Štvrtok 1. októbra, 2026
(Foto: archív Sone Poláčkovej)

Soňa pôsobí ako lekárka v Nemecku: Rady o zdraví od AI máme na dosah, no často nevieme, čo s nimi (Rozhovor)

MUDr. Soňa Poláčková sa po ukončení štúdia medicíny v Hradci Králové rozhodla odísť pracovať do Nemecka. Nasledoval rok intenzívneho štúdia, jazykové kurzy aj trojmesačná nemocničná stáž v Bavorsku. Kariéru začínala na pediatrii, neskôr prestúpila na oddelenie internej medicíny, kde pôsobí dodnes. V rozhovore hovorí nielen o svojich profesijných začiatkoch, ale aj o tom, ako sa za posledné roky zmenili pacienti, prečo pribúda chronických ochorení a aké výzvy prináša moderná medicína v ére umelej inteligencie.

Epoch Times Slovensko: V nemocnici pracujete už niekoľko rokov. Keď porovnáte pacientov dnes a pred desiatimi rokmi, čo sa podľa vás zmenilo najviac?

Soňa Poláčková: Z môjho pohľadu sa zmenili predovšetkým tri veci. Jedným z dlhodobých trendov je, že pacienti sú čoraz starší a zároveň majú viac zdravotných problémov. Na pracovisku, kde pracujem, je bežné, že pacient netrpí len srdcovým zlyhávaním alebo cukrovkou, ale zároveň aj chronickým ochorením obličiek, vysokým krvným tlakom, poruchou srdcového rytmu alebo obezitou. Lekár potom nelieči jedno ochorenie, ale musí hľadať rovnováhu a zvoliť liečbu, ktorá pacientov stav zlepší a zároveň nezhorší jeho ďalšie chronické diagnózy.

Druhou zmenou je množstvo informácií, ktoré majú pacienti k dispozícii. S nástupom umelej inteligencie majú pacienti úplne iné možnosti získavať informácie o svojom zdravotnom stave, diagnostike či liečbe než pred desiatimi rokmi. Treťou zmenou, ku ktorej postupne dochádza, sú podľa mňa očakávania pacientov a často aj ich rodinných príslušníkov. Medicína dnes dokáže oveľa viac ako kedysi a možnosti diagnostiky aj liečby sa rozvíjajú veľmi rýchlo. Zároveň však vzniká pocit, že na každý problém musí existovať vyšetrenie, liek alebo zákrok.

Často sa hovorí, že medicína napreduje, no zároveň pribúda chronických ochorení. Ako si tento paradox vysvetľujete?

Áno. Výskyt chronických ochorení skutočne narastá a je to spôsobené najmä dvoma faktormi. Prvým je starnutie populácie. Druhým faktorom je životný štýl. Veľkú časť chronických chorôb spájajú rovnaké rizikové faktory – stres, fajčenie, nedostatok pohybu, nedostatok spánku, nezdravá strava, konzumácia alkoholu a obezita. Mohlo by sa teda zdať, že moderná medicína v tomto smere zlyháva, keďže chronických ochorení pribúda. Hoci mnohé z nich nedokáže úplne vyliečiť, dokáže ich úspešne liečiť a pacientom často umožniť porovnateľnú kvalitu života, akú majú ľudia bez daného ochorenia.

Máte pocit, že dnešní pacienti prichádzajú do ambulancií informovanejší?

Na internete dnes nájdete vedľa seba odborné odporúčania, osobnú skúsenosť influencera, reklamu na výživový doplnok aj úplný nezmysel. Pre človeka bez medicínskeho vzdelania nemusí byť jednoduché rozlíšiť, ktorá informácia je skutočne dôveryhodná. Samostatnou kapitolou sú v tomto smere sociálne siete, kde množstvo ľudí bez medicínskeho vzdelania prezentuje rôzne odporúčania a radí ostatným. Samotné informácie sú jedna vec, druhou je prístup pacienta. Ak však pacient vníma informácie od umelej inteligencie alebo zo sociálnych sietí ako jediné správne a lekára vôbec nevyhľadá, vzniká problém, ktorý môže mať pre pacienta následky.

Stretávate sa s tým, že pacient príde už s vlastnou diagnózou, ktorú si našiel na internete alebo mu ju poradila umelá inteligencia?

Áno, už sa mi to stalo, ale iba ojedinele. Možno aj preto, že sa vo svojej práci v nemocnici stretávam s pacientmi najmä pri akútnych problémoch. Tam nebýva vždy čas radiť sa s umelou inteligenciou. No nevnímam to automaticky negatívne. Naopak, pacient má určité ťažkosti, a preto je logické, že hľadá odpoveď. Kedysi to bol „Doktor Google“, dnes sú to s nástupom AI ChatGPT, Gemini a ďalšie nástroje. Opäť platí, že ak je pacient otvorený hovoriť s lekárom o svojich ťažkostiach a nepovažuje diagnózu od AI za jedinú správnu možnosť, je podľa mňa všetko v poriadku. Osobne by som pacienta nikdy nezosmiešnila za to, že prišiel s diagnózou od umelej inteligencie, ktorá nemusí byť automaticky nesprávna.

Komunikácia medzi lekárom a pacientom sa za posledných dvadsať až tridsať rokov výrazne zmenila. Od modelu, v ktorom lekár rozhodoval a pacient poslúchal, sme sa posunuli k partnerskejšiemu prístupu. Lekár poskytne pacientovi informácie a možnosti, konečné rozhodnutie však zostáva na pacientovi. V Nemecku je od začiatku bežné partnerské rozhodovanie – lekár pacienta vyšetrí, vysvetlí mu svoje zistenia a na ich základe mu ponúkne možnosti riešenia.

Kedy teda dokáže byť umelá inteligencia prínosná?

Internet a najmä umelá inteligencia môžu pacientovi „preložiť“ lekársku správu alebo výsledok vyšetrenia tak, aby im ľahšie porozumel. Môžu tiež doplniť určité odporúčania. Ak pacienta čaká vyšetrenie, môže si na internete alebo prostredníctvom AI nájsť odpovede na otázky týkajúce sa plánovanej diagnostiky. Tieto informácie pacientovi, samozrejme, poskytne aj lekár, no často sa stáva, že otázky človeku napadnú až doma. Navyše, internet aj umelá inteligencia sú dostupné 24 hodín denne, sedem dní v týždni a majú bezhraničnú trpezlivosť.

Interná medicína je odbor, kde sa často stretávate s pacientmi, ktorí majú viacero ochorení naraz. Ktoré diagnózy dnes pribúdajú najčastejšie?

V bežnej internej praxi sú veľmi časté vysoký krvný tlak, poruchy metabolizmu tukov, obezita, diabetes 2. typu, ischemická choroba srdca, srdcové zlyhávanie, fibrilácia predsiení a chronické ochorenie obličiek. Často sa k nim pridávajú aj degeneratívne ochorenia pohybového aparátu a poruchy kognitívnych funkcií, napríklad demencia. Najvýraznejšie pribúdajú obezita a metabolický syndróm, a to u čoraz mladších ľudí. Problém je, že obezita nie je len „dvadsať či tridsať kíl navyše“, ale skutočná diagnóza, ktorá so sebou prináša množstvo rizík a následkov. U žien aj mužov navyše súvisí aj s problémami s počatím.

A čím si to vysvetľujete?

Základná rovnica je jednoduchá. Človek prijme v strave viac energie, ako vydá. Tá sa v tele ukladá okrem iného aj vo forme tuku. Zároveň je dnes oveľa jednoduchšie prijať viac energie. Stačí vziať nákupný košík a v obchodoch na nás čaká množstvo lacných a často nekvalitných potravín. Či už ide o rôzne sušienky, sladkosti, zdanlivo zdravé müsli s pridaným cukrom, ochutené nápoje, slané čipsy alebo rôzne tyčinky a krekry. Ďalším dôvodom je, že z bežného života mizne pohyb. Mnoho ľudí má sedavé zamestnanie, po práci si sadnú do auta, doma vystúpia, nákup vybavia online a zvyšok voľného času trávia pri obrazovke telefónu alebo televízora.

Existuje popri strave ešte niečo, čo ľudia systematicky podceňujú?

Určite áno a osobne to vidím najmä pri kvalite spánku a strese. Pričom práve dlhodobý stres je akýmsi novodobým zabijakom. Spôsobuje vysoký krvný tlak, zvyšuje riziko ochorení srdca a infarktu, nádorových ochorení aj psychických problémov. Veľmi podceňovaný je aj úbytok svalovej hmoty. Pohyb nie je len prostriedkom na chudnutie. Množstvo svalov rozhoduje o tom, ako človek zvládne chorobu, operáciu alebo vyšší vek. A aj spánok ľudia často vnímajú ako niečo, čo môžu donekonečna skracovať. Dlhodobý spánkový deficit sa nedá jednoducho vykompenzovať tým, že sa človek občas dlhšie vyspí. Kto dlhodobo spí málo a nekvalitne, ten to skôr či neskôr pocíti na svojej výkonnosti, nálade aj celkovom zdraví.

Na internom oddelení sa často ukáže, že prvé príznaky ochorenia človek celé mesiace ignoroval. Ktoré varovné signály ľudia najčastejšie prehliadajú?

Vo všeobecnosti majú ľudia tendenciu prehliadať všetko, čo sa vyvíja postupne. Či už ide o dýchavičnosť, zníženú výkonnosť alebo postupne sa zväčšujúce opuchy dolných končatín. Pacient si najskôr všimne, že už nevyjde po schodoch tak ľahko ako kedysi. Potom sa schodom začne vyhýbať, chodí pomalšie alebo častejšie jazdí autom a postupne tomu prispôsobí svoj život. Veľmi často som sa počas služieb stretávala s pacientmi, ktorých priviezla záchranná zdravotná služba s tým, že sa posledné dva či tri dni už ani nezdvihli z pohovky.

Čo vás na pacientoch v posledných rokoch najviac prekvapuje? Je niečo, čo ste na začiatku svojej kariéry vôbec nevídali a dnes je to bežné?

Vnímam obrovský pokrok a rozvoj technológií, ako sú rôzne „inteligentné“ hodinky, ktoré okrem iných funkcií sledujú aj tep pacienta a upozornia ho na jeho nepravidelnosť. Už niekoľkokrát ku mne počas služby prišli pacienti, ktorým hodinky oznámili srdcovú arytmiu.

Je prístup pacientov k vlastnému zdraviu v Nemecku iný než v Česku alebo na Slovensku?

To si úplne nemyslím. Aj v Nemecku stretnete pacientov, ktorí chodia na každú preventívnu prehliadku, starajú sa o svoje zdravie a ak užívajú lieky, presne vedia, aké a prečo. Rovnako tam však nájdete ľudí, ktorí desať rokov neboli u všeobecného lekára.

V Nemecku má človek vo veku od 18 do 35 rokov nárok na jednu preventívnu zdravotnú prehliadku u všeobecného lekára a od 35 rokov na preventívnu prehliadku každé tri roky. Súčasťou je zhodnotenie rizikových faktorov, anamnéza, fyzikálne vyšetrenie, kontrola očkovania a podľa potreby aj krvné testy. Od 35 rokov je jednorazovou súčasťou programu aj skríning hepatitídy B a C. Podobne ako v Českej republike existujú aj samostatné programy na včasný záchyt rakoviny krčka maternice, prsníka, hrubého čreva, prostaty a kože.

Ak sa na to pozrieme z opačného konca, čo vás na dnešnej medicíne napĺňa optimizmom?

Mnoho vecí – napríklad to, že dnes dokážeme liečiť a predovšetkým vyliečiť stavy, ktoré boli ešte pred niekoľkými desaťročiami beznádejné a smrteľné. Obrovský pokrok nastal v onkológii, detskej onkológii, liečbe srdcovo-cievnych ochorení aj v intervenčnej medicíne. V chirurgii sa čoraz viac uplatňujú miniinvazívne postupy (zákroky cez malé rezy alebo bez veľkého operačného rezu). Zároveň diagnózy, ktoré sa kedysi museli riešiť operáciou, ako napríklad krvácanie zo žalúdočných vredov, sa dnes liečia endoskopicky (pomocou kamery a nástrojov zavedených do tela). Pri cievnej mozgovej príhode alebo infarkte dokáže dnes včasná intervenčná liečba zachrániť nielen život, ale aj sebestačnosť človeka. Neustále navyše vznikajú nové lieky, liečebné postupy a pribúdajú nové štúdie. A práve to mi dáva optimizmus, že o rok či dva budú možnosti liečby a diagnostiky opäť o veľký krok ďalej.

Keď človek každý deň vidí choroby aj ťažké osudy, zmení to jeho vlastný pohľad na život a zdravie? Čo ste sa ako lekárka naučili sama o sebe?

Vo svojej práci sa denne stretávam s príbehmi a situáciami, ktoré vo mne zanechávajú stopu. Určite si viac vážim svoje zdravie aj život a uvedomujem si, že nie sú samozrejmosťou. Práca lekárky ma tiež naučila vážiť si maličkosti, hľadať v každej situácii to pozitívne a sústrediť sa na to. Naučila ma nemrhať časom na veci, ktoré nemôžem ovplyvniť alebo sa ma vôbec netýkajú. Ľudia často premrhajú veľa času tým, že riešia problémy a životy iných, pričom si neuvedomia, že tým prichádzajú o ten svoj.

Zanechalo vo vás stopu aj nemecké zdravotníctvo a samotné rozhodnutie odísť za prácou do zahraničia?

Rozhodne áno. Odchod do Nemecka vnímam ako jedno z najťažších, ale zároveň aj najdôležitejších rozhodnutí vo svojom živote. Keď som tam prišla, prekvapilo ma, ako málo som napriek príprave rozumela. Musela som sa naučiť odborný jazyk, komunikovať s pacientmi, viesť zdravotnú dokumentáciu a zvládať bežnú prácu na oddelení.

Odchod do zahraničia ma určite posunul aj po osobnej stránke. Naučila som sa spoliehať sama na seba, byť flexibilná a prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Ak by som sa mala rozhodovať znova, do Nemecka by som odišla opäť. Nielen preto, že práca lekára je tam lepšie platená a lepšie organizovaná, ale aj preto, že práve odchod do Nemecka zo mňa urobil človeka, akým som dnes.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Diskusia

Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.

Na pridanie komentára sa alebo si .

Prečítajte si aj