Svet, Životné prostredie » Čína, EÚ

Sny o európskej nezávislosti od Číny pri výrobe batérií sa rúcajú, varujú analytici

Po krachu nádejného výrobcu Northvolt zostáva Európa odkázaná na čínske dodávky surovín a komponentov.

Európska únia sa zaviazala zakázať predaj nových benzínových a naftových áut do roku 2035. Budúcnosť jej klimatickej politiky tak stojí na elektromobiloch – a najmä na batériách, ktoré ich poháňajú. Súčasťou plánu však bolo aj vybudovanie vlastnej, na Číne nezávislej batériovej výroby. Podľa viacerých analytikov je tento cieľ vážne ohrozený.

Európa je v rozhodujúcich oblastiach, od surovín až po výrobu, závislá od čínskeho komunistického režimu. „Batérie sú kľúčové pre väčšinu nášho moderného života,“ povedal pre Epoch Times Steve Christensen, výkonný riaditeľ iniciatívy Responsible Battery Coalition. „Nechať ekonomického protivníka, ktorý hrá podľa iných pravidiel, aby nás ovládol – to je trochu šialené.“

Európa musí byť realistická

Minulý mesiac sa pre Financial Times vyjadrili aj predstavitelia spoločností Eramet a Umicore – producenti a recyklátori batériových vzácnych kovov. Tvrdia, že snaha o úplnú európsku sebestačnosť vo výrobe batérií je nerealistická. „Musíme byť realisti,“ uviedla Christel Boriesová, donedávna generálna riaditeľka spoločnosti Eramet. Čína si podľa nej vybudovala obrovský náskok vďaka dvadsiatim rokom systematického rozvoja.

Podľa Barta Sapa, šéfa belgicko-francúzskej spoločnosti Umicore, by Európa mala „prizvať Čínu k spoločnej výrobe“. Inak podľa neho riskuje „závislosť v oblasti mobility“.

Európska únia pritom ešte nedávno stavila na švédskeho výrobcu Northvolt, založeného bývalými manažérmi Tesly. Cieľom Northvoltu bolo do roku 2030 získať štvrtinu európskeho trhu a vyrábať batérie typu Li-ion vo veľkom meradle. Od tohto typu batérii sú závislé smartfóny, notebooky, ale predovšetkým elektromobily kvôli ich vysokej energetickej hustote, nízkej hmotnosti a možnosti opakovaného nabíjania.

Výrobný proces je však kapitálovo náročný. A v prípade Európy, podľa všetkého, priveľmi náročný. Spoločnosť Northvolt 12. marca oznámila, že po „vyčerpávajúcej snahe o zabezpečenie životaschopnej budúcnosti“ podáva návrh na konkurz vo Švédsku. Jeho americká dcérska spoločnosť to urobila ešte skôr, v Kalifornii, po náraste strát a pretrvávajúcich problémov s výrobou.

EÚ si verí, že plán je stále uskutočniteľný

Napriek bankrotu Northvoltu zostáva Brusel odhodlaný splniť svoje ambiciózne ciele. Od roku 2035 bude podľa Zeleného dohovoru EÚ zakázané uvádzať na trh nové autá so spaľovacím motorom.

Cieľom Európskej aliancie pre batérie, založenej v roku 2017, je pokryť do roku 2030 až 90 % ročnej spotreby batérií z vlastnej výroby. „EÚ naďalej dosahuje významný pokrok v napĺňaní strategického cieľa, aby do roku 2030 pokryla 90 % dopytu po batériách z vlastnej produkcie,“ uviedla hovorkyňa Európskej komisie pre Epoch Times.

Na základe súčasných oznámení firiem sa má odhadovaná výrobná kapacita batériových článkov do roku 2030 vyšplhať na 892 GWh. Odhadovaný dopyt sa pritom pohybuje medzi 890 a 998 GWh – teda EÚ je podľa Komisie „na dobrej ceste k splneniu cieľa“.

Podľa amerického think-tanku Institute for Energy Research však európski výrobcovia stále nakupujú batérie predovšetkým od juhokórejských firiem LG Energy Solution a Samsung, ako aj od čínskeho lídra CATL. Štúdia nemeckého Fraunhoferovho inštitútu, publikovaná v časopise Nature, pritom varuje, že európska výroba batérií bude s najväčšou pravdepodobnosťou nedostatočná. Do roku 2030 by pritom dopyt mohol vzrásť až na 1 TWh ročne.

Mocenská hra Čínskej komunistickej strany

Michael Ashley Schulman, investičný riaditeľ spoločnosti Running Point Capital Advisors, označil pád Northvoltu za „skrat európskeho sna o nezávislosti v oblasti elektromobility“.

„Čína neovláda len výrobu článkov (približne 80 až 85 % svetovej produkcie), ale aj celý upstream, midstream a čoraz viac aj duševné vlastníctvo,“ napísal Schulman pre Epoch Times. Podľa neho sa zelený prechod Európy stal „rukojemníkom čínskeho vývozu, ktorý možno obmedziť jediným rozhodnutím politbyra“.

Nová nádej: Lítium-síra namiesto lítium-iontov

Americká spoločnosť Lyten tvrdí, že má riešenie. Vyvíja batérie na báze lítia a síry – bez potreby niklu a kobaltu, ktorých dodávky ovláda Čína.

Podľa Keitha Normana, šéfa pre udržateľnosť v Lytene, možno suroviny pre tieto batérie získavať a spracúvať lokálne – v Severnej Amerike alebo v Európe. Lyten navyše odkúpil niektoré aktíva Northvoltu v Kalifornii po jeho konkurze. „Northvolt staval na sľube nezávislosti od Číny. Ale nakoniec musel rovnako ako všetci ostatní využívať čínsky dodávateľský reťazec. Od začiatku bol na ňom závislý,“ uviedol Norman.

„Európa a USA nikdy nebudú svetovou batériovou veľmocou, ak budú len kopírovať to, čo urobila Čína s lítium-iontovými batériami.“

Otázka národnej bezpečnosti

Steve Christensen z Responsible Battery Coalition zdôrazňuje, že jadrom problému nie je neúspech jednej firmy, ale čínske obmedzenia prístupu k surovinám. Výroba EV batérií sa spolieha na suroviny ako lítium, kobalt či grafit, ktorých ťažba a spracovanie je v rukách čínskych firiem.

„Trvá 5 až 15 rokov, kým sa nový banský projekt dostane do fázy priemyselnej produkcie,“ hovorí Christensen. A aj vtedy zostáva duševné vlastníctvo spracovateľských technológií prevažne v čínskych rukách. Podľa neho by EÚ mala označiť všetky batériové suroviny za kritické a zaobchádzať s nimi ako s otázkou národnej bezpečnosti.

Upozorňuje aj na riziko čínskej cenovej vojny: dumping lacných materiálov by mohol zničiť vznikajúcu domácu konkurenciu ešte predtým, než sa stihne etablovať.

John Ellmore z portálu Electric Car Guide označil krach Northvoltu za „geopolitické zobudenie“. „Západ to nedobehne. Aj keď sa projekty ako Northvolt rozbehnú, čelia vyšším nákladom na energiu, prísnejším reguláciám a opatrnosti investorov… Ako potom môžeme konkurovať?“ spýtal sa.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK