Názory

Desatoro mediálnej manipulácie (Komentár)

Desať rôznych metód na ovplyvňovanie verejnej mienky. Od tých jednoduchších až po tie, ktoré sa nedajú odhaliť. Zahŕňame aj príklady zo života. Plus jednoduchý návod, ako sa brániť.

Jake Tapper je elitný americký novinár CNN. V uplynulých rokoch vytrvalo obhajoval každú lož Bidenovej administratívy vrátane tvrdenia, že Joe Biden je „mimoriadne chytrý“.

V súčasnosti vydal knihu, v ktorej opisuje, ako Biely dom tajil, že prezident USA je v podstate vo „vegetatívnom stave“. Následne v televízii povedal, že všetci médiám klamali, a v ďalšom rozhovore uviedol, že novinári musia byť skeptickí voči akýmkoľvek vyjadreniam, ktoré poskytnú ľudia pri moci. „Toto musí byť mantra každého novinára,“ uzavrel.

Jake Tapper sa snaží zvýšiť predaj svojej knihy. Američania hovoria, že by sa mala volať Ako Jake Tapper klamal o stave prezidenta, a keď sa to prevalilo, snažil sa zarobiť na knihe o tom, ako mu všetci klamali a ako na to nevedel prísť.

Prípad Joea Bidena je len špičkou ľadovca a momentálne najviditeľnejším prípadom mediálnej manipulácie.

Nižšie je uvedený náhodne zoradený zoznam niektorých trikov mainstreamových médií. Samozrejme, nie sú to len ich triky, ale keďže musia brániť neobhájiteľné pravdy typu „Joeovi Bidenovi to páli“, potrebujú využiť celý arzenál, ktorý majú k dispozícii.

(1) Metóda „údajne”

Slovo „údajne” je magické, pretože nemá žiadnu definíciu a nikto ju ani nevyžaduje. Naznačuje, že to nemusí byť celkom pravda, ale na druhej strane existujú náznaky, že by to tak mohlo byť.

Slovo „údajne“ má dve veľké výhody. V zásade je možné tvrdiť, že ide o korektné spravodajstvo. Zaznelo varovanie, ale čo je dôležitejšie, médiá môžu chrliť jednu údajnú správu za druhou. Keď na druhý deň napíšu, že to nebola pravda, novinári majú čisté svedomie, ale svoj cieľ dosiahli, pretože tú druhú správu si prečíta zlomok ľudí.

„Donald Trump údajne plánuje vytvoriť databázu so súkromnými informáciami o Američanoch,“ píše tento týždeň New York Times.

Ďalšou výhodou údajných správ je to, že sa dajú využiť aj na vytváranie pozitívneho obrazu obľúbeného politika, hoci je to ťažšie.

Metóda „údajne” zahŕňa aj výrazy „hovorí sa”, „vedci sa domnievajú” a podobné slovné spojenia. Veľmi obľúbený variant je „Washington Post uvádza”. Citovanie správy z iného média má rovnaký účinok ako „údajne”. Keď to tam píšu, asi na tom niečo bude. Táto metóda je veľmi rozšírená, pretože stačí, aby jedno periodikum napísalo úplný nezmysel, a vie to celá Európa.

(2) Anonymné zdroje

Anonymné zdroje sú ideálne na vytváranie negatívneho obrazu verejne činnej osoby. Dokážu spoľahlivo pokryť aj informácie, ktoré sú síce úplne nepravdepodobné, ale možno ich niekto predsa len povedal. Na rozdiel od variantu „údajne“ nie sú vhodné na vytváranie pozitívneho obrazu. „Anonymné zdroje uviedli, že Joe Biden je drsný chlapík“ je tvrdenie, ktoré nevzbudzuje príliš veľkú dôveru.

V knihe Fire and Fury sa na základe anonymných zdrojov uvádza, že 100 % ľudí okolo Donalda Trumpa je presvedčených, že nie je schopný vykonávať svoju funkciu.

(3) Expresívny jazyk

Emocionálny a expresívny jazyk je pastelkou novinára. Zahŕňa to aj výrazy, ktoré nie sú expresívne v pravom zmysle slova, ale spájajú sa s negatívnou konotáciou. Veľkou školou boli médiá socialistického Československa, ktoré prišli so stálicami ako „rozvracač“ alebo „štváč“.

Na vysokej priečke v expresívnej olympiáde by sa umiestnil napríklad titulok „Holokaust a cynizmus radikálnych antivaxerov“, v ktorom je neutrálna iba spojka „a“.

Je lepšie použiť miernejšiu verziu, ktorá je vďaka podprahovému pôsobeniu ešte účinnejšia. Svoje o tom vie napríklad Antonio Guterres, predseda OSN, ktorý sa vyjadril, že rok 2024 „bol veľkou lekciou klimatickej deštrukcie“. „Deštrukcia“ je silné slovo, ale nepôsobí tak agresívne ako „holokaust“.

(4) Korektné frázy

Používanie korektných fráz je na jednej strane rozpoznateľné už na prvý pohľad, ale ich sila spočíva v dlhodobom horizonte. Ak sa používajú systematicky a dlhodobo, ovplyvňujú podprahové vnímanie udalostí.

Keď americká armáda zabila Abú Bakra, vodcu Islamského štátu na území Sýrie, Washington Post napísal, že „zomrel prísny duchovný učenec stojaci na čele Islamského štátu“. Jeho „prísnosť“ spočívala v tom, že nariaďoval popravy ukameňovaním alebo nechával v rámci propagandy natáčať videá zachytávajúce sexuálne násilie.

(5) Šírenie hrôzy

Ide o metódu, ktorá dosiahla priemyselný rozmer v oblasti informovania o klimatických zmenách. Napríklad denník Guardian bol jedným zo zakladateľov iniciatívy, ktorej cieľom je „spoľahlivo informovať o klíme“. Odporúča médiám, aby si uvedomili, že „klimatická kríza je príbehom všetkého“. Ďalšia internetová príručka radí, aby médiá v lete „neukazovali ľudí pri bazénoch, ale to, ako trpia v tieni rozpáleného mesta“.

Metóda strachu má obrovskú výhodu, pretože strašiť sa dá čímkoľvek. Zimou, horúčavou, lejakmi, suchom, podľa toho, aké je práve počasie.

(6) Poloprázdna alebo poloplná

Možnosť výberu spôsobu, ako informovať o určitej udalosti, v závislosti od toho, či chce novinár vytvoriť pozitívny alebo negatívny obraz, je všadeprítomná.

Elon Musk a demokratický senátor Cory Booker predviedli na zhromaždení rovnaké gesto so zdvihnutou rukou.

Poloprázdna verzia: „80 rokov po oslobodení Osvienčimu Elon Musk oživuje nacistický pozdrav.“

Poloplná verzia: „Hnutie MAGA obviňuje demokratického senátora Coryho Bookera z nacistického pozdravu.“

Konečný dojem zo správ je odlišný, ale obaja urobili to isté. Ak médiá neustále o niekom píšu v poloprázdnom variante, dokážu spoľahlivo ovplyvniť verejnú mienku. Opakovanie je matkou manipulácie.

Podvariantom tejto metódy je zverejnenie názoru na nejakú udalosť len tých, ktorí sú zástancami jedného variantu, bez toho, aby bolo zrejmé, či ide o názor jedného človeka zo sto alebo o názor väčšiny. To umožňuje, aby sa úplne marginálne názory prezentovali ako dôležité.

(7) Emocionálne presvedčivé fotografie

Správne zvolená fotografia môže vyhrať vojnu. To je napokon aj príbeh najslávnejšej fotografie z vietnamskej vojny.

Súčasný konflikt medzi Izraelom a teroristami z Hamásu je zdrojom mnohých príkladov.

(8) Budúci čas

Budúci čas je stálicou, hoci v skutočnosti ide o metódu šírenia hrôzy. Pri jeho používaní platí, že novinár už z princípu nemôže klamať. Až na úplné extrémy nikto nemôže spoľahlivo dokázať, že „planéta sa v roku 2050 neuvarí, ak sa ľudia nevzdajú áut a kravy neprestanú prdieť“.

„Planéta je na hranici nezvratnej klimatickej katastrofy, varujú vedci.“ Nikto nevie, či to tak bude; nadpis obsahuje dobre zvolené expresívne výrazy a slovné spojenie „vedci varujú“ naznačuje, že by to tak mohlo byť. Stačí to opakovať v pravidelných intervaloch a tretina detí skončí s psychickými problémami.

(9) Štatistické triky

Existuje pomerne veľa štatistických trikov, ale dva sú najpoužívanejšie, a to opäť predovšetkým v prípade klimatických zmien. Ak existuje dlhodobý časový sled nejakých údajov, napríklad teplôt, správny výber časového intervalu môže ukázať požadovaný vývoj, v tomto prípade vzostupný. Po výbere správneho intervalu nasleduje extrapolácia daného vývoja. Stúpajúca krivka sa jednoducho predĺži do ľubovoľne vzdialenej budúcnosti.

Druhým trikom je kúzlo spojené s priemernou hodnotou. V podstate každý druhý deň je aktuálna teplota mimo nejakého priemeru, pretože priemer môže byť za celé ročné obdobie, mesiac alebo akékoľvek iné obdobie. Ak sa teplota v daný deň líši od nejakého priemeru, možno na to poukázať; a to emocionálne pôsobivým záberom povodne, expresívnym jazykom alebo červenými farbičkami.

(10) Zdanlivá objektívnosť

Ide o pomerne zaujímavú metódu, pri ktorej médiá bez ďalšieho skúmania uverejnia stanovisko oboch strán, alebo ešte lepšie, len jednej strany. Skrýva sa v nej obrovský konflikt záujmov, pretože ak sa správy zverejňujú bez akéhokoľvek skúmania, vyhráva tá strana, ktorá viac klame.

Keď New York Times napísal, že „izraelský útok zabil stovky ľudí v nemocnici, tvrdia Palestínčania“, rozpútala sa celosvetová diskusia. Išlo o objektívnu správu, ktorá opakovala ľahko odhaliteľnú lož.

Keďže strana, ktorá sa bráni metódou zdanlivej objektivity, vie, že jej tvrdenia nikto nebude vyvracať, v každej správe sa objaví „zasiahnutá škôlka alebo nemocnica“, v silnejšej verzii deti.

Bonus

Dve metódy, z ktorých jedna je smrtiaca a druhá prekvapivo jednoduchá, a napriek tomu účinná.

Vynechanie kontextu

Chýbajúci kontext je jadrovou zbraňou manipulácie, pretože je neodhaliteľný. Nikto sa v tom nevyzná, pretože nevie, čo malo byť povedané, no nebolo.

Guvernér Kalifornie tvrdí, že v jeho štáte klesla kriminalita. Ľudia nemôžu tušiť, že FBI v mnohých štátoch prestala niektoré zločiny hlásiť alebo ich preklasifikovala.

Neuveriteľný príbeh ľadových medveďov bez kontextu tu.

Zjavná lož

Áno, aj túto metódu možno úspešne využiť, ak sa médiá zomknú. Lož typu „Joeovi Bidenovi to páli“ alebo lož o bielych nacionalistoch úspešne funguje už roky.

Post scriptum

Ako sa môžete brániť? Jednoducho.

Ľudstvo strávilo tisíce rokov zdokonaľovaním procesu hľadania pravdy a vypracovaním pravidiel spravodlivého súdneho konania. Dospelo napríklad k tomu, že porota musí vypočuť názor nielen obžaloby, ale aj obhajoby. Len tak má všetky informácie, ktoré potrebuje na hľadanie pravdy s nádejou na úspech. Druhou podmienkou spravodlivého procesu je to, že porota sa nespolieha ani na obžalobu, ani na obhajobu, ale na svoj vlastný rozum.

Spravodlivý proces pred verejnou porotou je zabezpečený slobodou prejavu. Na splnenie druhej podmienky úplne postačí ochota premýšľať. Aké jednoduché, drahý Watson!

Prevzaté z webovej stránky syrzdarma.cz.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názory autora a nemusia nevyhnutne odrážať stanoviská Epoch Times.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK