Inšpirácie

Miesto, kam patríme: umenie premeniť domov na útočisko

Dom nechráni len pred dažďom – ponúka pokoj, krásu, spojenie a pocit spolupatričnosti.

„Poďme domov.“ Tieto slová silno pôsobia na ľudské srdce. Vo väčšine z nás predstava domova prebúdza niečo hlboko v nás, túžbu, ktorú nie je ľahké vyjadriť. Chceme niekam patriť. Chceme niekde nájsť odpočinok. Chceme miesto pokoja mimo dosahu chladných pazúrov sveta. Chceme, aby prašná cesta nakoniec skončila na tichej čistinke so šumením hmyzu, spevom vtákov a slnečným svetlom prenikajúcim cez otvorené dvere. Skrátka, chceme útočisko.

Čo robí z domu domov?

Ako ho nájdeme? Ako nájdeme miesto, kam patríme? Jednou z odpovedí je, že si ho vytvoríme sami. Nájdeme miesto na svete, ktoré môžeme nazvať svojím, a premeníme ho na naše fyzické a psychické útočisko.

Dom sa nemusí stať domovom. Mať miesto na bývanie, príbytok, nestačí. Veď aj zvieratá majú hniezda a nory, ale nemajú domov tak, ako my. Hľadáme viac než len ochranu pred živlami. Chceme miesto, ktoré poznáme a ktoré pozná nás. Chceme dom, ktorý nám poskytuje pokoj, útočisko, pohodlie a regeneráciu, ako aj výživu pre srdce, myseľ a telo. Tvorí vhodnú kulisu pre náš príbeh a nesie celú váhu nášho života. Vyjadruje niečo o tom, kým sme a aký život chceme žiť.

Dom je možné premeniť na niečo viac než len utilitárny priestor. Môže sa premeniť na útočisko. Útočisko má určité kľúčové vlastnosti, ktoré presahujú len štyri steny a strechu: má upokojujúcu silu krásy; je to priestor chránený pred hlukom a ruchom vonkajšieho sveta; a je to prostredie, ktoré je navrhnuté tak, aby podporovalo ľudské vzťahy a zdravý životný štýl.

Krása útočiska

Prečo by mal byť domov krásny? Krása poskytuje útechu a domov by mal byť miestom pohodlia. Krása upokojuje myseľ a živí dušu. Vytiahne pozornosť človeka od seba samého a povznáša ho nad každodennú rutinu, inšpiruje ho k vyšším myšlienkam a jemnejším pocitom. Krása oslovuje tie lepšie časti našej povahy: našu schopnosť oceniť poriadok, harmóniu, symetriu a farby. Na rozdiel od zvierat máme jedinečnú schopnosť tešiť sa z týchto vecí, čo nám pomáha naplniť náš potenciál a stať sa plnohodnotnejšími ľuďmi.

Krása tiež mení domov na miesto, kde ľudia prirodzene chcú byť, čím posilňuje väzby medzi rodinou a priateľmi. Aby bol domov útočiskom, musí byť príjemný; neviditeľné vlákna esteticky príjemného priestoru priťahujú hostí a udržujú ich tam.

Ďaleko od hluku

Okrem estetiky by mohli majitelia domovov premýšľať o tom, ako premeniť svoj domov na útočisko – miesto, ktoré je oddelené od ostatného sveta. Oddelené od čoho? Od neustálych vplyvov vonkajšieho sveta, ktoré sa v dnešnej dobe prejavujú predovšetkým prostredníctvom technológií. Stanovovanie prísnych obmedzení prítomnosti používania telefónov, televízorov, tabletov, rádií a iných zariadení môže pomôcť vytvoriť pokojný priestor, kde sa aspoň na chvíľu môžeme vyhnúť stresu z titulkov, reklám, telefonátov a správ. Bzučanie, statická elektrina a krik môžu zmiznúť. Podobne ako krása, aj ticho môže upokojiť myseľ, zmierniť stres a otvoriť nás sile prítomného okamihu.

Komunita a prepojenie

Dobrý domov podporuje zdravý životný štýl a sociálne návyky: veľké priestory na stretávanie sa, drevená pec alebo krb namiesto televízie, kuchyňa navrhnutá na domáce varenie, príjemná záhrada alebo dvor, knižnice a hudobné nástroje. Všetky tieto prvky môžu prispieť k vytvoreniu prostredia, ktoré uľahčuje dobrý a pokojný život s ostatnými.

Tak ako my formujeme svoje prostredie, aj ono formuje nás a naše každodenné návyky sú často ovplyvnené naším okolím. Premysleným prístupom k týmto priestorom môžeme pomôcť nasmerovať chod nášho života.

Po čom srdce túži

Pohľad na západnú literatúru odhaľuje vplyv, ktorý má „domov“ na našu predstavivosť. Napríklad celá Biblia sa dá interpretovať ako dlhá cesta domov – najskôr do Zasľúbenej zeme a potom do Nebeského kráľovstva, ktoré ju nahradilo.

Homérove eposy, ktoré tvoria základ západného myslenia, sú tiež hlboko zakorenené v koncepcii domova a cesty domov. Dojímavosť pádu Tróje vyplýva zo straty skvelého útočiska, civilizácie a života – domova. A samozrejme, celá „Odysea“ je o ceste domov a o Odysseovej sladkej túžbe, keď stojí na cudzom brehu a s tvárou pokrytou slzami hľadí na more. Túži po útočisku svojej vlastnej komnaty a objatí svojej ženy. Jeho domov znamenal pre Odyssea toľko, že bol ochotný vzdať sa zaň nesmrteľnosti.

Mohli by naše domovy pre nás znamenať toľko, čo znamenal Odysseov domov pre neho v jeho dobe? Riskovali by sme stretnutie s príšerami, stroskotanie lode a kúzla, len aby sme opäť uvideli naše známe vchodové dvere? Je to otázka, ktorú stojí za to si položiť.Je to otázka, ktorú stojí za to si položiť. Čitatelia si na ňu budú musieť odpovedať sami, ale ja by som povedal, že oddanosť domovu je znakom zdravého národa a predpokladom pre rozkvet kultúry. Ak ju nemáme, možno by sme sa o ňu mali usilovať. Jedným zo spôsobov, ako začať, je zámerne kultivovať naše domovy ako útočiská plné krásy a pokoja, ktoré poskytujú priestor pre rozvoj ľudských vzťahov.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK