Domov

Študentská rada a ministerstvo školstva rokovali o zachovaní pomerného výpočtu školného

Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ) a Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR rokovali o zachovaní pomerného výpočtu školného podľa kreditovej záťaže v prípade nadštandardnej dĺžky štúdia v prvom, štátom hradenom štúdiu.

Ako priblížil predseda ŠRVŠ Patrik Prístupný, rezort školstva v rámci prípravy nového zákona o vysokých školách uvažoval o zrušení pomerného výpočtu školného pri prekročení štandardnej dĺžky štúdia a jeho nahradení fixnou sadzbou za každý semester.

„Takéto riešenie by však znamenalo, že študent by platil rovnaké školné bez ohľadu na to, či si v nadštandardnom semestri zapíše 30 alebo len niekoľko kreditov – napríklad z dôvodu, že mu chýba jediný predmet k ukončeniu štúdia. Považovali sme to za neprimerane tvrdé a nespravodlivé voči študentom, ktorí sa do nadštandardu dostanú z rôznych – často objektívnych – dôvodov,“ vysvetľuje Prístupný.

Pripustil ale, že aktuálny systém pomerného výpočtu školného je náročný z administratívneho hľadiska, obzvlášť pri druhom študijnom programe, či ďalších, ktoré študent študuje už ako samoplatca.

„V týchto prípadoch je vlastne každý semester nadštandardný a výška školného závisí od individuálneho počtu zapísaných kreditov, vrátane povinne voliteľných a voliteľných predmetov. Komplexnosť tejto problematiky zvyšuje aj možnosť zapisovať a meniť si predmety počas celého akademického roka – každá zmena ovplyvňuje počet kreditov a tým aj výšku školného, čo vedie k častým prepočtom, stornám a opakovanému vystavovaniu faktúr,“ pokračuje Prístupný s tým, že to predstavuje veľkú záťaž pre študijné oddelenia na vysokých školách.

Ako ďalej uviedol predseda ŠRVŠ, z rokovaní vzišiel kompromis. Princíp pomerného výpočtu školného by mal ostať zachovaný, no výlučne pre prvý študijný program, ktorý hradí štát. Tam je možné nastaviť jasné pravidlá a eliminovať aj zbytočnú administratívnu záťaž. Podľa Prístupného sa dohodli i na tom, že v danom prípade bude možné zapisovať alebo meniť predmety len na začiatku akademického roka, pravdepodobne počas septembra. To by malo umožniť vypočítať školné včas a presne.

„Vnímame to ako férové a zároveň praktické riešenie – študent v prvom študijnom programe bude v prípade nadštandardu naďalej platiť len za to, čo reálne študuje, no zároveň dôjde k zjednodušeniu systému, ktoré ocenia aj vysoké školy. Tento výsledok považujeme za úspech najmä preto, že sa podarilo presadiť princíp spravodlivosti voči študentom bez toho, aby sa rezignovalo na praktickosť a realizovateľnosť celého systému,“ uzavrel Prístupný.

Ako potvrdil odbor komunikácie a marketingu MŠVVaM SR, stretnutie sa týkalo prípravy novej vysokoškolskej legislatívy. „Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR tento návrh tvorí v úzkej spolupráci s dotknutými partnermi, vrátane študentov a najmä ich reprezentácie. Okrem stretnutí projektovej skupiny sa zástupcovia ministerstva stretávajú s partnermi ku konkrétnym otázkam aj jednotlivo, pričom zástupcovia študentov vnímali ako zásadnú práve otázku školného,“ uviedli z ministerstva.

Doplnili, že v súčasnej právnej úprave týkajúcej sa školného boli identifikované viaceré návrhy na zjednodušenie a zefektívnenie, ktoré v aplikačnej praxi spôsobovali zbytočnú byrokratickú záťaž či nejednotnosť postupov.

„Príkladom je komplikovaný výpočet maximálneho ročného školného v externej forme štúdia, ktorý navyše nemá praktický význam, keďže po zložitých výpočtoch sa napríklad v študijnom odbore veterinárne lekárstvo stanovila maximálne školné pre prvý stupeň (bakalársky) 6 750 eur, pre druhý stupeň 9 410 eur, pričom školné bolo reálne vysokou školou (UVLF) stanovené na 760 eur v prvom stupni a 900 eur v druhom,“ objasňuje rezort školstva.

Ministerstvo podotklo, že prax ukázala aj potrebu sprecizovania zákona pri otázke školného pri prekročení štandardnej dĺžky štúdia. „Účelom tohto ustanovenia je dosiahnuť stav, aby študentovi, ktorý si napríklad „prenáša“ len jednu štátnu skúšku do roka „navyše“, nebolo vyrubené školné v plnej výške, ale len v pomernej podľa toho, aký počet kreditov je priradený k tejto štátnej skúške. V praxi to ale znamenalo vypočítavanie školného aj pre študentov, ktorí študujú druhú vysokú školu (pretože aj títo študenti sú v nadštandardnej dĺžke štúdia), pričom to zaťažovalo zamestnancov vysokých škôl, bez praktického významu,“ vysvetlilo ministerstvo.

Dodalo, že tiež nebolo jasné, aký by mal byť postup v prípade, ak si študent po vyrubení školného pridá ďalší predmet, zruší zápis, alebo sa predmet neotvorí. MŠVVAM SR konštatuje, že výsledkom rokovaní je kompromis, ktorý vyhovie ako študentom, tak vysokým školám. Podrobnejšie bude premietnutý v legislatívnom zámere zákona, ako ministerstvo avizovalo, tento plánujú dať do medzirezortného pripomienkového konania počas júna.

Rezort školstva priblížil, že počas tohto akademického roka (2024/2025) prekročilo štandardnú dĺžku štúdia v dennej forme na verejnej/štátnej vysokej škole bezmála 7 900 študentov. Rok predtým ich bolo temer 8 500, a v akademickom roku 2022/2023 necelých 7 900. „V centrálnom registri študentov sa evidujú len údaje o školnom za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia, bez rozdielu, či ide o prvé alebo ďalšie štúdium,“ upozornilo ministerstvo.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK