Inšpirácie

Ako z Tolkienovho sveta: v 5 000-ročnej osade sa dodnes žije bez elektriny (+Foto)

V osadách údolia Bavona nenájdete v kamenných stenách zásuvky na nabíjačky telefónov či mikrovlnné rúry ani elektrické vypínače.

Život v tomto taliansky hovoriacom kúte južných švajčiarskych Álp bol po stáročia náročný. Obydlia ukryté pod obrovskými balvanmi a medzi nimi pripomínajú domčeky hobitov z Tolkienových príbehov či rozprávkovú dedinku. Po celom údolí sú roztrúsené mohutné balvany, ktoré sa v minulosti zrútili zo svahov. Napriek drsným podmienkam pôsobí krajina nádherne, miestami až magicky. Niet divu, že tu ľudia chcú žiť.

„Dnes jednoducho vyhodíme do vzduchu balvany, ktoré nám stoja v ceste. Ale predtým to nebolo možné. Ľudia si preto stavali domy pod nimi, nad nimi, kdekoľvek mohli,“ povedal Flavio Zappa pre Houses of Switzerland. Historik a odborník na stredovek Zappa uskutočnil v údolí rozsiahly archeologický výskum. Zmapoval väčšinu charakteristických skalných domov, ktoré miestni nazývajú splüi.

Údolie je obklopené strmými skalnými stenami, jeho dno pokrývajú machom obrastené balvany a hustý les. Orná pôda tu zaberá menej ako 2 percentá. Miestni preto museli byť pri hospodárení mimoriadne vynaliezaví – využívali políčka s rozlohou sotva jeden štvorcový meter; do strmých svahov budovali terasy, kde pestovali plodiny, niektoré v závratných výškach; a na balvanoch pokrytých zeminou, nazývaných balòi, zakladali malé záhradky.

„Je to skalnaté, strmé a nehostinné. Ale keď je všetka dobrá pôda obsadená, nezostáva nič iné, ako hľadať inde,“ povedal Zappa.

Napriek nehostinným podmienkam sa však obyvatelia údolia Bavona rozhodli tento spôsob života zachovať – hoci väčšinou len v lete. Život bez pripojenia k elektrickej sieti ich spája s tradíciami predkov. Podľa Zappu miestni nevnímajú absenciu elektriny ako zásadnú nevýhodu. Sú zvyknutí kúriť drevom a po zotmení zapaľovať sviečky. Keďže je tu často zamračené, zásoba sviečok je nevyhnutná, chladnejšie podnebie zároveň znižuje potrebu chladenia potravín.

Kedysi ľudia v osadách ako Foroglio a Sonlerto žili po celý rok. Dnes už stovky rokov trávia zimy v obciach Cavergno a Bignasco, kde je viac pohodlia a služieb. V lete potom ženú dobytok späť na chladnejšie, vyššie položené pastviny v údolí Bavona. Ide o tradičné sezónne presúvanie hospodárskych zvierat medzi pastvinami, známe ako transhumancia.

Pre ľudí aj zvieratá tu bolo vždy málo miesta. Kým dobytok našiel útočisko pod balvanmi vo vykopaných maštaliach, ľudia stavali kamenné domy do výšky, aby získali viac priestoru. Nájdeme tu domy, stredoveké kostoly, kováčske dielne a ďalšie stavby. Medzi nimi sa vinú úzke uličky v prostredí posiatom balvanmi.

Stopy ľudského osídlenia v údolí Bavona podľa všetkého siahajú až 5 000 rokov do minulosti. Na juhu bola nájdená rímska nekropola, ktorá svedčí o prítomnosti Rimanov už v 1. storočí pred n. l.

Chov kôz poskytoval miestnym tvrdý syr a umožňoval skromné hospodárenie. Známe terasovité „visuté lúky“ umožnili obyvateľom získať ďalšiu pôdu na pestovanie raže, prosa, zemiakov, cibule a konope.

Okolo roku 1500 však prišla malá doba ľadová, ktorá výrazne narušila ich dovtedajší spôsob života. Zimy boli dlhšie a letá daždivejšie. Výdatné zrážky vytvárali stovky vodopádov a rieky odnášali už aj tak vzácnu ornú pôdu. Život v údolí bol čoraz ťažší a mnohí obyvatelia napokon odišli cez horské priesmyky.

Situáciu zhoršovali aj zosuvy pôdy. Tie „zniesli na dno údolia neuveriteľné množstvo kameňov. Miestni sa tam už necítili bezpečne a začali sa z údolia sťahovať,“ uviedla pre švajčiarsky server Swiss Info Rachel Gadeová Martiniová, koordinátorka nadácie Bavona Valley.

Do roku 1955 sem navyše neviedla žiadna cesta. Údolie tak pôsobilo, akoby sa v ňom zastavil čas. Miestni sa sem vracali len v lete a pokračovali v tradičnom vidieckom spôsobe života, ktorý im vyhovoval. Ani v 50. rokoch, keď sa v údolí začala vyrábať elektrina z vodnej energie, väčšina miestnych o jej zavedenie nestála. O tejto možnosti sa síce diskutovalo, no napokon ju odmietli. V hlasovaní 11 z 12 osád rozhodlo, že zostanú bez elektriny a zachovajú si jednoduchší spôsob života.

Dnes sa do údolia Bavona dá vybrať na jednodňový výlet z neďalekých miest Lugano a Locarno alebo sa ubytovať v malebnom Bignascu. Medzi miestne špeciality patria noky so syrom a maslovo-šalviovou omáčkou. Lanovka zo San Carla vás vyvezie do výšok, odkiaľ sa otvára úchvatný panoramatický výhľad.

Zdá sa, že obyvatelia údolia Bavona sú so životom bez elektrickej siete spokojní. Hoci sa na niektorých strechách objavili solárne panely, ktoré dokážu zabezpečiť trochu elektriny napríklad pre mrazničku, väčšina z nich si vystačí s málom. Nechýbajú im nabíjačky ani mikrovlnné rúry.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK