Svet

Ukrajina: Môžeme potvrdiť, že Peking ozbrojuje Rusko

Ukrajinská spravodajská služba uvádza, že najmenej 20 ruských zbrojárskych závodov je zásobovaných čínskymi priemyselnými strojmi, chemikáliami, strelným prachom a súčiastkami do dronov – a to napriek popieraniu zo strany Pekingu.

Ukrajina zverejnila takzvané „potvrdené“ spravodajské informácie, podľa ktorých Čína tajne podporuje vojenské aktivity Ruska.

Oleh Ivaščenko, šéf ukrajinskej zahraničnej spravodajskej služby, 26. mája povedal štátnej tlačovej agentúre Ukrinform, že Čína dodáva stroje na spracovanie kovov, špeciálne chemikálie, strelný prach a elektroniku do dronov prinajmenšom do 20 ruských zbrojárskych závodov.

Povedal, že ukrajinská spravodajská služba zaznamenala v rokoch 2024 až 2025 najmenej päť prípadov spolupráce medzi Ruskom a Čínou v oblasti letectva vrátane transferu zariadení, náhradných dielov a technickej dokumentácie a dodal, že došlo aj k šiestim veľkým dodávkam špeciálnych chemikálií.

Analytici tvrdia, že najnovšie odhalenia presahujú rámec všeobecných obvinení, spochybňujú tvrdenia Číny o neutralite a majú za cieľ prinútiť Washington aj Európu k tvrdšiemu postoju.

Ivaščenko uviedol, že začiatkom roka 2025 pochádzalo 80 % kľúčových elektronických súčiastok v ruských dronoch z Číny a že niektoré komponenty boli dodávané cez fiktívne spoločnosti a boli falošne označené, aby sa vyhli kontrole. Načasovanie zverejnenia sa zhodovalo s jedným z najväčších ruských dronových a raketových útokov počas vojny, ktoré boli namierené proti Ukrajine v noci z 24. na 26. mája.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bil prvýkrát na poplach v apríli, keď obvinil Peking z dodávok delostreleckých granátov a strelného prachu do Ruska napriek predchádzajúcemu sľubu čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga, že Čína nebude Rusku dodávať zbrane.

Peking opakovane poprel, že by Moskve pomáhal. 27. mája hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Mao Ning trvala na tom, že Čína nikdy nedodala smrtiace zbrane žiadnej zo strán.

Strategické náklady pre Peking

Cheng Chin-mo, profesor diplomacie na taiwanskej univerzite Tamkang, povedal pre The Epoch Times, že najnovšie zverejnenie informácií kyjevských spravodajských služieb sleduje dva ciele.

Po prvé oslabuje pokusy Pekingu o zbližovanie s Európou v čase, keď vedie colný spor s Washingtonom, pretože podpora Moskvy „len prehlbuje nedôveru Európy“. Po druhé pripomína Washingtonu, že potrestanie Ruska ho samo osebe neprinúti k mieru, pokiaľ Moskva môže „čerpať z čínskych zdrojov“.

Tým, že Ukrajina poukazuje na zapojenie Číny do vojny, „hovorí Západu, že táto vojna je v skutočnosti spoločným bojom ruského a čínskeho režimu“, povedal Cheng.

Zhong Zhidong, výskumník z taiwanského Inštitútu pre národnú obranu a bezpečnostný výskum, povedal, že Čína vojensky podporuje Rusko „čoraz otvorenejšie“ a jej podpora sa rozširuje tak v rozsahu, ako aj v objeme. Následne Peking získava prístup k niektorým pokročilým technológiám Ruska, lacným uhľovodíkom a k partnerovi, ktorý pomáha čeliť moci USA, povedal Zhong pre The Epoch Times.

Západné sankcie už viedli Rusko k tomu, že požiadalo o čínske stroje, elektroniku a bankové siete, zatiaľ čo rastúce čínske nákupy zľavnenej ruskej ropy a plynu udržujú vojenský rozpočet Moskvy nad vodou.

Zo strategického hľadiska Čína podporou Ruska pomáha zabezpečiť, že Spojené štáty a ich európski spojenci musia venovať značné vojenské, finančné a diplomatické zdroje európskemu bojisku, a oslabuje tak tlak USA na Čínu v indicko-tichomorskej oblasti, dodal Zhong.

Tieto stimuly sú podľa Zhonga pre Peking „príliš veľké“ na to, aby ich zanechal; napriek rastúcej hrozbe prísnejších západných sankcií bude Čína pravdepodobne naďalej smerovať obchod cez nepriame kanály.

Cheng poznamenal, že Washington a Brusel zaradili na čiernu listinu čínske firmy obvinené z podpory Ruska, a očakáva, že tlak sa bude zvyšovať, čo povedie k ešte napätejším vzťahom medzi USA a Čínou a medzi EÚ a Čínou.

Ozveny vo Washingtone a Bruseli

Americkí a európski predstavitelia podporili zistenia Kyjeva. Počas návštevy Bruselu 29. mája 2024 vtedajší americký námestník ministra zahraničných vecí Kurt Campbell povedal, že čínska podpora Ruska „nie je ojedinelá“ a má podporu na najvyššej úrovni v Pekingu.

V apríli Zelenskyj oznámil, že ukrajinské sily zajali dvoch čínskych štátnych príslušníkov, ktorí bojovali po boku ruských vojakov v Doneckej oblasti. Ukrajinská spravodajská služba sa domnieva, že v ruských jednotkách slúži viac ako 150 čínskych štátnych príslušníkov a ich nábor pokračuje.

Hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová na brífingu 8. apríla označila tieto správy za „znepokojujúce“ a dodala, že Čína dodáva takmer 80 % tovaru dvojakého použitia, ktorý udržiava Rusko vo vojne.

O deň neskôr šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová označila Peking za „kľúčového podporovateľa ruskej vojny“ a dodala, že ak by Čína skutočne zastavila dodávky tovaru dvojakého použitia do Ruska, „malo by to dosah“.

EÚ prijala 20. mája 17. balík sankcií zameraných na subjekty z tretích krajín a subjekty mimo Ruska vrátane Číny, Turecka, Spojených arabských emirátov a ďalších.

Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie, v ten istý deň uviedla, že „sa pripravuje 18. balík s ďalšími tvrdými sankciami“.

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK