných krajinách, Andersonová odsúdila „úplné podkopávanie našej telesnej autonómie“.
„Štát bude odo mňa vyžadovať, aby som výslovne uviedla, že si neželám darovať svoje orgány. A ani to nakoniec nemusí platiť,“ povedala.
„Ak sa orgány stávajú tovarom, stávajú sa ním aj ľudia,“ dodala.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.