Svet, Životné prostredie

7 hlavných záverov z Konferencie OSN o oceánoch 2025

Svetoví lídri sa minulý týždeň stretli vo francúzskom meste Nice na Konferencii OSN o oceánoch 2025, aby posilnili a urýchlili globálne úsilie o ochranu morského prostredia.

Domáci hostiteľ, francúzsky prezident Emmanuel Macron, vyzval krajiny zhromaždené na Azúrovom pobreží, aby podporili záväzné medzinárodné dohody, ktoré môžu prispieť k obnoveniu pokoja vo svetových oceánoch.

Tu je sedem hlavných výstupov z konferencie:

1. Zmluva o otvorenom mori sa blíži k ratifikácii

Tretie podujatie tohto druhu sa konalo od 9. do 13. júna a patrí medzi hlavné iniciatívy OSN na pretransformovanie mnohých pobrežných a morských oblastí na chránené zóny.

E. Macron 9. júna oznámil, že zmluvu o otvorenom mori – známejšiu ako Dohoda o biodiverzite za hranicami národnej jurisdikcie – podporilo už 50 krajín. Hneď sako sa k nej pripojí 60 štátov, ktoré sú potrebné na ratifikáciu, zmluva nadobudne o 120 dní neskôr účinnosť – pravdepodobne začiatkom roku 2026.

Zmluva, o ktorej sa prvýkrát rokovalo v roku 2015 a ktorú desiatky krajín podpísali v roku 2023, vytvára právny rámec na zriaďovanie morských chránených oblastí (MPA) v medzinárodných vodách, kde budú ľudské aktivity obmedzené s cieľom ochrany biodiverzity.

Spojené štáty ani Čína zmluvu zatiaľ neratifikovali.

Britská vláda 9. júna uviedla, že do konca roka predloží návrh zákona o tejto zmluve. EÚ ju ratifikovala v máji ešte pred začiatkom konferencie spolu so šiestimi členskými štátmi – Cyprom, Fínskom, Maďarskom, Lotyšskom, Portugalskom a Slovinskom. Francúzsko a Španielsko ju ratifikovali začiatkom roka.

2. Ohlásené nové morské chránené oblasti

Konferencia poslúžila aj ako platforma pre rozšírenie morských chránených oblastí. Francúzska Polynézia oznámila vytvorenie najväčšej morskej chránenej oblasti na svete – jej rozloha bude dvojnásobkom rozlohy kontinentálneho Francúzska, pričom všetka ľudská činnosť tam bude zakázaná.

Portugalsko takisto vyhlásilo, že podiel jeho chránených morských území stúpne z 19 na minimálne 27 %. Vytvoria sa tri nové morské chránené oblasti vrátane odľahlej oblasti Gorringe Ridge (Gorringeov chrbát).

„Z hľadiska morskej ochrany sme najvyspelejšou krajinou na svete – vďaka našej kombinácii pevninského a ostrovného územia. Určite sme lídrom v Európe,“ vyhlásila portugalská ministerka životného prostredia Maria da Graça Carvalhová.

Podľa príručky OSN o efektívnom riadení morských chránených oblastí je na dosiahnutie cieľov potrebné „usmerňovať ľudské správanie kombináciou nástrojov štátu, trhu a občianskej spoločnosti“.

3. Dôraz na ciele udržateľného rozvoja

Konferencia zdôraznila význam plnenia cieľov udržateľného rozvoja OSN (SDG), konkrétne cieľa č. 14 – „chrániť a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje v prospech udržateľného rozvoja“. Agenda 2030, prijatá všetkými členskými štátmi OSN v roku 2015, predstavuje „spoločný plán pre mier a prosperitu ľudí a planéty – teraz i v budúcnosti“.

Celkovo 17 cieľov sa zameriava na oblasti, ako je odstránenie hladu či rodová rovnosť, a má ľuďom umožniť „naplno rozvinúť ich ľudský potenciál“. Podľa OSN je na splnenie všetkých cieľov do roku 2030 potrebné alokovať 3 až 4,5 bilióna dolárov.

Konferencia bola takisto kľúčová pre pokrok v plnení globálneho rámca pre biodiverzitu z Kunmingu a Montrealu, ktorý si kladie za cieľ ochrániť do roku 2030 30 % oceánov. Globálny rámec pre biodiverzitu zároveň uvádza, že „práva prírody a matky Zeme“ sú neoddeliteľnou súčasťou jeho „úspešnej implementácie“.

4. Šéfka EÚ varuje: „Oceán sa môže obrátiť proti nám“

Lídri vo svojich prejavoch upozorňovali na vážne následky pasivity. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila: „Oceán je náš spojenec – náš najväčší priateľ pri ochrane zdravia planéty a prírody, v ktorej žijeme. Ak ho zanedbáme, ak k nemu nebudeme pristupovať s úctou, obráti sa proti nám. A obrovské sily oceánu, ktoré pomohli budovať našu civilizáciu, sa pre nás stanú hrozbou.“

Generálny tajomník OSN António Guterres varoval aj pred výrazným vplyvom klimatickej krízy na oceány. „Boj proti klimatickým zmenám sa musí rozšíriť aj na moria,“ povedal. „Oceán desaťročia pohlcoval uhlíkové emisie a teplo z otepľujúcej sa planéty – za veľkú cenu.“

5. Macron žiada moratórium na hlbokomorskú ťažbu

Macron v hlavnom príhovore zdôraznil: „Boj za oceán je ústrednou súčasťou dlhoročného úsilia o ochranu biodiverzity, klímy, životného prostredia a zdravia.“ Zároveň vyzval na medzinárodné moratórium na hlbokomorskú ťažbu.

Ťažba vzácnych kovov zatiaľ prebieha hlavne na pevnine, no čoraz väčšiu pozornosť púta aj oceánske dno. Americký prezident Donald Trump podpísal v apríli výkonné nariadenie, ktorým podporuje rozvoj hlbokomorskej ťažby v súboji s Čínou.

„Politikou Spojených štátov je posilniť americké líderstvo v oblasti nerastného bohatstva morského dna prostredníctvom partnerstva so spojencami a priemyslom – s cieľom čeliť rastúcemu vplyvu Číny,“ uviedol Trump.

Počas konferencie sa verejne len málo diskutovalo o čínskej globálnej rybárskej flotile a jej priemyselnom rozsahu lovenia rýb, kalamárov, kreviet a iných mäkkýšov zo svetových oceánov.

Zástupca Číny Han Čeng vo vyhlásení zdôraznil potrebu „skutočného multilateralizmu a ochrany medzinárodného systému založeného na OSN“. Povedal, že Peking v nasledujúcich troch rokoch zrealizuje vyše 100 projektov na podporu rozvojových krajín – najmä malých ostrovných štátov – pri plnení cieľov udržateľného rozvoja.

6. EÚ predstavila pakt pre oceány

Európska komisia využila konferenciu na predstavenie Európskeho paktu pre oceány, ktorý má zlúčiť všetky iniciatívy EÚ v tejto oblasti.

Podľa Komisie má pakt za cieľ obnovu morských biotopov, posilnenie konkurencieschopnosti námorného priemyslu a podporu udržateľného „modrého hospodárstva“.

Komisár EÚ pre oceány Costas Kadis 5. júna uviedol, že cieľom paktu je „zjednotiť existujúce ciele týkajúce sa oceánov pod jednu strechu a zabezpečiť ich jednotné plnenie“.

7. Podľa environmentalistov to nestačí

Šesť významných environmentálnych organizácií – BirdLife Europe, ClientEarth, Oceana, Seas At Risk, Surfrider Foundation Europe a WWF – vyjadrilo kritiku, že pakt EÚ pre oceány je nedostatočný.

V spoločnom vyhlásení uviedli: „Hoci pakt uznáva dôležitosť ochrany oceánov, neobsahuje konkrétne opatrenia proti najškodlivejším činnostiam v európskych vodách vrátane nadmerného rybolovu, znečistenia a deštruktívnych zásahov v chránených oblastiach.“

Greenpeace označil celkový pokrok na konferencii za povrchný. Megan Randlesová, hlavná politická koordinátorka Greenpeace pre oceány, povedala: „V Nice sme počuli veľa pekných slov, ale tie sa musia premeniť na konkrétne kroky. Krajiny musia nájsť odvahu a postaviť sa za globálnu spoluprácu a zapísať sa do dejín – tým, že ešte tento rok zastavia hlbokomorskú ťažbu.“

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK