Inšpirácie

Miesto, kam patríme: umenie premeniť domov na útočisko

Dom nechráni len pred dažďom – ponúka pokoj, krásu, spojenie a pocit spolupatričnosti.

„Poďme domov.“ Tieto slová sa dotýkajú ľudskej duše. Predstava domova prebúdza vo väčšine ľudí niečo hlboké v nás, túžbu, ktorú nie je ľahké vyjadriť. Chceme niekam patriť. Chceme tam nájsť odpočinok. Miesto pokoja mimo dosahu chladných pazúrov sveta. Chceme, aby nás prašná cesta nakoniec priviedla na tichú čistinku, kde bzučí hmyz, spievajú vtáky a slnečné svetlo preniká cez otvorené dvere. Skrátka, chceme útočisko.

Čo robí z domu domov?

Ako ho nájdeme? Ako nájdeme miesto, kam patríme? Jedna z odpovedí je, že si ho vytvoríme sami. Nájdeme miesto, ktoré môžeme nazvať svojím, a premeníme ho na útočisko pre svoje telo i dušu.

Dom sa nemusí stať domovom. Mať miesto na bývanie, mať príbytok nestačí. Veď aj zvieratá majú nory a hniezda, ale nemajú domov ako my. Hľadáme viac než len ochranu pred živlami. Chceme miesto, ktoré poznáme a ktoré pozná nás. Chceme dom, ktorý nám poskytuje pokoj, útočisko, pohodlie a regeneráciu, ako aj uspokojenie pre srdce, myseľ a telo. Tvorí vhodnú kulisu pre náš príbeh a nesie celú váhu nášho života. Vyjadruje, kým sme a aký život chceme žiť.

Dom sa môže premeniť na niečo viac než len utilitárny priestor. Môže sa premeniť na útočisko. Útočisko má určité kľúčové vlastnosti, ktoré presahujú jeho štyri steny a strechu: má upokojujúcu silu krásy; chráni pred hlukom a ruchom vonkajšieho sveta; a je navrhnuté tak, aby podporovalo ľudské vzťahy a zdravý životný štýl.

Radosť z krbových kachlí

Kristina sa rozhodla pre ostrovný život: Surfovanie a joga sú ako jin a jang, dávajú mi pocit domova a odvahu prekračovať samú seba (Rozhovor)

Krása útočiska

Prečo by mal byť domov krásny? Krása poskytuje útechu a domov má byť miestom pohodlia. Krása upokojuje myseľ a živí dušu. Odvedie pozornosť človeka od jeho vlastných starostí a povznesie ho nad každodennú rutinu, inšpiruje ho k vyšším myšlienkam a jemnejším pocitom. Krása oslovuje lepšie stránky našej povahy: schopnosť oceniť poriadok, harmóniu, symetriu a farby. Na rozdiel od zvierat máme jedinečnú schopnosť tešiť sa z týchto vecí, čo nám pomáha naplniť náš potenciál a stať sa plnohodnotnejšími ľuďmi.

Krása tiež mení domov na miesto, kde ľudia prirodzene chcú byť, čím posilňuje väzby medzi rodinou a priateľmi. Aby bol domov útočiskom, musí byť príjemný; neviditeľné vlákna esteticky príjemného priestoru priťahujú hostí a udržujú ich tam.

Oddelenie od hluku

Okrem estetiky by mohli majitelia domov premýšľať o tom, ako premeniť svoj domov na útočisko – miesto, ktoré je oddelené od ostatného sveta. Oddelené od čoho? Od neustálych vplyvov vonkajšieho sveta, ktoré sa v dnešných časoch prejavujú predovšetkým prostredníctvom technológií. Obmedzenie používania telefónov, televízorov, tabletov, rádií a iných zariadení pomáha vytvoriť pokojný priestor, kde sa aspoň na chvíľu môžeme vyhnúť stresu z titulkov, reklám, telefonátov a správ. Bzučanie, statická elektrina a krik zmiznú. Podobne ako krása, aj ticho upokojuje myseľ, zmierňuje stres a otvára nás sile prítomného okamihu.

Komunita a prepojenie

Dobrý domov podporuje zdravý životný štýl a sociálne návyky: veľké priestory na stretávanie, pec na drevo alebo krb namiesto televízie, kuchyňa navrhnutá na domáce varenie, príjemná záhrada alebo dvor, knižnice a hudobné nástroje. Všetky tieto prvky môžu prispieť k vytvoreniu prostredia, ktoré uľahčuje dobrý a pokojný život s ostatnými.

Tak ako my formujeme svoje prostredie, formuje nás aj prostredie: naše každodenné návyky sú často ovplyvnené naším okolím. Premysleným prístupom k týmto priestorom môžeme pomôcť nasmerovať chod nášho života.

V tejto dedinke to vyzerá ako v Tolkienovej krajine: údajne je stará 5000 rokov a jej obyvatelia tu dodnes žijú bez elektriny (+Foto)

Čestný skutok, ktorý viedol k opätovnému stretnutiu (Staroveký čínsky príbeh)

Po čom srdce túži

Pohľad na západnú literatúru odhaľuje vplyv, ktorý má „domov“ na našu predstavivosť. Celá Biblia sa dá napríklad interpretovať ako dlhá cesta domov – najskôr do zasľúbenej zeme a potom do nebeského kráľovstva, ktoré ju nahradilo.

Homérove eposy, ktoré tvoria základ západného myslenia, sú tiež hlboko zakorenené v koncepcii domova a cesty domov. Dojímavosť pádu Tróje vyplýva zo straty skvelého útočiska, civilizácie a života – domova. A, samozrejme, celá Odysea je o ceste domov a o Odysseovej sladkej túžbe po domove, keď stojí na cudzom brehu a s tvárou pokrytou slzami hľadí na more. Túži po útočisku svojej komnaty a objatí svojej ženy. Domov pre neho znamenal tak veľa, že bol ochotný vzdať sa preň nesmrteľnosti.

Mohli by naše domovy pre nás znamenať toľko, čo znamenal Odysseov domov pre neho v jeho časoch? Riskovali by sme stretnutie s príšerami, stroskotanie lode a kúzla, len aby sme opäť uvideli nám známe vchodové dvere? Je to otázka, ktorú stojí za to si položiť. Čitatelia si na ňu budú musieť odpovedať sami, ale ja by som povedal, že oddanosť domovu je znakom zdravého národa a predpokladom rozkvetu kultúry. Ak ju nemáme, možno by sme sa o ňu mali usilovať. Jedným zo spôsobov, ako začať, je zámerne kultivovať svoje domovy a meniť ich na útočiská plné krásy a pokoja, ktoré poskytujú priestor pre rozvoj ľudských vzťahov.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK