Špeciál, Svet

Venezuelčania tvrdia, že po zvrhnutí Madura sa do krajiny vracajú niektoré slobody (Špeciál)

Venezuelčania majú pocit, že sa môžu vyjadrovať slobodnejšie. Systém je podľa nich naďalej autoritársky, ale funguje už trochu iným spôsobom. 

Denník Epoch Times hovoril s niekoľkými z nich – s tými, ktorí v krajine zostali, aj s emigrantmi v Spojených štátoch, ktorí vyjadrili vďačnosť americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi a americkej armáde za zajatie Nicolása Madura. Uvádzajú, že v posledných mesiacoch sa v juhoamerickej krajine rozšíril pocit úľavy, hoci vo vedení zostávajú predstavitelia pôvodného represívneho režimu.

„Všetci majú pocit, že získavame istú mieru slobody,“ hovorí dvadsaťjedenročný Jacobo Malkhasian, ktorý žije v hlavnom meste Caracas. „Získavame späť niektoré práva… môžeme sa slobodne vyjadrovať.“

Dosiahnuť trvácny mier a vybudovať slobodnú spoločnosť vo Venezuele však môže trvať roky. Bráni v tom najmä fakt, že obyvateľstvo trpí kolektívnou posttraumatickou stresovou poruchou.

Návrat slobody slova 

Pred Madurovým zajatím podľa viacerých svedectiev neexistovalo vo Venezuele skutočné spravodajstvo ani sloboda prejavu.

„Maduro prevzal úplnú kontrolu nad médiami. Ak nehlásali to, čo chcel, jednoducho ich zlikvidoval,“ hovorí Malkhasian. „Správy vo Venezuele vždy predstavovali alternatívnu realitu – chavistickú realitu.“

Chavisti sú stúpenci chavizmu, politickej ideológie pomenovanej po zosnulom Hugovi Chávezovi, predchodcovi Madura.

Podľa Jacoba Malkhasiana sa spravodajstvo stalo objektívnejším. Konečne odráža skutočný stav Venezuely aj útrapy, ktoré obyvateľstvo počas rokov socialistického režimu prežívalo.

Dovtedy totiž médiá vykresľovali Rusko ako nevyhnutného spojenca a Spojené štáty ako nepriateľa. Malkhasian spolupracuje so študentskou opozičnou skupinou UNION na Universidad Central de Venezuela (UCV, Ústredná univerzita Venezuely).

Svoju prácu opisuje ako náročnú a nebezpečnú – teda aspoň do okamihu Madurovho zajatia.

Jacobo Malkhasian (21), aktívny člen opozičnej študentskej skupiny, pózuje na fotografii v areáli Universidad Central de Venezuela v Caracase 17. novembra 2025. Malkhasian uviedol, že hoci niektorí Venezuelčania pociťujú po zadržaní Nicolása Madura väčšiu slobodu, ich každodenný život sa zatiaľ nezlepšil. (Zdroj: archív Jacoba Malkhasiana)

„Stačilo niečo povedať a išli ste do väzenia. Akákoľvek diskusia, ktorá znepokojila vládu, znamenala, že vás zavrú – že zmiznete,“ poznamenáva.

Spravodajstvo sa podľa neho stalo objektívnejším a odráža skutočný stav Venezuely aj útrapy, ktoré obyvateľstvo počas dlhých rokov socialistického režimu prežívalo. Nie je to už len „chavistická realita“.

Denník Epoch Times hovoril aj s ďalším Venezuelčanom, ktorý pracuje ako predajca v Caracase. Tridsaťdvaročný muž si želal zostať v anonymite, pretože situáciu pod súčasným vedením režimu stále považuje za „nejasnú“. Hovorí však, že ľudia už cítia, že môžu vyjadrovať svoje názory bez rizika politického stíhania či odplaty.

Spomína si, ako raz na internete zverejnil fotografiu, o ktorej predpokladal, že sa režimu nebude páčiť. Priateľ z polície ho vtedy varoval: musel ju ihneď odstrániť, inak mu hrozilo väzenie.

To sa dnes už nedeje a považuje to za jednu z najväčších zmien po Madurovom páde.

„Ľudia sa vyjadrujú maximálne slobodne,“ dodáva. „V skutočnosti sa už neboja uväznenia ani stíhania za to, čo napíšu na sociálne siete.“

Jacobo Malkhasian počas protestu počas „Dňa mládeže“ na UCV v Caracase 12. februára 2026. Malkhasian požaduje úplnú reštrukturalizáciu venezuelskej vlády. (Zdroj: archív Jacoba Malkhasiana)

Základné životné potreby

Opozičné skupiny, ako napríklad tá, v ktorej pôsobí Malkhasian, môžu teraz otvorene hovoriť o problémoch, ktoré trápia venezuelské obyvateľstvo. Ide o problémy s energetikou, so zásobovaním vodou a pripojením k internetu.

„Sloboda tu je, ale v ekonomickej oblasti pretrvávajú problémy,“ hovorí.

Dvadsaťštyriročná Venezuelčanka Oriana Camposová v rozhovore pre Epoch Times uviedla, že pozornosť by sa teraz mala sústrediť na zabezpečenie dodávok vody a elektriny a na kúpnu silu pracujúcich. Ceny aj naďalej zostávajú vysoké a mzdy sú nízke v dôsledku takmer troch desaťročí „lenivosti, korupcie, deštrukcie a rozkrádania zdrojov“ socialistickou vládou, povedala Oriana Camposová.

Problémy s vodou a elektrinou sa medzi jednotlivými oblasťami výrazne líšia, hovorí anonymný Venezuelčan. Niektoré miesta majú dostatočné služby, kým v oblasti, kde žije on, voda netečie niekedy aj dva až tri dni. Zaznamenal však zlepšenie v oblasti služieb vrátane rýchlosti internetu.

Oriana Camposová, členka študentskej politickej opozičnej skupiny vo Venezuele, pózuje na fotografii počas protestu na UCV v Caracase 12. februára 2026. Camposová uviedla, že prioritou by teraz mali byť voda, elektrina a kúpna sila pracujúcich. (Zdroj: archív Oriany Camposovej)

Venezuela zažila počas socialistického režimu hyperinfláciu. Údaje Svetovej banky ukazujú, že miera inflácie v krajine vystúpila v roku 2018 na viac ako 225 000 percent. Odvtedy klesla, ale stále dosahuje extrémne hodnoty.

Daniel Tirado, politický utečenec, ktorý musel opustiť Venezuelu, pretože obťažovali a vyhrážali sa jemu aj jeho rodine, hovorí, že sociálne siete, ako napríklad platforma X, hrajú zásadnú úlohu v spravodajstve a pri vyvodzovaní zodpovednosti voči moci.

Daniel Tirado (vľavo) stojí v rade s ďalšími demonštrantmi na diaľnici Francisco Fajardo v Caracase 21. apríla 2017 a protestuje proti tomu, čo označil za „rakovinou prelezený“ režim. Tirado musel ujsť z Venezuely po sérii vyhrážania a obťažovania. (Zdroj: archív Daniela Tirada)

Maduro podpísal nariadenie, ktoré po sporných voľbách v roku 2024 zakázalo sieť X na desať dní. Venezuelské zdroje však informovali, že platforma zostala v tejto juhoamerickej krajine nedostupná, čo podľa Tirada vysvetľuje, ako mohol Madurov režim kontrolovať verejný naratív. Malkhasian spomína, že sieť X začala fungovať iba pred mesiacom a predtým nebola dostupná prinajmenšom od roku 2017.

Právo na zhromažďovanie a sloboda prejavu

Camposová je rovnako ako Malkhasian aktívnou členkou skupiny UNION na tej istej univerzite. Zúčastnila sa na marcovom proteste, ktorý dorazil až k bránam Národného zhromaždenia, čo je „niečo, čo sa dlhé roky nestalo“. Vraví, že od Madurovho zajatia má menší strach chodiť na zhromaždenia, slobodne sa vyjadrovať či dokonca diskutovať o týchto témach s denníkom Epoch Times.

Predtým by podľa nej štátne bezpečnostné zložky nikdy nedovolili, aby protest dorazil až k Národnému zhromaždeniu.

„Keď videli protest na ulici, potlačili ho slzným plynom, projektilmi alebo blokádami, aby zabránili ľuďom postupovať ďalej,“ opisuje.

Camposová študuje medzinárodné vzťahy na UCV a pôsobí ako členka vedenia skupiny UNION. Podieľala sa aj na mládežníckej kampani opozičného kandidáta Edmunda Gonzáleza Urrutiu, ktorý je považovaný za právoplatne zvoleného prezidenta Venezuely. Do tejto pozície sa dostal, keď Madurov režim znemožnil jeho predchodkyni Maríi Corine Machadovej kandidovať na verejnú funkciu. 

Anonymný venezuelský zdroj uviedol, že pred Madurovým zajatím by sa nikdy neodvážil hovoriť s denníkom Epoch Times.

Venezuelský opozičný líder Edmundo González Urrutia máva prítomným po tom, ako si 29. januára 2025 v prezidentskom paláci v peruánskej Lime prevzal Veľký kríž Rádu slnka Peru z rúk peruánskej prezidentky Diny Boluarteovej. González Urrutia je považovaný za právoplatne zvoleného prezidenta Venezuely z volieb v roku 2024. Stal sa ním preto, lebo Madurov režim znemožnil kandidovať jeho predchodkyni Maríi Corine Machadovej. (Foto: Ernesto Benavides/AFP via Getty Images)

Pripomenul, že počas volieb v roku 2024 bolo zrejmé, že v krajine zvíťazila opozícia, no Madurov režim napriek tomu vyhlásil víťazstvo. Režim podľa neho vysielal ozbrojené zložky, aby „strieľali na každého, na koho bolo treba“, a tak potlačil protesty.

„Za najpodstatnejší fakt pri pôsobení v politike považujem to, že sa nám vrátila aspoň určitá sloboda prejavu,“ vyzdvihuje Camposová a dodáva, že ju zatiaľ nevníma ako stopercentne zaručenú.

Tirado, ktorý sa aktívne zapájal do práce opozičných skupín vo Venezuele, v tom pokračuje aj v Spojených štátoch. Zdôrazňuje, že Camposová a Malkhasian každý deň v boji proti režimu riskujú vlastný život.

Pozostatky režimu

Napriek niektorým pozitívnym zmenám, ku ktorým došlo od Madurovho zajatia, sa Venezuelčania stále pohybujú na tenkom ľade. Postupne zisťujú, kam až môžu zájsť bez toho, aby ich prepadol strach, ktorý bol v populácii zakorenený desaťročia. Hoci Maduro tu už nie je, pozostatky jeho režimu zostávajú.

„Vieme, že ľudia vo vláde sú tí istí,“ konštatuje Malkhasian. „Túžia po moci a – ako už vieme – urobia čokoľvek, aby sa jej zmocnili a udržali si ju.“

Jacobo Malkhasian sa zúčastňuje na proteste v „Deň mládeže“ na univerzite v Caracase 12. februára 2026 (Zdroj: archív Jacoba Malkhasiana)

Dočasná líderka Venezuely Delcy Rodríguezová pôsobila pred Madurovým zajatím ako jeho viceprezidentka. Predtým uviedla, že víta obnovenie diplomacie medzi Venezuelou a Spojenými štátmi. Trump a americká armáda môžu Madura zajať, ale nemôžu zlomiť lojalitu vrcholných vládnych predstaviteľov a vojenských veliteľov voči nemu.

„Je to ako vyjednávanie,“ vysvetľuje Malkhasian. „Zisťujeme, koľko si môžeme dovoliť, kým povedia: ‚Dosť! Patríte do väzenia.‘“

Venezuela je stále kontrolovaná chavizmom, zdôraznil anonymný zdroj.

„Režim urobí čokoľvek, len aby zostal pri moci. Je to stále tá istá mocenská štruktúra. Sú to stále tí istí ľudia. Jediný rozdiel je v tom, že teraz na všetko dohliadajú Donald Trump a Marco Rubio,“ uviedol Tirado.

Mladý Daniel Tirado na archívnej snímke ako účastník študentského hnutia v triede. Tirado sa zapojil do politiky už ako tínedžer a čoskoro sa zaradil medzi odporcov Madurovho režimu. (Zdroj: archív Daniela Tirada)

Rozhodnutie utiecť bolo pre neho, rovnako ako pre milióny ďalších Venezuelčanov, voľbou, ku ktorej bol prinútený a ktorá ho bude sprevádzať po celý život. Ako politický exulant sa do Venezuely dodnes nemôže vrátiť.

Zmena klope na dvere

„Myslím si, že samotné zajatie Madura nebolo až také dôležité ako nádej, ktorú nám dalo“ domnieva sa Tirado. „Ukázalo to svetu, že ani diktátori nie sú nedotknuteľní.“

Venezuelčania však podľa neho zatiaľ skutočnú slobodu nepociťujú.

„Povedal by som, že systém sa v skutočnosti nezmenil, iba sa prispôsobil,“ podotkol v rozhovore. „Je stále autoritársky, len funguje iným spôsobom.“

Daniel Tirado odovzdáva svoj hlas na archívnej snímke. Jeho útek bol – podobne ako v prípade miliónov ďalších Venezuelčanov – neriešiteľnou dilemou, ktorá ho bude sprevádzať po celý život. (Zdroj: archív Daniela Tirada)

Okrem návratu základných práv, akými sú sloboda prejavu či zhromažďovania, je podľa zdrojov nevyhnutná aj viera v lepšiu budúcnosť.

„V určitej fáze života som tak ako všetci mladí Venezuelčania zvažovala emigráciu,“ komentuje Camposová. „Zároveň som však cítila, že by som mala byť súčasťou zmeny.“

Camposová netúži po pomste, ale verí v spravodlivosť. Podľa nej je kľúčom k naplneniu predstavy o Venezuele pre ňu i jej rodinu.

„Venezuela má nevyčerpateľný zdroj – svojich ľudí a ich odolnosť,“ zdôrazňuje. „Možno nie o rok, ale Venezuela bude skvelá a úžasná krajina, ktorá otvorí náruč svetu.“

Anonymný Venezuelčan uviedol, že medzi obyvateľstvom celkovo panuje nový pocit optimizmu, ktorým sa snažia prekonať roky násilia režimu.

„Ľudia videli, ako tanky prechádzajú demonštrantov a vojaci ich zrážajú autami – dialo sa to v priamom prenose. Na uliciach bezdôvodne strieľali do ľudí. … Skutočne sa to stalo. Je to realita.“

Príslušníci Národnej gardy stoja na stráži vo Fuerte Tiuna, najväčšom vojenskom komplexe Venezuely, po zajatí venezuelského vodcu Nicolása Madura v Caracase 3. januára 2026 (Foto: Federico Parra/AFP via Getty Images)

Obnova dôvery vo vládu, armádu a volebný proces bude podľa odborníkov behom na dlhú trať. Pokračujúci tlak Spojených štátov na Venezuelu by podľa Malkhasiana mohol uľahčiť prechod krajiny do novej fázy jej vývoja.

„Režim má moc, má kontrolu nad armádou a ovláda zdroje. Ako ho chcete odstrániť? Musia vám pomôcť spojenci.“

Malkhasian si želá úplnú reštrukturalizáciu spoločnosti a odstránenie zvyšných Madurových stúpencov.

„Myslím si, že Venezuela bude o 20 rokov skvelou krajinou,“ uzatvára. „Obzrieme sa späť a povieme si: ‚Dokázali sme to.‘“

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK